(Pokus o definíciu)
Publikovaný materiál, jeho časti alebo myšlienky je možné stiahnuť, kopírovať za podmienky dodržania autorského zákona a uvedenia zdroja – www.rusyn-narod.ru
Stále viac a viac je možné pozorovať zvyšujúci sa záujem o cyrilometodskú duchovnosť a kultúru. Predovšetkým v našom rusínskom prostredí, kde ešte žijú jej pôvodné formy. Ako odpoveď latiníci kladú „objektívne“ prekážky do cesty rozvoja cyrilometodskej duchovnosti a kultúry. Jednou z nich je „do súčasnosti nedefinovaný pojem cyrilometodská duchovnosť a kultúra“. Pritom táto skutočnosť nebola na prekážku tomu, aby sa Slovenská republika v svojej Ústave prihlásila k odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda [1], aby sv. bratia Cyril a Metod boli pápežom Jánom Pavlom I. vyhlásení v roku 1980 za patrónov Európy [2]. Považujem si za česť, že po 1150 rokoch mi ako prvému pripadla úloha pokúsiť sa vymedziť pojmy cyrilometodská duchovnosť a kultúra. Uvedomujem si i smutnú stránku tejto skutočnosti. T. j. že na post veľkomoravskom území tak dlhé obdobie nikto nepotreboval tieto pojmy definovať. Konkrétne na Slovensku máme rad významných inštitúcií, ktoré nesú mená našich vierozvestcov rovnoapoštolských: sv. brata Cyrila (Konštantína Filozofa) a sv. brata Metoda. Zdá sa, že tieto inštitúcie sa zaoberali a zaoberajú všetkým možným, len nie odkazom sv. bratov Cyrila a Metoda.
Možná definícia duchovnosti:
Duchovnosť je tvorená [3]:
- ľudskosťou (súcitom – dobrotou) ktorá určuje kvalitu človeka (základná úroveň duchovnosti);Bez nej ľudia nemôžu byť. Človek, ktorému chýba ľudskosť, ktorý nemá dostatok ľudského súcitenia, je duševne osamelý, vnútorne neistý. Taký človek potom nachádza vo svojom okolí niečo nepriateľské alebo negatívne a výsledkom je pocit neistoty a strach. Preto taký človek nemôže byť vnútorne šťastný. Táto úroveň spirituality je pre každého nevyhnutná a podstatná. Každý človek sa s ňou rodí a naše matky sú prvé, ktoré nás učia hodnote ľudskosti;
- náboženstvom [4] (nadstavbová úroveň duchovnosti);I keď pre ľudské bytosti nie je náboženstvo nevyhnutné, náboženská viera je pre niektorých ľudí veľmi užitočná a pomáha im. Pozitívna viera v Boha pomáha veriacim rozvíjať ich spiritualitu.Teda: «Duchovnosť vyjadruje prítomnosť ľudskosti (súcitu – dobra) a náboženskej viery (v materiálnej a nemateriálnej kultúre)».
Cyrilometodská duchovnosť
Je tvorená:
- slovanským potencionálom ľudskosti (súcitu – dobroty);
- náboženstvom byzantskej (konštantinopolskej) tradície.
Sv. bratia Cyril a Metod nás zbavili pohanského pohľadu na svet. Pozdvihli nás z úrovne pohanov na civilizovaných kresťanov. To zmenilo náš rebríček hodnôt a uvoľnilo náš potenciál ľudskosti. Bohužiaľ nestihli nás naučiť chrániť si túto duchovnosť a kultúru proti nepriateľom. Možno by bolo stačilo keby nám boli odkázali to, čo mi na základe svojich životných skúseností povedala moja mama: „Buď dobrý, ale nie hlúpy“.
Možné definície kultúry [5]:
- «Kultúra je ľudská vzdelanosť (cultura mentis, cultura animi); kultúrou ducha je filozofia» Marcus Tullius Cicero (* 03. 01. 106 p.n.l., † 07. 10. 43 p.n.l.);
- «Kultúra sa skladá z nekonečného množstva kultúrnych konglomerátov, t. j. materiálnych (kauzálne funkcionálnych) a významových (symbolických) jednotiek alebo systémov. Tieto systémy sa líšia rozsahom, od najmenších (ako je napr. tvrdenie, že 2x2=4) cez väčšie systémy (jazyk, veda, filozofia, náboženstvo, umenie, etika, politika, technológia atď.) k najrozsiahlejším supersystémom ... » Pitirim Alexandrovič Sorokin (* 21. 01. 1889 † 10. 02. 1968);
- «Kultúra je komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru» UNESCO, 2002 [6].
Cyrilometodská kultúra:
* možno ju jednoducho definovať ako protiklad kultúry latinskej [7] ako:«Významnú súčasť európskej kultúry vyrastajúcu z byzantskej kultúry»;
* alebo podrobnejšie ako:«Satelitnú kultúru, ktorá vznikla zo žriedlovej byzantskej kultúry na slovanskej pôde Veľkej Moravy»;
a) v užšom slova zmysle:«Je tvorená dielami materiálnej (archeologickými pamiatkami, písomnými pamiatkami napísanými v staroslovančine) a nemateriálnej kultúry (napr. liturgický spev v podobe Карпатьского простопінія) vzniknutými zo žriedlovej byzantskej kultúry na slovanskej pôde Veľkej Moravy v období do 15. storočia nášho letopočtu»; Dokresľovaná je dielami napísanými v období od 7. do 15. storočia n.l. v jazykoch latinskom, gréckom, arabskom ... pochádzajúcimi z prostredia Čiech, Talianska, Bulharska, Franskej Ríše, Ruska a ďalších štátov [8].
b) v širšom slova zmysle:«Je tvorená dielami materiálnej a nemateriálnej kultúry vzniknutými na tradíciách cyrilometodskej duchovnosti»; Vznikala zо žriedlovej byzantskej kultúry na slovanskej pôde Veľkej Moravy. Pôvodnú (dobovú) cyrilometodskú kultúru vytvorili jej otcovia sv. bratia Cyril a Metod [9] a jeho učeníci sv. Kliment Ochridský, sv. Gorazd Agathon, sv. Naum Ochridský, sv. Angelár, sv. Lazar (Dragais) ... Z tohto pôvodného cyrilometodského kultúrneho základu vyrástla národná cyrilometodská kultúra Karpatských Rusov (Rusínov), národné cyrilometodské kultúry južných Slovanov, neskôr Kyjevskej Rusi, Bielej Rusi a Moskovskej Rusi ... Je užším pojmom, ako slovanská kultúra. Neobsahuje v sebe tú časť kultúry slovanských národov, ktorá vznikla po prevzatí latinskej duchovnosti.Definitívnym pádom Konštantinopola (Carihradu) „druhého Ríma“ so zostatkom Byzancie = Východorímskej ríše [10] do rúk osmanských Turkov 29.05.1453, zanikol zdroj našej východnej byzantskej duchovnosti a kultúry. Už predtým – v roku 1448 získal Moskovský patriarchát Ruskej pravoslávnej Cirkvi autokefáliu – samostatnosť. A tak novým centrom a zdrojom východnej kresťanskej duchovnosti a kultúry „tretím Rímom“ sa stala Moskva. V dôsledku toho sa satelitné cyrilometodské kultúry žriedlovej byzantskej kultúry postupne stali satelitnými cyrilometodskými kultúrami žriedlovej ruskej kultúry. Uviesť tu možno tieto národné satelitné kultúry: ukrajinskú, bieloruskú, bulharskú, rusínsku, srbskú, macedónsku, čiernohorskú a do 17. storočia kultúru chorvátsku [11]...
Nepreskúmaný, neznámy, respektíve zamlčiavaný je priamy vklad cyrilometodskej kultúry do neslovanských kultúr Európy. Ako príklad možno uviesť vklad významného uhorského hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Franza von Liszta (* 22. 10. 1811 † 31. 07. 1886) [12], ktorý nevedel maďarsky, ale bol znalcom staroslovanského jazyka. V svojej knihe «Frédéric Chopin» z roku 1852 sa prejavil ako znalec staroslovanského jazyka. V roku 1863 skomponoval skladbu na oslavu príchodu sv. bratov Cyrila a Metoda «Slavino Slavno Slaveni» na text srbského básnika Meda Pucića [13] [14].
Poznámky, odkazy:
[1] «PREAMBULA My, národ slovenský, ... v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, ... » viď: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/;
[2] Sv. Bratia Cyril a Metod boli vyhlásení za patrónov Európy pápežom Jánom Pavlom I. v roku 1980 apoštolským listom Egregiae virtutis (30. december 1980): AAS 73 (1981), s. 258 - 262 viď:http://www.moraviamagna.cz/dokumenty/d_egrvir.html; http://sk.wikipedia.org/wiki/Patr%C3%B3n_Eur%C3%B3py;
[3] http://sk.wikipedia.org/wiki/Duchovnos%C5%A5;
[4] Pozri odstavec: «Kritika humanizmu v ruskej filozófii» viď:http://ru.wikipedia.org/wiki/Гуманизм
[5] http://sk.wikipedia.org/wiki/Kultúra_(spoločenské_vedy);
[6] http://www.unesco.org/education/imld_2002/unversal_decla.shtml
[7] «... latinská kultúra je významná súčasť európskej kultúry vyrastajúca z rímskej kultúry» viď: http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/kultura_latinska.html;
[8] Magnae Moraviae Fontes Historici, Brno, 1966-1971. Táto publikácia pôvodných písomných pamiatok cyrilometodskej kultúry je najvierohodnejšia.
[9] http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_02061985_slavorum-apostoli_sk.html
[10] Zostatok Byzancie vzniknutý v dôsledku dobytia a spustošenia Konštantinopola (Carihradu) bratovražednou rukou IV. križiackej výpravy 13. (12. – 14.) apríla 1204;
[11] Glagoliku používali Chorváti, v trochu pozmenenej podobe dlhú dobu (do XVII. storočia) viď:http://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D0%B8%D1%80%D0%B8%D0%BB%D0%BB%D0%B8%D1%86%D0%B0
[12] http://sk.wikipedia.org/wiki/Franz_Liszt
[13] http://www.extraplus.sk/1934/nezname-fakty-o-lisztovi
[14] Po 13. marci 1776 t.j. po vzniku nových latinských biskupstiev Spiš, Banská Bystrica, Rožňava. A po vzniku ďalších nových latinských biskupstiev Szatmár a Košice v roku 1804. V tejto oblasti zostali grekokatolíkmi, učili sa a ovládali staroslovanský jazyk = starú rusínčinu len Rusíni. Bol teda Rusínom.
Súvisiace články:
▪ «Наше походжіня (общоруське)»
- http://www.rusynacademy.sk/image/nn15-16-10.pdf
- http://www.rusynacademy.sk/image/nn17-18-10.pdf
- http://www.rusynacademy.sk/image/nn19%20-10.pdf
- http://www.rusynacademy.sk/image/nn%2020-2010.pdf
▪ «Sme jednoznačne Rusíni» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/sme_jednoznacne_rusini
▪ «Divide et impera !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/divide_et_impera_
▪ «Ad: „O okrúhlom stole Rusínov Slovenska“ http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i01234567
▪ «Môj pohľad na súčasné rusínske hnutie» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i0123
▪ «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov
▪ «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov_1
▪ «Ad: Slabá identita» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ad_slaba_identita
▪ «Є то гра без змыслу-Je to hra bez zmyslu» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ie_to_ghra_biez_zmyslu_je_to_hra_bez_zmyslu_
▪ «Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/bez_rusofilstva_rusinske_hnutie_zanikne_
▪ «Programové tézy rozvoja rusínskeho národa (Propozície)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i012345
▪ «Programové tézy rozvoja Rusínskeho národa (reakcia)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/programove_tezy_rozvoja_rusinskeho_naroda_
▪ «Діскусія-Diskusia» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/diskusiia_diskusia_
▪ «Diskusia 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/diskusia_1
▪ «Venčanije» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i01
▪ «Sv. Liturgia» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i
▪ «Posledný kríž slovanskej cirkvi» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/posledny_kriz_slovanskej_cirkvi
▪ «Exkurz do histórie Rusínov a námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/exkurz_do_historie_rusinov_a_namety_na_riesenie_situacie_v_rusinskom_hnuti_na_slovensku
▪ «Ad: Malorusko, alebo Ukrajina: euroázijský Východ, alebo európsky Západ?» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ad_malorusko_alebo_ukrajina_euroazijsky_vychod_alebo_europsky_zapad_
▪ «На тий руський землї alias Na Kráľovej holi» https://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i01234567891011
Milan Semančík, Trenčín; Zverejnené dňa 04.10.2013 na: http://www.holosy.sk/; Náhrada odkazov na vymazané články z www.holosy.sk a www.rusynacademy.sk odkazmi na obnovené články na www.rusyn-narod.ru 24.09.2018, aktualizované 09.02.2019 a 16.07.2021***