Skrivený národ a zlomená chrbtica , alebo podrobnejšie ku komentáru pána VK viď:2023-06-09 - Šéfredaktor zpravodajského portálu Aeronet.news pan VK komentuje aktuální události https://odysee.com/@radiosvstudiotapinradio:5/panvk-284:3

     Dávam za pravdu šéfredaktorovi spravodajského portálu Aeronet.news pánu VK keď konštatuje:"... je to v tom národe zakorenené t.z.: na tom princípe ten zohnutý chrbát, že áno a český občan šlape na bicykli a kŕčovite sa drží riaditok. To je v tom národe zakorenené. To je súčasť českého národného genofondu. Kde sa to vzalo? No hovorí sa, historik, nebudem meno hovoriť. On sa tým zaoberá, a má takú teóriu - hypotézu, že to začalo na Bielej hore (8. novembra 1620, porážkou českých stavov v bitke proti katolíckej lige). Je to ten okamih, keď sa český národ rozhodol, že nemá zmysel sa ďalej o českú štátnosť zasadzovať. Českí páni boli potom popravení na Staromestskom námestí. Tým tá česká nobilita = česká šľachta skončila. Nobilita = šľachta čo to je, prečo je dôležitá pre každý národ ? Národ, ktorý nemá svoju šľachtu, čo je prirodzená elita nositeľov modrej krvi po Abrahámovi. Pozor, Abrahám nebol Žid! To keď poviete medzi niektorými sionistami, úplne sa im zježia vlasy, lebo hovoríte niečo, čo by ste hovoriť nemali. Ona bola nositeľom informácií (do tej doby, než sa začala spájať s čiernou šľachtou). O to, keď český národ prišiel, tak stratil svoje elity a nezostalo len pri českej šľachte, ktorá bola zlikvidovaná. Došlo k exodu - vyháňaniu mysliteľov do cudziny, do vyhnanstva (Ján Amos Komenský ...). Habsburg zaviedol rekatolizáciu. Šľachta zničená. Vzdelanci zničení a vyhnaní. Výsledok - národ český sa začal vychovávať a bol vychovávaný pre úlohu otrokov, nevoľníkov. A to sa v rámci eugenického žiarenia skopírovalo do genómu národa, ktorý je navždy stratený. Stáva sa z neho poskok. Stáva sa z neho skrivený národ. Národ, ktorý nie je schopný sa postaviť nepriateľovi. Či už je to vonkajší, alebo vnútorný nepriateľ v podobe vlády, alebo chunty. V tom národe "TO" nie je. Ten národ sa nechal zdierať. Keď chunta ľuďom, ktorí si nemôžu pomôcť, sú na dôchodku a zoberie im tisíc korún mesačne (je jedno, či im to vadí, alebo nevadí) ale oni sa nechajú okradnúť. Je to potvrdením toho, že ten národ bol vychovaný pre úlohu otrokov. A to čo my robíme - my ich prevychovávame v dobrom slova zmysle. Otvárame im oči. Aby sa vrátili k národnému, vlasteneckému, národoveckému etnosu. Je to ťažké, komplikované a do značnej miery je to nežiadúce. Pre dnešné falošné, cudzácke elity, dosadené zo zahraničia. ..."
     Zdroj:2023-06-09 - Šéfredaktor zpravodajského portálu Aeronet.news pan VK komentuje aktuální události https://odysee.com/@radiosvstudiotapinradio:5/panvk-284:3 
   - - -
     Ako to bolo a je na Slovensku? Podľa môjho názoru, v zásade platí, že:
  ► I) súčasným obyvateľom Slovenska - hlásiacim sa k Slovákom, zlomila "chrbticu" Rímska kúria (Vatikán) v spolupráci s Franskou ríšou a zradnou slovanskou šľachtou, v čele s kniežaťom Svätoplukom a slovanskými veľmožmi (napr. veľmož Zemežízeň, ktorého meno sa zachovalo v dobových dokumentoch). Do dejín táto udalosť vošla pod názvom: Likvidácia cyrilometodského centra (Nitra) na Veľkej Morave v septembri 885.
  * Prečo slovanská šľachta zradila svoj národ a svoju vieru?: (Sv. bratia Cyril a Metod na Veľkej Morave nestavali cirkevnú štruktúru západného typu. Budovali a vybudovali Slovanskú Cirkev, ktorej cirkevno správne usporiadanie bolo založené na baziliánskych monastyroch = baziliánskych kláštoroch v ktorých žilo nezištné baziliánske mníšstvo z vlastnej produkcie a milodarov. Baziliánske monastyry = baziliánske kláštory so svojimi baziliánskymi mníchmi boli základom «monastyrských eparchií» = «kláštorných biskupstiev». Slovanská cirkev nestavala kostoly, nevymáhala cirkevnú daň = 1/10 úrody takzvaný "cirkevný desiatok", ani nepodporovala kniežatá, veľmožov vyberajúcich feudálnu rentu (daň) 1/9 úrody takzvaný "zemepanský deviatok". Slovanská šľachta zradila mimo iné predovšetkým kvôli tomuto "deviatku");
  ► Ia) V priebehu likvidácie cyrilometodského centra v Nitre bola zlikvidovaná najvyššia cyrilometodská šľachta (nobilita) Veľkej Moravy. Učeníci sv. Cyrila a Metoda boli popravení, umučení, uvrhnutí do žalárov, predaní do otroctva, alebo poslaní do vyhnanstva; (Kde sú tie slovanké rody - wichingovského - latinského smerovania /Svätoplukov, Zemežízňov .../, ktoré snívali, že v dôsledku zrady získajú bohatstvo a slávu?)
  * Všetky dokumenty cyrilometodskej grekokatolíckej cirkvi na našom území ľahli popolom. Diela a dokumenty cyrilometodskej tradície Veľkej Moravy sa našli len v zahraničí, predovšetkým vďaka ich prepisu do glagoliky;
  * Museli sa vzdať cyrilo - metodského odkazu;
  * Prestúpiť na rimokatolícku vieru latinského rítu;
  * Všade kde prenikla moc Rímokatolíckej cirkvi obecne, a konkrétne na území, ktoré v súčasnosti tvorí Slovensko, sa od tej doby až cca. do roku 1965 (a ja si to ešte pamätám !) mohla slúžiť svätá liturgia, ... a mohli sa ľudia modliť len latinsky !
  ► Ib) Cirkevno správne usporiadanie Slovanskej Cirkvi Veľkej Moravy systémom «monastyrských eparchií» = «kláštorných biskupstiev» na princípe SOBORNOSTI = tradičnom princípe riadenia východných cirkví (obsahujúcom v sebe slobodné voľby a demokratickú participáciu) zabezpečovalo monastyrom na našom území podobne, ako všetkým monastyrom na Východe, úplnú samostatnosť a svojprávnosť = autonómnosť. Preto "Majdan" v Nitre na Veľkej Morave v septembri 885, sa bezprostredne nedotkol regiónov Veľkej Moravy;
  * Na žiadosť Mojmíra II. o obnovenie Moravskej arcidiecézy, Pápež Ján IX. (898-900) ochotne vysiela svojich legátov. Jeden z nich bol arcibiskup a dvaja boli biskupi. Tí obnovili Moravskú arcidiecézu - ale tentokrát už latinskej orientácie. Latinská cirkevná moc v spolupráci s vládnou mocou sa len pomaly a ťažko prehryzáva do autonómnych regiónov Slovanskej cyrilometodskej Cirkvi Veľkej Moravy;
  * Uhorsko bolo jednym z pokračovateľov Veľkej Moravy. Až do smrti Ondreja III. (*1265 +14.1.1301) mu vládol pôvodný slovanský uhorský šľachtický rod Arpádovcov. Arpádovci boli cyrilometodskí grékokatolíci. Vďaka tomu za ich vlády žili cyrilometodskí grekokatolíci Uhorska v relatívnom pokoji. Niektorí arpádovskí králi Uhorska viac, iní menej počúvali a plnili latinizačné príkazy. Preto sa dostávali do nemilosti Rímskej Kúrie;
  ► Ic) Vplyvom Rímskej Kúrie sa v máji 1301 (?!) podarilo nasadiť uhorskú korunu neapolskému 12 (dvanásť) ročnému kniežaťu Karolovi Róbertovi, pôvodom z franského šľachtického rodu (kapetovsko-anjouovskej dynastie) a takto v Uhorsku uviesť latinskú vládarskú dynastiu ...;
  Fakty o nezákonnosti jeho korunovácie:
  - nebol korunovaný svätoštefánskou korunou;
  - nebol korunovaný v Stoličnom Belehrade (maď. Székesfehérvár);
  - väčšina uhorskej šľachty ho neuznala;
  - po intervencii Pápeža rímskeho v roku 1308 ho uznali všetci uhorskí veľmoži (?!);
  - a tak musel byť korunovaný ešte dva krát: 15./16. júna 1309 - náhradnou (?!) svätoštefánskou korunou a 27. augusta 1310 už konečne pravou svätoštefanskou korunou a v Stoličnom Belehrade (Konečne sa to podarilo (?!);
  - uvádzaný neúplný dátum prvej korunovácie máj 1301 (?!) vzbudzuje podozrenie o jeho pravosti. Zvlášť v spojení s dobovým záznamom: «... domienku, že posledný Arpádovec neodišiel z tohto sveta prirodzenou smrťou podporuje i fakt, že ešte za jeho života bol neapolský anjouovec Karol Róbert korunovaný za uhorského kráľa» viď: Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie), Vladimirus de juxta Hornad, Košice 2004, s. 264 – 265, 332, provnaj: J. Beňko, Starý Turiec, Martin, 1996, s. 119;
  * Dosadením latinskej vládarskej dynastie na uhorský trón získal Vatikán v osobe kniežaťa Karola Róberta nástroj na zasahovanie do svetského a cirkevného života (prevod majetkov a úradov vrátane cirkvených; realizácia latinských noriem kanonického práva: 9. a 53. konštitúcia IV. Lateránskeho koncilu z roku 1215 atď); 
  * Až vládou Karola Róberta, začala silná latinizácia uhorskej Cirkvi. Jej praelatúra - popredné miesta v Cirkvi boli bez kanonickej voľby dávané cudzárom (Nemcom, Talianom ...);
  ⇨ II) V roku 1311 prefíkaný a všetkými masťami mazaný teraz už uhorský kráľ Karol Róbert, pripravil v spolupráci so všetkými cudzármi severného Uhorska (spišskými Nemcami, rytiermi-križiakmi Johanitmi, košickými Nemcami ..., nemeckým vedením mesta Košice) po tajnej dohode s pápežským legátom Gentileom - pascu na vysokú slovanskú šľachtu severného Uhorska. Stalo sa to takto:
  Kráľ Karol Róbert naoko udelil slovanskému palatínovi Omodejovi z rodu Abba (ktorý vlastnil okrem iných hradov i starodávny hrad nad Košicami) donáciu = dar: mesto Košice. V septembri 1311 si palatín Omodej Aba prišiel prevziať tento dar. So slávnostným sprievodom (v ktorom boli bohato zastúpené urodzené osoby šľachtici, magnáti, vrátane manželiek, sestier a dcér šľachticov zo širokého okolia) vstúpil do Košíc (v tej dobe košickej pevnosti). Keď boli všetci vo vnútri, Košičania dali príkaz uzatvoriť brány a v prekvapujúcom ozbrojenom boji bol slovanský palatín Omodej zabitý. Tým bol vodca slovanskej opozície fyzicky navždy eliminovaný. Polstovka slovanskej nobility (samé vplyvné osoby a ich rodinní príslušníci) bola zajatá. Vysoká slovanská šľachta bola paralyzovaná - držaná v šachu. A tak nebol problém s prevodom majetkov a úradov cudzárom;
 ⇨ IIa) Synovia zabitého Omodeja Abu, zvyšky regionálnej slovanskej šľachty robili čo mohli, hľadali kompromisné riešenie. Podmienky cudzárov však boli natoľko bezohľadné a ponižujúce, že nik už neveril v ich dodržanie. Schyľovalo sa k poslednému zúčtovaniu s vysokou regionálnou slovanskou arpádovskou šľachtou starodávneho Rusínskeho vojvodstva "Marchia Ruizorum";
  ⇨ IIb) K tomuto zúčtovaniu došlo v osudnej bitke pri Rozhanovciach 15. júna 1312. Novodosadený kráľ Uhorska Karol Róbert z Anjou, pôvodom Francúz s podporou cudzárskej kumánskej = maďarskej šľachty = iobbagiónmi, za výdatnej účasti košických Nemcov (napospol všetko nemeckých kolonistov), ako aj ďalších cudzárov rytierov-križiakov Johanitov a spišských novousadlých Nemcov - Sasov porazili - rozohnali domáce slovanské vojsko arpádovskej oligarchie Omodejovcov;
  ⇨ IIc) Nakoľko sa jednalo o ohrozenie všetkej pôvodnej (slovanskej) oligarchie Uhorska, do akcie vstúpil i druhý najväčší uhorský magnát - pán západnej časti Marchia Ruizorum - Matúš Čák Trenčiansky. Bol zainteresovaný na porážke kráľa a záchrane Omodejovcov. Riskujúc všetko, poslal "všetku vojenskú moc" okrem iného 1700 ozbrojencov, jazdu, ťažkú bojovú techniku a zariadenia na dobýjanie pevností, stroje na vrhanie skál a metanie ohňa ... Bohužiaľ Matúš Čák Trenčiansky došiel s ťažkou bojovou technikou na bojisko neskoro - po bitke;
  ⇨ IId) Obyvatelia súčasného Slovenska sa tak ocitli pod dvojitým tlakom:
  a) duchovným - nutnosť prestupu na katolícku vieru (tí čo tak ešte neučinili; nutnosť modliť sa po latinsky);
  b) ekonomickým - platiť "cirkevný desiatok" a feudálnu rentu (daň) 1/9 úrody takzvaný "zemepanský deviatok";
  ⇨ IIe) K čomu to viedlo?:
  a) k takej latinizácii a odnárodneniu, že až v 16. storočí (v priebehu nástupu reformácie), vďaka protestantským kazateľom, ktorý preferovali ľudový jazyk, sa im podarilo z cyrilometodského dečistva vzkriesiť svoju slovanskosť;
  (V súčasnosti sa pri slovakizácii cirkevných obradov v latinskej grekokatolíckej Cirkvi používa argumentácia, že jednou zo zásluh našich vierozvestcov sv. bratov Cyrila a Metoda bolo úsilie o právo modliť sa svojou rečou ... Vieme ale, že toto právo sa Rímom neuznávalo, keď to bolo pre zachovanie byzantsko – slovanskej kultúry našich predkov aktuálne. Rím ho začal uznávať až potom, keď sa mu svojim vplyvom podarilo dlhodobo izolovať západoslovanské a možno i niektoré východoslovanské národy od našej východnej – slovanobyzantskej kresťanskej zdrojovej duchovnosti a kultúry. A keď sa mu podarilo ich transformovať na satelitné národy západnej – rímskej duchovnosti a kultúry. Oficiálne sa začalo toto právo (modliť sa v svojej reči) uznávať až po roku 1965 t.j. po II. Vatikánskom koncile ktorý oficiálne zrušil princíp prednosti latinského rítu = praestantia ritus latini a po vyhlásení cirkevného práva pre grékokatolíkov - Kódexu Kánonov Východných Cirkví (CCEO) v roku 1990 pápežom Jánom Pavlom II.)
  b) že v krátkom čase došlo k rapídnemu zvýšeniu počtu veriacich latinského Egerského biskupstva na úkor grékokatolíkov. V roku 1776 z pastoračných dôvodov bolo potrebné vytvoriť na území (ešte v pol. 17. storočia typicky grékokatolíckom) tri úplne nové latinské biskupstvá. V jeden jediný deň 13. marca 1776 naraz vznikli nové latinské biskupstvá: Spiš, Banská Bystrica a Rožňava. Neskôr v r. 1804 Szatmár a Košice. (Latinské biskupstvo Košice vzniklo na základe farností, ktorých 63 gréckokatolíckych kňazov užhorodskou „úniou“ z r. 1646 prešlo pod jurisdikciu latinského egerského biskupa). So zmenou obradu dochádza postupne k zmene národnosti a kultúry.
   !!! ZAMYSLITE SA NAD TÝM KEDY VZNIKLI LATINSKÉ BISKUPSTVÁ NA SÚČASNOM SLOVENSKU !!!
  ► III) Súčasní obyvatelia Slovenska - hlásiaci sa k Rusínom, respektíve k Ukrajincom si nedali zlomiť "chrbticu":
  * Nevzdali sa cyrilo - metodského odkazu;
  * Nevzdali sa svojej viery tradície konštantinopolskej, obradu byzantského, ktorú k nám priniesli bratia sv. Cyril a Metod;
  * Rusíni sa nevzdali svojho názvu, nevzdali sa cyriliky;
  ► IIIa) Teraz, po dosadení cudzára Karola Róberta z  Anjou na uhorský trón, však už  Vatikán mohol v plnej miere proti nim uplatniť všetky normy latinského kanonického práva predovšetkým: 9. a 53. konštitúciu IV. Lateránskeho koncilu z roku 1215. Konkrétne:
  – 9. konštitúcia IV. Lateránskeho koncilu: bola novou normou, podľa ktorej v jednom meste, či diecéze (!) kde žijú rímokatolíci, nesmú byť dvaja katolícky (biskupi) rozličných obradov, ale len jeden – latinský, ktorý môže mať svojho pomocného biskupa (obradového vikára). Touto normou sa každý grekokatolícky episkop (biskup) cyrilometodskej grekokatolíckej cirkvi stal pomocným, absolútne podriadeným svojmu latinskému kolegovi. Tento druh „zjednotenia“, sa v dobových textoch nazýval “Reductio Graecorum in oboendientiam” = “Navrátenie Grékov k poslušnosti”;
  - 53. konštitúcia IV. Lateránskeho koncilu: zakázala zemepánom – šľachticom prenajímať pôdu grékokatolíckym poddaným i grékokatolíckym slobodným, pretože títo (majúc svojich bezplatne slúžiacich baziliánskych mníchov - kalugerov) neplatili "cirkevný desiatok" a takto sa vraj v danom regióne ochudobňovala novozakladaná latinská Cirkev. Bolo stanovené, že v prípade, ak by nejaký zemepán pôdu aj napriek tomuto zákazu prenajal grékokatolíkovi, desiatky bude musieť namiesto neho zaplatiť zemepán (i keď samotní zemepáni, ako takí, desiatky nikdy neplatili). Ak by sa tomuto kánonu niektorý zemepán nepodvolil a na svojom panstve ho neuviedol do praxe, bol k tomu prinútený uvalením cirkevných trestov (nevynímajúc exkomunikáciu).
  ► IIIb) V dôsledku tejto krutej latinizácie bolo rusínske cyrilometodské grékokatolícke obyvateľstvo vyháňané (nútené sa vysťahovať) z úrodných území do okrajových oblastí Uhorska, kde bolo trpené (na sever na kopanice, alebo na juh na močariny ...). Boli donútení žiť pastierskym životom;
   * IIIc) Boli však zradení a oklamaní:
  A) Ako prví - obyvatelia západnej časti bývalej Kyjevskej Rusi = Galicko-Volynského kniežatstva, ktoré sa dostalo do závislosti od rimokatolíckeho Poľska a Veľkokniežatstva litovského. (Totiž jednotný ruský národ zrodený Kyjevskou Rusou bol už v tej dobe administratívne rozdelený. Pôsobnosť Moskovského patriarchátu bola obmedzená len na bývalú východnú časť Kyjevskej Rusi = Vladimíro suzdalské kniežatstvo).Obyvateľstvo jednej i druhej časti si zachovalo svoju ruskú identitu. Pod krutým tlakom a hrozbou smrti bolo Rusom - obyvateľom teraz už poľsko-litovského štátu zakázané chodiť za hranicu a mať akýkoľvek styk s pravoslávnym Patriarchom konštantinopolským alebo Moskovským. Pre vládnu moc bolo najdôležitejšie oslabiť Pravoslávnu Cirkev. A tak Rím v tandeme s poľsko-litovskou štátnou mocou zvolal Brestský sobor (koncil) pravoslávnych biskupov, pôsobiacich na území pod ich mocou, na ktorom pod krutým tlakom za pomoci „aktivistov“ Únie zradných pravoslávnych biskupov Kirila Terleckého a Ipatija Poteja, kyjevský pravoslávny metropolita Michail Vasiljevič Rogoza (Ragoza) a značná časť biskupov podpísali 05.10.1596 Úniu s Rímom (rimokatolíckou Cirkvou);
 B) Ako druhí boli zradení a oklamaní obyvatelia východnej časti Veľkomoravskej ríše. V tej dobe Uhorska - trvalej časti Habsburskej monarchie, ktorej panovníci boli horliví katolíci. V súčasnosti Slovenska. (Boli zradení a oklamaní svojimi pastiermi - 63 gréckokatolíckymi kňazmi, keď 24.04.1646 písomne na zámku v Užhorode odopreli poslušnosť Mukačevskému archimandritovi-episkopovi = biskupovi a prešli pod jurisdikciu latinského egerského biskupa. Prítomný egerský latinský biskup Juraj Jakušič de Orbova podmienky prijal. V roku 1648 ich potvrdil pán Benedikt Kišdy latinský biskup egerský, ďalej primas Uhorska pán Juraj Lippay de Zombor arcibiskup Ostrihomský, a pán Matej Tarnóczy latinský biskup Vacovský. Výsledkom odmietnutia poslušnosti spomínaných gréckokatolíckych kňazov, a ich prechodu pod jurisdikciu latinského egerského biskupa bola úplná strata starého princípu východnej Cirkvi voliť si episkopa na doživotie a strata celkovej samostatnosti. Týmto aktom reálne zanikla cyrilometodská grekokatolícka Cirkev = slovanská Cirkev. Následkom je, že z cyrilometodskej grekokatolíckej Cirkvi transformovanej podľa latinského cirkevného práva sa vytratil cyrilometodský odkaz. A i keď názov ostal, podstata tejto Cirkvi sa zmenila na to, čo by zodpovedalo názvu "Latinská grekokatolícka Cirkev").
  Zdrojový materiál:
  ◙ Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie), Vladimirus de juxta Hornad, Košice 2004, ss. 954;
  ◙ Exkurz do histórie Rusínov a námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku https://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/exkurz_do_historie_rusinov_a_namety_na_riesenie_situacie_v_rusinskom_hnuti_na_slovensku
  ◙ Náš pôvod (všeruský)[1] https://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/nas_povod_vserusky_
  ◙ Sv. Liturgia http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i
  ◙ Cyrilometodská duchovnosť a kultúra http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/cyrilometodska_duchovnost_a_kultura_
  ◙ Posledný kríž slovanskej cirkvi http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/posledny_kriz_slovanskej_cirkvi
  ◙ Slovanský pohľad na minulosť a súčasnosť https://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i012345678910111213
  Súvisiaci materiál:
  * Skrivený národ a zlomená chrbtica https://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/zagholovok_stat_i01
  * Rozhanovskú bitku dnes medzi 11.00 až 12.30 hodinou rekonštruovali pri Beniakovciach stovky bojovníkov v 13 dejstvách https://www.teraz.sk/import/rekonstrukciu-slavnej-bitky-z-roku-131/12255-clanok.html
  * Stredoveké hradné slávnosti na hrade Ľubovňa | Bitka o hrad Ľubovňa medzi Omodejovcami a kráľovskými vojskami Karola Róberta v roku 1312" 27. - 29. júla 2012 | https://www.staralubovna.sk/item/stredoveke-hradne-slavnosti-na-hrade-lubovna-0/
 (V roku 2012 som dostal pozvánku na Stredoveké hradné slávnosti na hrade Stará Ľubovňa. Pricestoval som, zúčastnil som sa. Bol som prekvapený, ako diváci vnímali rekonštrukciu bitky medzi Omodejovcami a kráľovským vojskom Karola Róberta o hrad Stará Ľubovňa. Či už z nepoznania vlastnej histórie, alebo v dôsledku premytých mozgov tešili sa, tľapkali cudzárom vedeným kráľom Karolom Róbertom, ktorí porazili ich slovanských predkov vedených Omodejovcami. Neuvedomujúc si, že v dôsledku tejto porážky sa ich predkovia a oni - ich potomkovia stali otrokmi, nevoľníkmi, poskokmi).
  Milan Semančík, Trenčín 05.08.2023***