Назад к списку

Európa a budúcnosť

Publikovaný materiál, jeho časti alebo myšlienky je možné stiahnuť, kopírovať za podmienky dodržania autorského zákona a uvedenia zdroja – www.rusyn-narod.ru
Zhliadnutie dokumentárneho filmu V. Solovjova: «Миропорядок-Svetousporiadanie» ma priviedlo na myšlienku napísať mail, ktorým by som Vám v zhustenej podobe priblížil jeho myšlienky.  Nakoľko osobnosti filmu kvôli svojmu postaveniu nehovoria otvorene, ako i kvôli tomu, že som sa chcel v prognóze zamerať predovšetkým na Európu využívam myšlienky filmu len ako jeden z množstva zdrojov.



Úvod: Oficiálna história Európy je napísaná z pohľadu víťaza – západného Kresťanstva. Ináč povedané - z wichingovského pohľadu. Takto subjektívne, nevyvážene a nekriticky napísaná história Európy neposkytuje poučenia. Veď netreba, zvíťazili sme. Teda sme konali správne(?). Preto Vám ponúkam alternatívny pohľad na časť histórie Európy, vychádzajúci svetonázorovo z cyrilometodského odkazu, na základe ktorého prognózujem možnú budúcnosť Európy. Hovorí sa, že minulosť určuje našu budúcnosť. Ale i to, že kto nepozná minulosť, je odsúdený prežiť ju znova. I preto som v svojom úvode načrel trochu hlbšie do histórie:
II. IDEA V Európe už v roku 795 n.l., bola sformulovaná idea, ktorá sa rôzne vyvíjala a menila a ktorú poznáme pod rôznymi názvami: «praestantia ritus latini=prednosť latinského rítu», «univerzalizmus latinského rítu», «Drang nacht Osten=Ťah na Východ»... , ale jej podstata sa do súčasnosti nezmenila. Napísal ju franský kráľ Karol Veľký v svojom liste pápežovi Levovi III., pri príležitosti jeho zvolenia za pápeža citujem: «Pridržujte sa pevne svätých zákonov a starostlivo dodržujte zásady Otcov, nech vaše svetlo žiari nad ľuďmi. Našou úlohou je brániť s pomocou Božou a so zbraňou v ruke svätú Cirkev Kristovu navonok všade proti vpádom pohanov a pustošeniu neveriacich, vo vnútri ju potom upevňovať poznaním pravej viery. Vašou úlohou, Svätý otec, potom je povznášať podľa vzoru Mojžiša chudákov k modlitbe a pomôcť tým nášmu vojsku, aby s vašim orodovaním a s Božím vedením a zárukou kresťanský ľud za každého času víťazil nad nepriateľmi a velebil tak meno nášho Pána Ježiša Krista po celom svete»; Svatí Kacíři, Jindra Jarošová, Radioservis, a.s., Praha 2000, s. 68. Podľa niektorých historikov, koncept tohto listu vypracoval radca Karola Veľkého - anglosaský mních Alcuin (Alcoin). A ja dodávam: S takto postavenými cieľmi (svetovládnymi) a metódou (Ohňa a meča) ich realizácie nemohol Rím zjednotiť ani kresťanskú Európu, natož svet. Ovládol územia, podriadil svojej jurisdikcii národy žijúce na týchto územiach, nezískal si však duše a srdcia ľudí na nich žijúcich;
→ Prečo anglosaský mních Alcuin (Alcoin) neskoncipoval v liste franského kráľa Karola Veľkého pápežovi Levovi III. iný variant Idey Západu (Ríma)? Idey hodnej čestne konkurovať Idey Východu (Byzancie)?- Lebo na to Západ, anglosaský mních Alcoin a neskôr nitriansky latinský biskup Wiching (pôvodne benediktínsky mních zo Švábska) ... jednoducho nemal a nemá!

III. AKCIA - REALIZÁCIA IDEY
A) Nitra? September 885. Zničenie duchovného a kultúrneho cyrilometodského centra Veľkej Moravy. Učeníci sv. Cyrila a Metoda boli popravení, umučení, uvrhnutí do žalárov, predaní do otroctva, alebo poslaní do vyhnanstva ... .
B) 13. (12. – 14) apríla 1204. Dobytie a vyplienenie hlavného mesta Byzanskej (Východorímskej) ríše – centra východného Kresťanstva Konštantinopola (Carihradu) bratovražednou rukou európskych západných kresťanov, v priebehu IV. križiackej výpravy. Následne bol križiakmi dosadený na miesto patriarchu Konštantinopolského benátčan Thomas Morosini, ktorý obdobne pod ochranou zbraní križiakov dosadil biskupov latinského obradu. Byzancia sa z tohto úderu už nikdy nespamätala. Zostal z nej len tieň. Bolo len otázkou času, kedy tieto podmienky vytvorené európskymi západnými kresťanmi využijú moslimovia;
C) V roku 1438 sa schádza Ferrarsko-florentský všeobecný koncil (1438-1445), ktorý bol pokračovaním Bazilejského koncilu. Riešili sa rozpory medzi západnou (katolíckou) Cirkvou a východnými Cirkvami. Služobníci Svätého otca využili ťažké postavenie východného Kresťanstva po zradnom bratovražednom útoku na Konštantinopol, ktorý paralyzoval Byzanciu. Dochované svedectvá hovoria o tom, že na účastníkov delegácií zastupujúcich východné Cirkvi bol vyvíjaný neprípusný tlak (nedostávali náležitosti umožňujúce ich pobyt, a tak museli predávať svoje osobné veci; koncil bol preložený z Ferrary do Florencie, aby delegácie východných Cirkví neušli z koncilu, no ujsť sa podarilo biskupovi Isaija Stavropoľskému. Metropolita Grigorij Iverský z Gruzínska začal simulovať pomätenie mysle...) Pod takýmto tlakom. Bez prečítania a diskusie, za použitia rôznych intríg, úskokov a fígľov. Bol v roku 1439 predkladaný na podpis záverečný dokument známy pod názvom «Florentská únia». Je to zmluva o zjednotení západnej (katolíckej) Cirkvi a východných Cirkví. Východné Cirkvi sa zaväzujú uznávať zvrchovanosť Pápeža rímskeho nad všetkými kresťanmi a rad katolíckych dogiem ... . Na oplátku sa západná (katolícka) Cirkev zaväzuje poskytnúť pomoc pri odrazení osmanskej agresie proti Byzancii, uznáva právo východných Cirkví na zachovanie si obradov, jazyka, svätého prijímania «pod obojím» ... . Viď: http://www.hrono.ru/dokum/1400dok/1439unia.php Úniu odmietli podpísať (mimo už vymenovaných): metropolita Mark Efesský, metropolita Isaakij Nitrijský, metropolita Sofronij Gazský. Napriek tomu, že akt o Únii podpísal i ruský metropolita Izidor – národnosťou Grék, v Rusku nikdy nevstúpila do platnosti. Po návrate do Ruska bol metropolita Izidor kniežaťom Vasilijom II. zbavený funkcie a uvrhnutý do väzenia. V Byzancii to bolo zložitejšie. Národ Byzancie neprijal Úniu. Metropolita Iraklijský sa musel verejne ospravedlniť a kajať. Opätovne však bol zvolený kandidát schvaľujúci Úniu. Podľa svedectiev boli voľby sfalšované. I keď v roku 1443 Jeruzalemský sobor (koncil) východných Cirkví Florentskú úniu preklial, prvá uniatská bohoslužba v metropolitnom chráme Svätej Sofie bola odslúžená 12. decembra 1452. Teda menej ako pol roka pred pádom Konstantinopoľa do rúk osmanských Turkov. Skutočnosť, že sa Rímu podarilo primäť členov byzantskej delegácie podpísať Úniu sa stala ťažkým duchovným úderom pre národ Byzancie. Táto skutočnosť významne prispela k pádu Byzancie. Pravoslávne Cirkvi Florentskú úniu neuznávajú;
IV. REAKCIA-NÁSLEDKY
A) Už v polovici 14. storočia hrozil vpád osmanských Turkov na Balkánsky poloostrov. Postupne sa kresťania Balkánskeho poloostrova (nakoľko ďalších kresťanov Európy to nezaujímalo)  pripravovali na rozhodujúci boj. K tomuto boju došlo 15.06.1389 na Kosovom poli. Srbskí a bosnianski kresťania (15-20 tisíc) sa pod velením srbského kniežaťa Lazara Chrebeľanoviča postavili proti tureckému vpádu 27-30 tisíc Turkov pod velením sultána Murada I. V boji padol sultán Murad I., ale i knieža Lazar. Informácie o výsledku boja sa rôznia. Za pravdivú považujem informáciu Parížana Philippe de Mezieresa, ktorý napísal na konci októbra 1389, že: sultán Murad I. bol úplne porazený. No napriek tomu, zrejme v dôsledku feudálnej rozdrobenosti – nejednotnosti sa Srbi stali polovazalmi – polospojencami Osmanskej ríše. Oddialili však svoje upadnutie pod jarmo Osmanskej ríše o 96 rokov (1455). Samotný Belehrad sa pod jarmo dostal nekôr - v roku 1521;
B) Pod tlakom bezprostredného ohrozenia zorganizoval Vladislav - kráľ Uhorska a Poľska pochod proti osmanským Turkom. K rozhodujúcej bitke došlo 10.11.1444 pri Varne, kde spojená uhorsko-poľská armáda križiakov pod velením uhorského generála Jánosa de Hunyadiho utrpela zdrvujúcu porážku od trojnásobne silnejšej armády osmanských Turkov, ktorým velil sultán Murad I.;
C) V r. 1448 získal Moskovský patriarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi autokefáliu – samostatnosť. Len vďaka tomuto prežitiu, rozvoju a zosilneniu východného Kresťanstva v Rusku a prenosu jeho centra do Moskvy, ktorá sa stala novým centrom a zdrojom východnej kresťanskej duchovnosti a kultúry - «tretím Rímom» Európa nebola pohltená Islamom;
D) Potom, čo osmanskí Turci zvíťazili pri Varne, podmanili si Peloponézsky poloostrov, a Grécko sa stalo ich vazalom (1446), sultán Murad II. sústredil svoje vojská proti vládcovi Albánska kniežaťu Georgovi Skanderbergovi. Generál János de Hunyadi spolu s armádou križiakov prešiel Dunaj, aby spojil svoje sily s kniežaťom Georgom Skanderbergom. Proti nemu sa postavil Sultán Murad II. so svojou amádou na Kosovom poli. Boj trval od 17. do 20. októbra 1448. Generál János de Hunyadi spolu s svojou spojenou srbsko-uhorsko-valašskou armádou križiakov utrpel drvivú porážku;
E) 29. mája 1453 definitívne padol Konštantinopol nazývaný «druhý Rím» do rúk osmanských Turkov. Jednalo sa len o zostatky Byzantskej = Východorímskej ríše, nakoľko táto bola už predtým paralyzovaná IV. križiackou výpravou. Tým definitívne zanikol zdroj východnej byzantskej duchovnosti a kultúry. Vstupom sultána Mehmeda II., zvaného od tejto chvíle Dobyvateľ do chrámu Svätej múdrosti (Hagia Sophia) v čerstvo dobytom Konštantinopole vzniká na troskách zničenej Byzancie nová veľmoc – teraz už Osmanské impérium (29.05.1453 až – 01.11.1922). Jej právnym a faktickým nástupným štátom je Turecko (01.11.1922 – do súčasnosti);
F) Osmanské impérium postupne vyplňuje vákuum moci po zničenej Byzancii. Dostáva do svojho područia Bulharsko, Grécko (1446), Srbsko (Belehrad – 1521) , Valašsko, veľkú časť Uhorska (Bitka pri Moháči 29.08.1526), grécky ostrov Rodos ... a vytvára z nich svoje pašalíky;
G) Štáty západnej Európy sa expanzii Osmanského impéria postavili až potom, čo vojenské sily osmanských Turkov oslabené bojmi v štátoch južnej Európy, Ruska, Perzii ... prišli na konci septembra 1529 k Viedni. Armáde sultána Sulejmana I. sa do cesty postavilo daždivé neskorojesenné počasie a spojená rakúsko-nemecko-španielska armáda imperátora Ferdinanda I., ktorej velil maršál Rakúska Vilhelm von Roggendorf. Tieto boje sú známe ako «Obliehanie Viedne», ktoré skončilo 14. októbra 1529. Viedeň sa ubránila. Napriek podpísaniu ponižujúceho mieru, podarilo sa štátom západnej Európy zastaviť rýchlu expanziu Osmanského impéria na západ;
H) Poľsko-litovsko-švédske intervencie do Ruska (1609-1618) v priebehu ktorých za pomoci rôznych intríg a zrady bolo poľské vojsko korunného poľného hejtmana Žolkevského vpustené v noci na 21. septembra 1610 do Moskvy a Kremľa, v dôsledku čoho Rusko bolo na pokraji zániku. Proti takémuto vývoju udalostí vyvolanému križiackym vpádom západného Kresťanstva sa sformovalo povstalecké hnutie, vedené kniežaťom Dmitrijom Michajlovičom Požarským a meštanom Kuzmom Miničom Ankundinovom, ktoré zjednotilo národy, národnosti a relígie priateľské ruskej štátnosti (pravosláviu, islam, judaizmus a budhizmus). 1. novembra 1612 povstalci vedení už spomínanými vodcami zaútočili a dobyli Kitaj-mesto (časť Moskvy), v dôsledku čoho poľská posádka ustúpila do Kremľa. 2. novembra velenie interventov podpísalo kapituláciu. 3. novembra posádka zložila zbrane a vzdala sa. 4 november sa na pamiatku tohto víťazstva stal «Dňom národnej jednoty a vojenskej slávy Ruska». Koncom februára 1613 Zemský sobor (snem) zvolil nového cára Ruska Michaila Fjodoroviča Romanova – prvého vládcu dynastie Romanovcov. Ale to už je nová historia Ruska. V dôsledku týchto vojenských intervencií oslabené Rusko stratilo pevnosti Ivangorod, Orešek a Koporje a tak na 100 rokov stratilo prístup k Baltickému moru. Navrátiť ich a získať tak opäť prístup k moru dokázal až cár Peter I.
CH) Bitka pri Viedni začala obliehaním Viedne 14. júla 1683. Spojenej turecko-tatársko-janičiarsko-moldavsko-valašskej armáde Osmanského impéria velil veľkovezír Kara Mustafa. Proti jeho armáde sa postavila spojená poľsko-litovsko-rakúsko-nemecká armáda pod velením Jána III. Sobieského, kráľa poľského a Veľkého kniežaťa Litovského. Rozhodujúce boje začali 11. septembra 1683 a skončili 12. septembra 1683 úplnou porážkou armády Osmanského impéria. Viedeň bola po druhý krát zachránená. Bolo to prelomové víťazstvo, ktoré s konečnou platnosťou zastavilo expanziu Osmanského impéria na západ, posilnilo postavenie Rakúska a predznamenalo vznik Rakúsko-Uhorska. Na druhej strane samotný Sobiesky, ani Rzeczpospolita zo záchrany Rakúska, nič nemali. Naopak Rzeczpospolita padla a Rakúsko sa podieľalo na prvom a treťom delení Rzeczpospolitej;
I) Rusko-turecká vojna (1768-1774) v dôsledku francúzsko-poľských intríg, osmanský sultán Mustafa III. 6. októbra 1768 vyhlásil Rusku vojnu. Bola to jedna z kľúčových vojen medzi Ruskom a Osmanským impériom. Charakterizuje ašpirácie Osmanského impéria a „obchodného“ ducha Poliakov, ktorí na Barskej konferencii (1768) sľúbili Osmanskému impériu za účasť vo vojne proti Rusku historické ukrajinské územia: Podolie a Volyň. Osmanské impérium sa neuspokojilo s cieľom dosiahnuť len sľúbené a vytýčilo si i ďalšie: - rozšírenie svojich území v Severnom Pričiernomorí a na Kavkaze; - a ustanovenie protektorátu nad Poľskom (cha, cha). Cieľom Ruska vo vojne bolo dosiahnuť voľný priechod svojich obchodných a vojnových lodí cez prieliv-úžinu Bospor a Dardanely. Ruská cárovna Katarína II., vďaka víťazstvám svojich veliteľov: generál-feldmaršála Petra Alexandroviča Rumjanceva-Zadunajského, generalissimusa Alexandra Vasiljeviča Suvorova, general-anšefa Alekseja Grigirjeviča Orlova-Česmenského a admirála Grigorija Andrejeviča Spiridova, vyhrala vojnu. Uzatvoreným mierom v Küçük-Kajnardža, cárovna Katarína II. získala Moldavsko a Valašsko, priechod cez Bospor a Dardanely vrátane práva viesť obchod a mať vojenskú flotilu na Čiernom mori. Ďalej získala: Krym, Kinburn, Azov a Kabardu. Turecká Vysoká Porta musela zaistiť bezpečnosť pravoslávnych veriacich v Osmanskom impériu;
J) Rusko-turecká vojna (1877-1878) Známa aj pod názvom Oslobodenie Balkánu od tureckého jarma. Je poslednou vojnou z radu rusko-tureckých vojen, pokiaľ nepočítame boje v priebehu prvej svetovej vojny. Bola vyvolaná na jednej strane nárastom národnooslobodzovacieho hnutia na Balkáne. Na druhej strane jeho krutým potlačením a neochotou Osmanskej ríše riešiť postavenie kresťanov. A tak Rusko vyhlásilo Turecku vojnu. Ruskej armáde v počte 185 000 mužov velil generál feldmaršál Nikolaj Nikolajevič Romanov (senior), tureckej armáde v počte 200000 mužov velil maršál Abdülkerim Nadir Pasa. Ruská armáda bola lepšie vycvičená, no turecká armáda bola lepšie vyzbrojená predovšetkým najnovšími anglickými a americkými zbraňami. Na Čiernom mori dominovalo turecké loďstvo. V priebehu bojovej činnosti ruské vojská úspešne prekonali tureckú obranu na Dunaji, dobyli priesmyk Šipka a po päťmesačnom obliehaní donútili armádu maršál Abdülkerim Nadir Pasu kapitulovať pri Plevne. Nasledoval pochod cez Balkán v priebehu ktorého boli zničené posledné časti tureckej armády. V lete 1878 bol na Berlínskom kongrese podpísaný Berlínsky traktár, ktorý zafiksoval návrat Rusku južnej časti Bessarábie, pripojenie Karsu, Ardaganu a Batumi. Bola obnovená nezávislosť Bulharska, zväčšili sa územia Srbska, Čiernej Hory a Rumunska. Turecká Bosna a Hercegovina bola okupovaná Rakúsko-Uhorskom. Po celú dobu vojny a samozrejme i po vojne na diplomatickom poli Anglicko a Rakúsko Uhorsko podporovali Turecko. (Pozri dokumentárny film Alekseja Denisova «Русский крест над Балканами – Ruský kríž nad Balkánom» ВГТРК 2009 viď: http://russia.tv/brand/show/brand_id/10508/)
V. DIELČÍ ZÁVER
Spojenie viery (ideológie) so silou a svetovládnymi cieľmi viedlo k pocitu výnimočnosti západnej Cirkvi a štátov západnej Európy (ktorý pretrváva do súčasnosti), a k chápaniu pojmu «Kresťanstvo» zúžene. T.j. že Kresťanstvo je len «západné Kresťanstvo». Že latinský rítus ako forma praktizovania západného Kresťanstva má vždy prednosť - praestantia ritus latini, že Grékov treba navrátiť k poslušnosti - reductio Graecorum in oboendientiam. T.j. že zeme a ľudí východného Kresťanstva možno a je potrebné evanjelizovať obdobne ako pohanov, teda i za cenu použitia sily. Sila je vec diabolskej podstaty. Tak ako moc, peniaze ... Je vždy pokušením (zdanlivo ľahšou cestou) na dosiahnutie cieľa. Svojho svetovládneho cieľa sa západná – katolícka Cirkev nikdy nevzdala. Na ceste za svojim cieľom v tandeme so silou Franskej ríše zničila v septembri roku 885 v Nitre? duchovné a kultúrne cyrilometodské centrum Veľkej Moravy. Nehovorí sa o tom, ale už v tomto prípade to bola bratovražedná genocída východných kresťanov západnými kresťanmi. Fakticky to bola generálka na premiéru, ktorá sa konala 13. (12. – 14) apríla 1204 v Konštantinopole (Carihrade) v priebehu ktorej bolo zničené centrum (srdce) východného Kresťanstva, čím bolo paralyzované východné Kresťanstvo. Realizované to bolo zvlášť opovrhnutiahodným spôsobom - bratovražednou rukou európskych západných kresťanov v priebehu IV. križiackej výpravy, kedy bola použitá lesť spočívajúca v zneužití bratskej kresťanskej dôvery. Teraz už Rím nečakal na pozvanie, ako to bolo v prípade Veľkej Moravy aby vyslal latinských biskupov, ale hneď pod ochranou zbraní križiakov dosadil na miesto patriarchu Konštantipoľského latinského patriarchu Benátčana Thomas Morosini, ktorý obdobne pod ochranou zbraní dosadil k už existujúcim legálnym gréckym biskupom latinských bikupov.
Dôsledky tohto konania:
* V dôsledku páchaného násilia a bezprávia sa práve v tomto čase (1204) rodí v Byzancii (vrátane súčasného Grécka) skutočná pravoslávia v dnešnom slova zmysle – nechcejúca mať nič spoločné s Pápežom rímskym;
* Zaniklo centrum (srdce) východného Kresťanstva: Konštantinopol t.j. «druhý Rím»;
* Zánikom Kresťanstva na území Byzancie zanikla rozhodujúca - najvyspelejšia časť vtedajšieho Kresťanstva - východné Kresťanstvo;
* V roku 1448 získava Moskovský patriarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi autokefáliu – samostatnosť. Novým centrom a zdrojom východnej kresťanskej duchovnosti a kultúry - «tretím Rímom» sa stáva Moskva;
* Pokiaľ chápeme Cirkev, ako jednotné telo Kristovo. Pokiaľ chápeme zákon dialektiky «jednotu a boj protikladov», pokiaľ chápeme čo je čínsky princíp «jin a jang». Tak pochopíme, že likvidáciou východnej polovice Kresťanstva, ktoré plnilo úlohu protipóla západnému Kresťanstvu, nemohlo dôjsť k rozšíreniu – zdvojnásobeniu západného Kresťanstva. Tak pochopíme, že v priestore východného Kresťanstva už nespravovanom jurisdikciou Byzancie nemohlo zostať vákuum moci. Tak pochopíme, že uvoľnené miesto po východnom Kresťanstve a po svetskej moci Byzancie mohla zaujať len taká svetová viera a taká svetská moc, ktorá bola schopná túto úlohu plniť. V danej oblasti to bol jedine Islam a Osmanská ríša. Takto Rím a štáty západnej Európy svojim bratovražedným konaním:
- zasadili osudový úder Kresťanstvu (ako celku), v dôsledku ktorého Kresťanstvo stratilo územie Byzancie ...;
- Kresťanstvo v Európe muselo čeliť expanzii Osmanskej ríše. Armáda Osmanskej ríše bola zastavená až pri Viedni v septembri 1529;
- uvoľnili územie pre Islam, pre vznik islamského (sunnitského rítu) Osmanského impéria). Tak sa dostal Islam do Európy.
VI. PROGNÓZA BUDÚCNOSTI:
Vychádzam z toho, že vývoj tohto sveta ide hore po špirále, pričom situácie sa opakujú. Je medzi nimi len ten rozdiel, že sa opakujú na novom vyššom stupni. Pokiaľ sa pozriem z toho pohľadu na vyššie napísaný reťazec historických udalostí, vychádza mi táto jednoduchá prognóza:
Sme v situácii porovnateľnej, so situáciou po 13. apríli 1204, teda po dobytí a vyplienení hlavného mesta Byzantskej ríše Konštantinopola. Ba dokonca horšej, nakoľko Rím neprestal realizovať svoju líniu z roku 795 n.l., i keď ju realizoval nie tak násilnými a zavrhnutiahodnými prostriedkami. Tak ako vytvoril Rím priestor pre expanziu Islamu a Osmanskej ríše, tak Washington vytvoril a vytvára priestor pre expanziu Islamu a Turecka. Myslím, že v zásade sú možné dva scénare vývoja:
A) Štáty Európy sa odovzdajú osudu, čím myslím to, že:
a) nezastavia príliv nelegálnych utečencov do Európy;
b) že štáty Európy prijmú Turecko do EU a utečenci zaplavia Európu legálne, za čo štáty Európy zaplatia:
• islamizáciou, občianskymi nepokojmi až vojnami;
• vazalstvom (štáty Európy sa stanú pašalíkmi Turecka);
• zaniknutím európskeho bieleho obyvateľstva (vyúdením)... ;
• znížením životnej úrovne;
• v prípade vojny s Ruskom - totálnym zničením.
 Čo získajú? Nič. Odovzdanie sa osudu, neznamená, že sa automaticky vyhnem konfliktom – vojnám. Zjednotenie Európy zrealizuje Turecko prostredníctvom Islamu pod patronátom USA. Spomeňme si koho podporovali USA vo vojne proti Juhoslávii. USA už v súčasnosti otvorene hovoria o tom, že v Európe budú vojny tak, ako všade inde viď:
http://www.hlavnespravy.sk/george-friedman-miestom-vojny-europa-ak-nerozumiete-preco-sa-niektore-veci-v-svetovej-politike-deju-spoznajte-ich-povod/585497 https://www.youtube.com/watch?v=8tD71d6wcwY Nikdy som nebol stotožnený s tým, že by sv. Metod preklial kvôli neprávostiam a či zrade veľkomoravské knieža Svätopluka a tým jeho národ a zem. Veď vedel, že tým by preklial i výsledky svojej a bratovej (sv. Cyrila) celoživotnej práce. Dnes už viem, že sv. Metod vedel, čo je západné Kresťanstvo. Videl, že úspech, bohatstvo, sláva východného Kresťanstva ho nemotivuje západné Kresťanstvo k zapojeniu všetkého svojho umu a schopností k ich dosiahnutiu čestnou tvorivou prácou. Západné kresťanstvo to motivovalo len k zapojeniu všetkého svojho umu na tvorbu intríg, ktoré by mu v kombinácii so silou umožnili zmocniť sa cudzieho bohatstva s cieľom takto získať úspech a slávu. Sv. Metodovi bolo jasné k čomu povedie zrada veľkomoravského kniežaťa Svätopluka a formou anafémy (prekliatia) to len vyjadril. 
B) Štáty Európy si vyberú zdanlivo ťažšiu cestu a postavia sa osudu, čím myslím to, že sa zjednotí západné a východné Kresťanstvo, t.j. že sa štáty Európy zjednotia s Ruskom, za čo zaplatia:
► Stratou postavenia vazala USA, t.j. stratou falošného pocitu ochrany zo strany USA;
► Občianskymi nepokojmi až vojnami, ktoré USA budú na území Európy štedro podporovať;
► Znížením životnej úrovne.
Čo získajú? Jednotnú kresťanskú Európu, ktorá nebude hrať pešiaka na svetovej šachovnici. Istotu, že nezomrú ako vazali, a ich deti nebudú žiť v otroctve. Nezávislý osud, možno víťazstvo si treba zaslúžiť, možno i vybojovať. Berúc v úvahu i nižšie uvedené faktory, môj predpoklad je taký, že Európa sa bude vyvíjať podľa vyššie uvedeného scénara vývoja A).
VII. FAKTORY
O tom, či na svoje pôvodné miesto sa vráti východné Kresťanstvo a budeme mať jednotnú kresťanskú Európu, alebo toto miesto zaujme Islam, rozhodujú záujmy, ciele a vplyv:
a) Globálneho prediktora, pod ktorým sa chápe: «Nikto», Oko moci (1 + 10) + (1 + 10) = 22 Osôb, ktorými by mohli byť členovia FED ... Viď: http://leva-net.webnode.cz/products/globalny-prediktor-parazit-gpp-/  http://afinabul.blog.cz/1301/pan-nikdo Ich cieľ je len odhadovaný, a býva formulovaný ako: "Globálna svetovláda v ich prospech";
b) Vatikánu (Ríma), ktorý bol sformulovaný anglosaským mníchom Alcuinom a je známy od roku 795 n.l. (viď citát v úvode článku) a neprestal ho sledovať do súčasnosti. Rím je nositeľom západnej kresťanskej duchovnosti. Podieľal sa na tvorbe hodnôt západného Kresťanstva a ich šírení. Je teda spoluzodpovedný za netoleranciu západného Kresťanstva k východnému Kresťanstvu, za likvidáciu Byzancie a teda oslabenie Kresťanstva o túto jeho časť. Nepoučil sa z tejto chyby. V západnej časti svojho košiara, kde neobmedzene realizoval svoju líniu: «Rímska Cirkev má v tom prevenstvo, že všetky ostatné sa MUSIA zhodovať s jej vierou, lebo jej viera má za základ Petra ...» zožal opäť hlbokú krízu. A tak sa natlačil do susedného košiara ... . V tandeme teraz už s USA zopakoval v Kyjeve na Ukrajine v roku 2014 presne to, čo zrealizoval v Nitre(?) na Veľkej Morave v roku 885 s Franskou ríšou. Pokiaľ Vatikán vo vzťahu k Islamu zaujíma zmierlivý, akceptujúci postoj (iste zohľadňujúc spoločný boj proti východnému Kresťanstvu a skutočnosť, že západné Kresťanstvo sa nedostalo pod jarmo Islamu). V smere k pravosláviu neviem o vyjadreniach naznačujúcich akékoľvek zmiernenie postoja, akúkoľvek akceptáciu. Myslím, že namiesto obracania východných Kresťanov na západných Kresťanov by sa mala rimokatolícka Cirkev zamerať na evanjelizáciu ateistov, imigrantov (moslimov) a Rómov predovšetkým v štátoch západnej Európy. Má Vatikán vplyv na politiku USA? Myslím, že áno. Minimálne prostredníctvom Zbigniewa Kazimierza Brzezińského asi tak, ako mal vplyv anglosaský mních Alcuin ako radca na dvore Karola Veľkého;
c) USA - Po 2. svetovej vojne, ktorú prehralo fašistické Nemecko a uvoľnené miesto v tandeme Rím + ? nedokázalo nahradiť ani Francúzsko, ani Veľká Británia, toto miesto nahradili Spojené štáty. A tak myslená hranica západného Kresťanstva vyjadrená pojmom «Viedeň», po ktorú všetko smerom na Východ bolo možné obetovať, sa presunula ďaleko na Západ. Na hranice teritoriálnych vôd USA. Z ostatného sveta sa začalo vytvárať nástupisko, baranidlo, potrava pre kanóny schopná sa obetovať za „záujmy USA“, ktoré stoja vyššie ako záujmy Vatikánu. (Svedčí o tom: vznik NATO, prijatie Turecka do NATO, neprestávajúce rozširovanie NATO smerom na východ; Vytváranie ďalších desiatok paktov po celom svete; Budovanie tisícok vojenských základní USA po celom svete; Ponechanie vojenských základní USA na území členských štátov NATO i po zániku Varšavskej zmluvy, čím ich význam má len okupačný charakter;)
Rozpad socialistického tábora (1989) umožnil vznik jednopolárneho sveta. To umožnilo USA začať zavádzať Nový svetový poriadok s tromi Ja: (Ja som Zákon, Ja som Sudca, Ja som Kat), s pomocou ktorého môžu USA jednoduchšie realizovať svoje záujmy a ciele;
d) Rusko, odstrčené a osamotené východné Kresťanstvo Ruska sa prebíjalo životom, ako vedelo.Nie je sa čo diviť, že s „pomocou“ exportovaných nepodarkov západných ideológií, podľahlo marxizmu a neskôr liberalizmu. Jeho súčasné záujmy spočívajú v ochrane a obrane svojich národných záujmov a jeho spojencov, čo samozrejme je v rozpore s jednopolárnym americkým Novým svetovým poriadkom. Rusko, ktoré nikdy nebolo národným štátom, ktoré od počiatku ako impérium formovala vyspelá ruská, či už pohanská alebo kresťanská kultúra, má bohaté skúsenosti z predchádzania a riešenia národnostných, náboženských a rasových otázok a sporov čo sa dostalo už i do genetiky jeho občanov;
e) Európa, v politickom ani duchovnom zmysle, Európa, tobôž „Slobodná Európa“ nikdy neexistovala. Z minulosti možno spomenúť napr.: - zradné, bratovražedné konanie štátov západnej Európy, ktoré spôsobilo zánik Byzancie, a na takto uvoľnenom území vznik Osmanského impéria; - neposkytnutie štátmi západnej Európy pomoci štátom južnej a východnej Európy, aby sa tieto mohli ubrániť pred produktom ich konania (Osmanským impériom). Zbabelo zostali schované za štátmi južnej a východnej Európy a ponechali ich napospas Osmanskému impériu ... . Zo súčasnosti možno spomenúť napr.: - postupné upadanie do vazalskej závislosti na USA i v ekonomickej oblasti (tajné implementovanie TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo); - vazalské uplatňovanie sankcií voči súčasnému Rusku, pokúšajúce sa ho opätovne izolovať; - zahrávanie sa Európy (EU) s ohňom, keď podlieha nátlaku dohadzovača USA na uzavretie sobáša s vybraným ženíchom - Tureckom. Mýtus „Slobodnej Európy“ bol vypracovaný a šírený ako produkt i prostriedok studenej vojny. Nie na vybudovanie novej, jednotnej a slobodnej Európy. Ale na deštrukciu «Socialistického tábora». Preto neexistujú sformulované ciele pre vybudovanie «Slobodnej Európy». Európa po 2. svetovej vojne bola okupovaná a rozdelená na sféry vplyvu. Štáty nachádzajúce sa v sfére vplyvu (okupované) Sovietskym zväzom, napriek vládnucej ideológii hlásajúcej internacionalizmus, ateizmus a napriek obmedzovanému pôsobeniu Vatikánu, nebývalým spôsobom rozvinuli svoje národné kultúry, upevnili svoje národné cítenie a svoje západné Kresťanstvo. Štáty nachádzajúce sa v sfére vplyvu USA (okupované) USA s vládnucou ideológiou hlásajúcou liberalizmus, pod neobmedzeným pôsobením Vatikánu, sa odklonili od Rímskej Cirkvi a podľahli sekularizácii a myšlienkovému smeru postmoderny, ktorý vychádza z presvedčenia, že materiálna kultúra vyrieši všetko. Neakceptácia, cieľavedomé vymazávanie východného Kresťanstva z pamäte, dejín. Vytláčanie východného Kresťanstva zo štátov západnej Európy, izolovanie sa od východného Kresťanstva Ruska. Im neumožnilo vytvoriť si reálny obraz (prognózu) budúcnosti. Kultúra štátov západnej Európy, ich západné Kresťanstvo a ideové zázemie sa tak dostalo do hlbokej krízy, ktorá trvá do súčasnosti. Takáto situácia v spojení s absenciou skúseností zo života pod tureckým jarmom. Neumožnila štátom západnej Európy zmobilizovať potenciál Európy a postaviť sa – odolať expanzii (duchovnej, kultúrnej a fyzickej) Islamu. Výsledkom je, že za pomoci vládnucich (proamerických) kruhov západnej Európy sa do Európy dostalo obrovské množstvo moslimov. Od 2. svetovej vojny počet obyvateľov Nemecka vyznávajúcich Islam stúpol na 3 milióny obyvateľov, percentuálne na 5,2% (údaje z roku 2009). V Anglicku na 2,7% (stav z roku 2001). Vo Francúzsku na 8% (stav z roku 2015). Podľa najnovších výsledkov demografického prieskumu v Nemecku uskutočnených Münsterskou univerzitou 55-70% detí do 6 rokov má cudzokrajné korene.
Navyše Európa namiesto toho, aby sa postarala o - vytvorenie a zabezpečenie si svojej suverenity - o zachovanie a rozvoj svojho duchovného a kultúrneho odkazu, - o svoju budúcnosť a prežitie, o to ako obstáť pred výzvami ktoré pred ňou stoja. Hlúpo, ako keby sama nemala dosť problémov, vyprovokovala Majdan na Ukrajine. V rozpore so svojimi záujmami sa výrazne zaslúžila o vpustenie USA na Ukrajinu, čím dopustila svoje oddelenie od Ruska. Nielen, že dopustila, ale iniciatívne sa zaslúžila o svoje obkľúčenie. Európa tak proti USA zostala sama.  A tak poloslepej Európe pod patronátom USA s najvyššou pravdepodobnosťou ďalšiu cestu ukáže Islam.

f) Poľsko, keď by som parafrázoval porekadlo «Poturčenec horší Turka» podľa mňa by na Poliakov sedelo: «Porímčenci horší Rímana». Veď evanjelizovaní boli sv. Cyrilom a Metodom. Za prvého poľského biskupa bol v Krakove vymenovaný učeník sv. Cyrila a Metoda - sv. Gorazd Agathon (viď: Dejiny Slovenska a Slovákov, Milan. S. Ďurica, Lúč, Bratislava 2007, str. 43). No potom čo sa obrátili na rimokatolíkov sa do súčasnosti dôsledne riadia Rímom presadzovanou ideou «praestantia ritus latini-prednosť latinského rítu», «univerzalizmus latinského rítu», «Drang nacht Osten–Ťah na Východ». Už v roku 1147 sa zúčastnili na sasko-dánsko-poľskej križiackej výprave proti polabským Slovanom (Lužici ...). Takto uvoľnený priestor následne kolonizovali nie Poliaci, ale Nemci. Proti expanzii Nemcov si nedokázali uchrániť ani vlastné západné, severné a či severovýchodné územia. Keď sa pozriete na mapu Poľska z roku 1939 je to len nejaké kniežatstvo okolo Varšavy. Keď sa pozriete na mapu Poľska z roku 1945 je to krásny štát. A takým je do súčasnosti. Nie div, veď sa rozšírilo o historické územia: ako časť Lužice, Pomorany, Mazursko, Sudety, prístavy a morské pobrežie vrátane slobodného hanzovného mesta Danzig teraz Gdaňsk. Ktoré boli vybojované Sovietskym Ruskom a generalissimusom Stalinom v bojoch proti Fašistickému Nemecku a na diplomatickom poli - pre Poľsko. Z expanzie na východ – zo 700 ročného okupovania východných ruských území ... nemalo Poľsko nič. Nedokázali z Rusov urobiť Poliakov. Ani v spolupráci s Litvou a Rakúsko-Uhorskom. A tak Rakúsko-Uhorská moc využila vojnovú situáciu a v dobe od 4 septembra 1914 do 10 mája 1917 v spolupráci s poľskými a ukrajinizovanými donášačmi a kolaborantmi z historických zemí: Lemkovina (oblasť Východných Beskýd medzi riekami San a Poprad), Haliče (oblastí Ukrajiny: Ivano Frankovská+Ľvovská+Ternopoľská) a Bukoviny (Černovická oblasť Ukrajiny+župa Suceava v Rumunsku) deportovala do koncentračného tábora Interniertenlager Thalerhof a následne zversky umučila cca. 20000 Rusínov - rusofilov. Údaje o počtoch deportovaných Rusínov - rusofilov do koncentračného tábora v Terezíne a ďalších koncentračných táborov, a tam následne umučených nie sú známe. Ani pod takýmto tlakom Rakúsko Uhorsko zo zvyšku obyvateľstva neurobili Poliakov ... Podarilo sa im však do nich vliať svoju pravú poľskú nenávisť voči všetkému cyrilometodskému, čo je charakteristická črta, ktorá z Rusov robí Ukrajincov. Takto tragicky skončila história Haličskej Rusi. Výskedky rusofóbie Rakúsko-Uhorskej moci sú zdokumentované vo filme Alekseja Denisova, Štúdio historických dokumentov GRAD, «Трагедия Галицкой Руси» ВГТРК 2010 viď: http://russia.tv/brand/show/brand_id/45004). Čo ale z toho Poľsko má – myslím že opäť nič.
Okupované územia sú len okupované územia a tak ich museli vrátiť. A nenávisť plodí len nenávisť, a tak Ukrajinci sa nemajú začo odvďačovať Poliakom láskou. Etnická a náboženská čistka v Poľsku bola zavŕšená operáciou „Akcja Wisla“, ktorá trvala od novembra 1944 do 17. júla 1947. Pokiaľ v prvom období sa jednalo o výmenu obyvateľstva. V druhom období, ktoré sa riadilo Nariadením Štátnej komisie bezpečnosti Poľska Číslo 00189/III zo 17 apríla 1947 realizovali skupiny vojsk 5 teho a 7 meho vojenského okruhu násilné presídlenie Rusínskeho (lemkovského) obyvateľstva z oblasti juhovýchodného Poľska na predovšetkým novozískané územia na hranici s Nemeckom. Presídľovalo sa disperzným systémom. Nie viac, ako niekoľko rodín do jednej obce. Do 29 júla 1947 bolo presídlených 137 997 Rusínov — z nich do Štetínskeho vojvodstva — 46 118; do Olštýnského vojvodstva — 58 367; do Vroclavského vojvodstva — 20 938; do Poznaňského — 7345, do Gdaňského vojvodstva — 3929. K 30 júnu 1947 7 ešalónov s 1,3 tisícmi osôb ešte nedošli na miesto určenia (?) Už na miesto určenia asi nedôjdu nikdy! (Viď video „Akcja Wisla“ https://youtu.be/QuM_kJvhfis a Операция "Висла" https://www.youtube.com/watch?v=wbehik4V_PM)
Predstavitelia Poľska neraz verejne vyhlásili, že za každej situácie budú nasledovať USA. Som zvedavý, ako sa rozhodne Poľsko, Ukrajina, ale i iné európske štáty, keď si budú musieť vybrať medzi vernosťou USA (t.j. plnením úlohy prijať Islam a stať sa pašalíkom Turecka) a vernosťou Pápežovi rímskemu (t.j. neprijať Islam a plniť úlohy na ceste Vatikánu za svetovládou ...). Možno by sa malo Poľsko poučiť zo skúsenosti kráľa Jána III. Sobieskeho, keď bránil záujmy Ríma a štátov západnej Európy a ťahal za nich gaštany z ohňa v roku 1683 v Bitke pri Viedni. Ale sú aj nepoučiteľné štáty ...
g) Slovensko, bolo a je charakterizované realizáciou politiky pasívnej rezistencie a mäkkej agresie spojenými silami šovinistickej Slovenskej ligy (neskôr jej nasledovníkmi), Cirkví západného Kresťanstva a štátnej moci proti východnému Kresťanstvu reprezentovanému Rusínmi. Táto mäkká agresia bola zahájená vydaním publikácie «Otázka slovensko-rusínskeho pomeru na východnom Slovensku» Ján Ruman, oblastný tajomník Slovenskej ligy, vyšlo nákladom Ústrednej správy Slovenskej ligy v Bratislave, v roku 1935 v Košiciach. Prejavovala sa i agresívnejšie napríklad v roku 1968, alebo v období po roku 1989 zaberaním pravoslávnych Cerkví, vnútorným rozkladom baziliánskej Provincie sv. Cyrila a Metoda. Zavŕšilo sa to uzavretím «Základnej zmluvy medzi SR a Svätou Stolicou» v roku 2000, podpísanej 27 augusta 2010 viď: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Chovanec1/pdf_doc/38.pdf «Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch», Jozafát V. Timkovič, OSBM, Vydavateľstvo V. Paďaka, Užhorod 2006. V neposlednom rade sa táto politika prejavuje i vo vyjadreniach časti politikov – vojnových štváčov, ktorí sa vyjadrujú v médiach v tom smere, že nič nebráni západným štruktúram v ďalšej expanzii na Východ (v zmysle rozširovania EÚ, NATO, rimokatolíckej Cirkvi ...). Výsledkom tejto politiky slovakizácie a rimokatolizácie je mimo iného, že oproti 103 (stotri) rusínskym ľudovým (základným) školám, 2 (dvom) školám rusínskym meštianskym (stredným), Grekokatolíckemu rusínskemu učiteľskému ústavu a kňazskému semináru v Prešove. Dnes na Slovensku nie je ani jedna rusínska škôlka. Striedavo sa objavuje 1 (jedna) 2 (dve), niekedy i 3 (tri) základné školy, kde sa učí rusínsky jazyk. Existuje 1 (jedno)? gymnázium: Spojená škola T. Ševčenka v Prešove pre Rusínov-Ukrajincov, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry ako súčasť Prešovskej univerzity. Paralyzovaný je «Ruský dom» v Prešove kvôli nedoriešenému nekonečnému súdnemu sporu okolo jeho vlastníctva ... (?) Na bohosloveckých fakultách v Prešove sa neučí cirkevná slovančina alebo rusínčina. Západná duchovnosť a kultúra sa natoľko stala súčasťou nášho života, že nám nevadí, že na cyrilometodských oslavách sa hlásime k cyrilometodskému odkazu, no realizujeme odkaz intrigána biskupa Wichinga. Rapídne upadol stav slovanstva na Slovensku. Mimo iné prejavuje sa to i na tom, že všetky objekty, ktoré kedysi mali anglosaské názvy sa z dôvodu pôvodnosti vrátili k pôvodnému anglosaskému názvu. Objektom, ktoré mali pôvodne slovanský názov, bol po rekonštrukcii daný nový anglosaský názov, alebo sa nechávajú schátrať a budú zbúrané. Napríklad hotel Lipa a Slovan v Piešťanoch ... Na ich mieste bude postavený nový objekt, ktorého názov bude v súlade s duchovným odkazom biskupa Wichinga. Neviem, kde sa z našich miest podeli «Slovenské reštaurácie». Je výnimkou, keď v nejakom reštauračnom zariadení počuť slovenskú reprodukovanú hudbu. Veď ju zriedkavo počuť i zo Slovenského rozhlasu. Nechávajú sa schátrať i objekty vychádzajúce v svojej architektúre zo slovanských tradícií napr. Park kultúry a oddychu Bratislava viď: https://sk.wikipedia.org/wiki/Park_kult%C3%BAry_a_oddychu_%28Bratislava%29 Nepriama slovakizácia a rimokatolizácia sa realizuje i prostredníctvom zanedbávania výstavby dialnice, rekonštrukcie železnice, hospodárskeho rozvoja východného Slovenska, predovšetkým Prešovského kraja. Všetky vlády sa vyhýbajú riešeniu rómskej otázky. Treba zažiť cestovanie za prácou a či vzdelaním z prešovského kraja. Čakajúc na prestup a dumy dumajúc v čakárni „najväčšej stanice“ (podľa počtu prestupujúcich) pochopí, prečo toľko východniarov opúšťa svoje domovy.
h) Turecko, sumár indícií mi dáva možnosť sformulovať tézu, že USA dali Turecku zelenú. Možno vo forme statusu reagionálnej veľmoci, t.j. že Turecku je umožnené v rámci regiónu šíriť svoj vplyv (v Ázii, Európe) i s využitím pohraničných incidentov, konfliktov či dokonca regionálnych vojen, pokiaľ to bude zapadať a bude to v zhode so záujmami a plánom USA. Preto je namieste otázka: kam až pustí „režisér“ Turecko?
ch) Osobnosti. Úloha osobnosti v dejinách bola vždy významná. A bola hodnotená ako rovnocenná úlohe ľudu v dejinách. Podľa časopisu «Foreign Policy» je v súčasnosti poradie najvplyvnejších osobností sveta takéto: 1. pán „Nikto“ 2. V. Putin, 3. B. Bernanke, 4. A. Merkelová, 5. B. Obama. Prisúdenie prvého miesta pánu „Nikto“ je časťou politických analytikov hodnotené ako prisúdenie prvého miesta kolektívnemu orgánu, iní to hodnotia ako prisúdenie prvého miesta budúcemu lídrovi, ktorý na seba prevezme zodpovednosť za: «najťažšie a najnebezpečnejšie výzvy vo svete»;
i) Ekonomiky. Úloha ekonomiky pri formovaní budúcnosti je všeobecne známa a nespochybňuje sa. Očakávajú sa sociálne otrasy v dôsledku:- nespravodlivého sociálne ekonomického usporiadania spoločnosti prejavujúceho sa v spoločensky neúnosných rozdieloch medzi bohatými a chudobnými; - nespravodlivého usporiadania medzinárodne ekonomických vzťahov a následného vytvorenia neúnosných rozdielov medzi bohatým «severom» a chudobným «juhom»; - pumpovania nekrytých dolárov, a následne i nekrytých iných mien do svetového finančného systému, ktoré sa bohužiaľ nedostávajú do reálneho sektoru ekonomiky na rozvoj reálnej ekonomiky. Je to akási finančná pyramidová hra, ktorá sa raz skončí. Čím neskôr skončí, tým bude mať katastrofálnejšie dôsledky viď: http://www.investicnezlato.sk/sichtarova-vysehradske-forum Pre Európsku ekonomiku bude mať negatívne dôsledky prijatie Transantlantickej dohody USA a EÚ o voľnom obchode (TTIP). Vazalská závislosť Európy na USA vyplývajúca z vojenského vazalstva bude zavŕšená ekonomickým vazalstvom. USA nás ekonomicky vyžmýkajú – využijú pre zvýšenie svojej životnej úrovne a boj s ekonomikou Číny. Vzhľadom na nutný prepad životnej úrovne Európy sa súbežne s tajným postupným implementovaním TTIP realizujú opatrenia pre vytvorenie účinnej politickej kontroly spoločnosti a totálnej elektronickej kontroly jednotlivcov. Realizuje sa tajná transantlantická spolupráca v oblasti „slobody, bezpečnosti a justície“, čo povedie k faktickému podriadeniu obyvateľov krajín Európy americkým úradom – americkému právu.
j) Najvyššeho prediktora (ak chcete Boha, Kozmického univerza, a.p.) Pod tieto pojmy zahŕňam taký ťažko predvídateľný vplyv - zásah, ktorý naši predkovia vyjadrovali porekadlom: «Človek mieni, Pán Boh mení». Myslím možno tu zaradiť i vplyvy Prírody, ktorú sme už čiastočne spoznali, do ktorej síce patrí i Človek (najnebezpečnejší a najmenej predvídateľný faktor), no sám sa stavia nad Prírodu. Ďalej tu patria klimatické zmeny, vplyv kozmického priestoru na našu Zem ako rôzne žiarenia možné pády asteroidov ... Ako i kombinácia týchto vplyvov. Jednoducho, najvyšší prediktor má v rukách tie najvyšie tromfy. Do vývoja hry o budúcnosť Európy a či sveta môže zasiahnuť kedykoľvek a akokoľvek. A všetko to, čo tu doteraz uhrali ostatní hráči vrátane mojej prognózy budúcnosti nebude mať cenu ani fajky tabaku.
Súvisiace články:
- «USA a budúcnosť»
http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/usa_a_bu
- «Exkurz do histórie Rusínov a námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/exkurz_do_historie_rusinov_a_namety_na_riesenie_situacie_v_rusinskom_hnuti_na_slovensku
- «Banderovci - Nech žije Ukrajina!» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/banderovci_nech_zije_ukrajina_
- «Trochu hlbšia úvaha» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/trochu_hlbsia_uvaha0
- «Analýza (CETA)» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/analyza_ceta_
- «Bohužiaľ ... » http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/bohuzial_
- «Piškvorky a budúcnosť – Analýzy (Záver)» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/piskvorky_a_buducnost_analyzy_zaver_
- «Vojna – ruský pohľad» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/vojna_rusky_pohlad
- «Doba temna - kurz prežitia» http://rusyn-narod.ru/istoriia_inyie_stati/doba_temna_kurz_prezitia
- «Европа спровоцировала Майдан - Európa vyprovokovala Majdan» https://inosmi.ru/politic/20170215/238729254.html
«[Vidéo] L’incroyable progression de l’Islam depuis 1946» https://www.alnas.fr/actualite/communaute/video-l-incroyable-progression-de-l-islam-depuis?lang=fr
Milan Semančík, Trenčín, zverejnené: v utorok 12. 01. 2016 v sieti e mail, oprava chýb 14.04.2018, aktualizované 25.12.2017, 08.09.2018, 12.09.2018, 25.01., 26.08. a 10.11.2019***