Назад к списку

Súdružská rada pre našich slniečkarskych hercov a umelcov

Naši herci po roku 1948 veľmi rýchlo zabudli, že boli komedianti, ktorí vystupovali na trhoviskách a zabávali poctivo pracujúci ľud.


 Socializmus im dal istotu pravidelného mesačného platu, a stabilného pracoviska - divadelnej scény - opernej scény - scény bábkového divadla ... Boli pre nich zriadené stredné školy - konzervatóriá a vysoké školy. Konkrétne Vysoká škola muzických umení (VŠMU) so svojimi fakultami. V zdravotnom a sociálnom zabezpečení boli postavení nie len na rovnakú úroveň ako ostatný pracujúci ľud, ale dokonca na vyššiu úroveň. Značnej časti hercov sa to málilo. Chceli zarábať viac ako priemerný pracujúci človek. Snívali o príjmoch aké dosahovali hviezdy Hollywoodu. Niektorí z nich emigrovali na Západ. Ostatní aktívne brojili proti socialistickému zriadeniu.
 V roku 1989 som pozorne sledoval priebeh novembrových udalostí v priamom televíznom vysielaní z Námestia SNP v Bratislave, zo SND v Bratislave ... Sledoval som, ako naši herci (niektorí z vlastnej iniciatívy, iní v dôsledku nátlaku novembrových aktivistov) sa verejne vyznávajú z toho, že nemohli tvoriť slobodne. A všetko čo vytvorili – vytvorili pod nátlakom totalitného komunistického režimu. Preto sa verejne vzdávajú svojho diela a ocenení získaných od totalitného komunistického režimu. A tak sa postupne verejne vzdávali svojho diela a titulov. Niektorí titulu: «Zaslúžilý umelec» iní titulu «Národný umelec». Nechápal som, ako sa niekto môže vzdať svojho skoro celoživotného diela. A rozmýšľal som nad tým, čo z národnej kultúry zostane Slovensku ak sa vzdá všetkého toho, čo bolo vytvorené za socializmu.
 Videl som, ako novembroví aktivisti v priamom prenose žiadajú zaslúžilého umelca Leopolda Haverla, aby sa vzdal svojho diela a titulu. On však preukázal svoj charakter, rozvahu a nadhľad. Pokojne, verejne, pred kamerami, v priamom prenose, odmietol tak učiniť. A to bola v tej dobe sila! To bolo hrdinstvo! Svojho diela a ocenení sa nevzdal ani zaslúžilý umelec Juraj Slezáček. Bol dokonca ešte aktívnejší. Na tribúnach vystupoval proti novembrovým aktivistom. Nuž a herec Štefan Kvietik ten sa vytratil...
 Že značná časť našich hercov sú slniečkársky herci bez chrbtice mi potvrdila televízna Talk-show, kde si v dobovo zariadenom prostredí Empírového divadla pri zámočku v Hlohovci spolu s divákmi s krátkou pamäťou pozerali čuduj sa svete nie zavrhnutiahodné diela vytvorené pod nátlakom komunistického režimu ale: "...atraktívne ukážky z archívov STV, pripomínali si nezabudnuteľné herecké výkony, staré dobré časy a spomínali za účasti známych slovenských hereckých osobností. Hostiteľom bol Milan Kňažko (?!) ...". Nemohol som sa na to pozerať.
 Na internete si pozrite kto ešte do súčasnosti, napriek tomu, že sa verejne vzdal svojho diela a titulov, si tieto tituly naďalej uvádza. Myslím, že pre správne chápanie našich dejín by bolo prospešné, keby celý odvysielaný záznam novembrových udalostí roku 1989 bol bez zostrihov a cenzúry - slobodne, verejne dostupný na internete.
 A tak súhlasím s doporučením, ktoré napísal pre našich slniečkárskych hercov a umelcov slovenský politológ, filozof a politik PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. Viď:
 Herci a umelci žiadajú vládu o pomoc 
https://www.facebook.com/LBlaha/photos/herci-a-umelci-%C5%BEiadaj%C3%BA-vl%C3%A1du-o-pomoc-nap%C3%ADsali-srdcerv%C3%BAci-list-ak%C3%A9-to-maj%C3%BA-%C5%A5a%C5%BEk%C3%A9-/2572735122965051/
 Pozri tiež:
 
Milan, ty už nič nepodpisuj!
https://blog.hlavnespravy.sk/19093/milan-ty-uz-nic-nepodpisuj/
 
Takí sme boli 
https://www.tv-archiv.sk/taki-sme-boli
 TAK SOM SA NASRAL.... https://www.facebook.com/groups/bgnsk/permalink/2547206318893836/


 Milan Semančík, Trenčín 22.03.2020. Aktualizované 25. a 27.03.2020***