Назад к списку

Vojna – ruský pohľad

Článok vychádzajúci z ruských zdrojových materiálov obsahujúci krátky teoretický úvod, prehľad eskalácie napätia medzi Ruskom a Západom a možné scenáre vojnového konfliktu.


 I./ ÚVOD Každý, kto je, alebo bol riadiacim pracovníkom vie, že najdôležitejšie je udržať riadený systém v rovnovážnom stave a tak, aby fungoval v automatickom režime. Aby šéf nemusel prechádzať na systém ručného riadenia a osobne zasahovať. Nemenej dôležité je dosiahnuť a udržať rovnovážny stav v takom supersystéme, akým je ľudská civilizácia. Podľa jednej z existujúcich teórií o rovnováhu ľudskej civilizácie sa stará a snaží sa ju dosiahnuť GP=globálny prediktor=vládca sveta.
Trvale udržateľná civilizácia, ktorej rovnováha bola dosahovaná na prírodnom - biologickom základe – prírodnými prostriedkami bola dosiahnutá v Amerike - v Inkskej ríši = Ríši Inkov. Bohužiaľ v tej dobe GP nebol na patričnej úrovni a dovolil, aby túto inkskú civilizáciu španielsky conquistatori rozvrátili a zničili až zanikla 29.08.1533 v deň popravy posledného jej panovníka Atahualpa. Tým ľudská civilizácia stratila toto poznanie a možnosť takto dosiahnuť rovnováhu ľudskej civilizácie. A tak ľudská civilizácia pokračuje v hľadaní rovnováhy na technickom základe – technickými prostriedkami.
Ťažko sa dá dosiahnuť rovnovážny stav ľudskej civilizácie, keď nám už minimálne 500 rokov vládne anglosaská kultúra. V angličtine nie náhodou má rovnaký slovný základ (koreň) pojem vojna = war a pojem tovar = ware. Prečo? Lebo v prostredí anglosaskej kultúry sa k výmene tovarov (ware) t.j. k obchodovaniu pristupovalo jedine vtedy, keď nebolo možné získať zdroje iným spôsobom (war).
Vďaka vláde anglosaskej kultúry nám hrozí zánik našej civilizácie. Dostali sme sa na pokraj ekologickej, klimatickej a vojnovej katastrófy. Z pohľadu histórie sme v dobe temna. Vo vzduchu je cítiť vojnu. Carl von Clausewitz napísal: «Vojna je pokračovaním politiky inými (násilnými) prostriedkami». Predstaviteľ teórie koncepcie sociálnej bezpečnosti (KSB) Valerij Viktorovič Pjakin ju definoval takto: «Vojna je komplexom opatrení na zmocnenie sa cudzích prírodných, energetických a ľudských zdrojov».
Podľa teórie KSB existuje šesť priorít riadenia. V procese aplikovania vo vnútri i navonok supersystému sa z nich stávajú prostriedky riadenia. Pri ich ulatňovaní voči inému supersystému stávajú sa z nich prostriedky vedenia vojny, stávajú sa zbraňou. V súčasnosti sa presadzuje názor toto nazývať „hybridnou vojnou“. Priorita výberu a intenzívnosť využitia prostriedkov (priorít riadenia) jedným supersystémom voči druhému supersystému určuje, o akú vojnu sa jedná (chladnú, alebo horúcu=plnohodnotnú).
Zjednodušene o chladnú vojnu sa jedná, ak jeden systém voči druhému systému používa prostriedky (priority riadenia) od piateho po prvý. O horúcu - plnoformátovú vojnu sa jedná ak je aplikovaný šiesty stupeň riadenia (ozbrojený konflikt). Vojna s plným využitím prostriedku (priority riadenia) šiesteho stupňa nikdy neruší pôsobenie ostatných prostriedkov (priorít riadenia) na protistojaci systém. Treba vedieť, že keď prebieha „chladná vojna“, tak zákonite, vždy sa využíva i šiesta priorita riadenia – ozbrojený konflikt. No nie plnohodnotne. Ak by ho niektorý systém nevyužíval, tak prehráva. Platí, že v dobe mieru sú povinné vojská cvičiť, učiť sa.
* Uskutočnenie cvičení, manévrov je podstatou vojenskej konfrontácie nekontaktným spôsobom;
* Prebiehajú tzv. proxy vojny t.j. vojny v zastúpení. Keď sa vojna vedie na území tretích štátov silami týchto štátov;
* V dávnejšej minulosti plnili túto úlohu športové súťaže, rytierske turnaje.
To všetko čo som vymenoval, vždy bolo. Hybridná vojna vždy bola. A bola počas celej histórie ľudstva. V súčasnosti (posledných desať rokov) používaný termín „hybridná vojna“ je falošný termín, ktorého úlohou je zakryť podstatu toho, ako sa riadi spoločnosť. Ako v skutočnosti prebieha konfrontácia medzi systémami. Totiž obyčajný občan postrehol, že bojové akcie sú doplňované, alebo zamieňané nevojenskými prostriedkami plniac úlohu dosiahnuť ciele vojny. Teda hybridná vojna je konfrontáciou systémov vo všetkých šiestich prioritách riadenia, ale ako som už povedal šiesta priorita riadenia sa využíva neplnohodnotne.
Kedy systém prichádza k tomu, že dominujúcim sa stáva šiesta priorita riadenia – plnohodnotný ozbrojený konflikt?
Systémy siahajú k použitiu vojny v jednom prípade: keď neexituje možnosť riešiť úlohu riadenia inými t.j. nevojenskými spôsobmi.
Z pohľadu teórie koncepcie sociálnej bezpečnosti - siahnutie po prostriedku – šiestej priorite riadenia = použitiu ozbrojeného konfliktu, znamená, že systém nezvládol riadenie. Veď napríklad GP nezvládol riadenie počtu obyvateľstva na svete, preformátovanie štátov ... A preto je nútený takýmto prostriedkom v takom formáte likvidovať chybu.
GP pracuje v súlade s týmto pohľadom (KSB), no má svoju konceptuálnu osobitosť. On si nestanovuje za cieľ riadiť svet bez vojen. Čas od času pristupuje k použitiu ozbrojeného konfliktu, ako zákonitému záveru, naplánovanému cieľu pri konkrétnom riadení vo vzťahu ku konkrétnemu systému. GP nehodnotí v celom rade prípadov použitie ozbrojeného konfiktu ako neúspech riadenia s využitím piatich stupňoch riadenia. Naopak GP chápe použitie vojny s plným využitím šiestej priority riadenia ako výsledok úspešne uskutočneného riadenia na predchádzajúcich piatich stupňoch riadenia. Ako to chápať? Nuž tak, že v mravnom chápaní GP je vojna prostriedkom prestavby a korekcie fungovania systémov. Možno to prirovnať k demolácii a výstavbe nového domu, respektíve k rekonštrukcii – prestavbe domu. Preto lokálne vojny sú v jeho chápaní zbúraním stien v jednom dome a svetová vojna je zbúraním celého domu s cieľom postaviť nový dom. Preto v dejinách sa stretávame s pojmami ako vestfálsky mier, viedenský kongres, jaltský mier, a pod. To je to o čo usiloval globálny prediktor. V chápaní GP je vojna zákonitým prostriedkom riadenia. Len vojna, ktorej výsledkom by bolo zničenie civilizácie na planéte Zem, je pre GP neprijateľná.
Ľudstvo stojí na hrane klimatickej, ekologickej a vojenskej katastrófy. V Európe to vyzerá tak, že niekto pracuje na tom, aby sme tu mali dosť výbušného materiálu na rozpútanie náboženskej a či rasovej vojny. Navyše Anglicko nezvláda úlohu mozgového centra GP a USA nezvládajú úlohu výkonného svetového žandára. GP preto musel pristúpiť k reorganizácii celého systému riadenia. Konkrétne prenáša svoje centrum pre Euroáziu do Iránu, a pre ostatný svet do Hong Kongu v Číne. Vzhľadom na to je nútený brať dočasne, asi na obdobie 15 rokov, do úvahy Rusko. GP ale nemá rád Rusko. Jeho ciele vo vzťahu k Rusku vyjadril ruský liberál Michail Žvaneckij v relácii «Дежурный по стране=Službukonajúci štátu», ktorá je replikou rovnomennej americkej relácie, citujem: “Môj sen – zrovnať miesto, kde bolo Rusko, a postaviť niečo nové. Nuž jednoducho zrovnať ...“ A čo nové by sa malo postaviť na mieste, kde bolo Rusko, je už stanovené: hromadu štátikov snažiacich sa vyzerať ako suverénne štáty, poskytujúcich svoje zdroje Západu.
Skutočnosť, že GP je nútený riešiť reorganizáciu systému riadenia, spôsobuje dvojkoľajnosť v americkej politike. Rozbujnelá štátna administratíva USA plniaca i úlohu výkonného orgánu GP sa oprávnene cíti ohrozená – z dôvodu, že nebude potrebná a teda príde o lukratívne miesta napríklad v pôsobnosti MZV USA = Department of Foreign Affairs. A tak sa správa „vlastenecky“. Voluntaristicky sa snaží udržať si pozíciu svetového žandára, k čomu využíva krajnú rusofóbiu. Prehliada, alebo vedome riskuje, že v dôsledku jej svojvoľnej činnosti vzplanie 3. svetová vojna – t.j. dôjde k vzniku neprijateľných škôd v dôsledku ktorých bude zničená civilizácia na planéte Zem. GP si uvedomuje toto nebezpečie. Z tohto dôvodu tu máme konflikt medzi štátnou administratívou USA a prezidentom USA pánom Donaldom Trumpom, ktorý je človekom GP. V otázke konfliktu so štátnou administratívou je prezident USA na tom približne rovnako, ako prezident Ruska pán Vladimír V. Putin. I ten má konflikt so svojou štátnou administratívou, ktorá sa sformovala za vlády už nebohého Borisa Nikolajeviča Jeľcina. Ruská štátna administratíva je nekvalitná a navyše kolaborantská. A i keď si prezidenti nič nedarujú, sú nútení vzájomne si pomáhať pri udržaní sa pri moci, pri potlačovaní štátnej administratívy. Svetu vládnuci triumvirát uzatvára oslabený GP. Pozoruhodnosťou je, že oslabenie GP a následná nutnosť spolupracovať s Ruskom, spôsobilo, že prezident Ruska sa stal na dobu určitú „človekom GP“. Je to zlé - oslabení sú všetci traja.
II./ TROCHU HISTÓRIE, ALEBO DVOJAKÝ METER
Po roku 1945 USA a európske štáty nemohli jednostranne použiť silu proti štátom, ktoré podporoval ZSSR. Mnohé súčasné štáty, predovšetkým Blízkeho Východu sa len po 2. svetovej vojne vymanili z koloniálneho jarma „európskych liberálnych demokracií“ a získali nezávislosť. Irán, Irak, Sýria, Saudská Arábia, Izrael majú vytýčené hranice Angličanmi a Francúzmi po roku 1947. V 50-60-tych rokoch v dôsledku revolúcií sa k moci dostali nacionálny lídri v Egypte (Násir), v Sýrii (Asád), v Iraku (Husajn), v Lýbii (Kadáfi). V roku 1953 „svätá“ Francia a Británia potláčali povstanie v Egypte. V roku 1956 „hrozný“ ZSSR potláčal povstanie v Maďarsku. V 1962 roku „svätá“ Francia prehrala vojnu o Alžírsko. A o šesť rokov neskôr „hrozný“ ZSSR potlačil povstanie v Československu.
- V tom čase „sväté“ USA už naplno demokratizovali bývalú francúzsku kolóniu Vietnam;
- V roku 2017 India oslavovala 40. výročie odvrátenia americkej námornej intervencie do indicko-pakistanského konfliktu (1977) sovietskym atómovým loďstvom. ZSSR tak konal v súlade s tajnou indicko-sovietskou zmluvou;
- A tak chcel by som sa spýtať sčítaných rusofóbov znepokojených niekoľko storočnou „skazenosťou“ Ruska, prečo súčasní Francúzi, Angličania a Američania sa zmenili, a nemajú nič spoločné so svojimi rodičmi, predkami, pričom súčasní Rusi sú pokračovateľmi „barbarských“ tradícií?
- Scénar postupu Západu bol jednoduchý. Vyprovokovať „národné“ vystúpenia na námestí Nezávislosti, Tachrir, Blatnej, v Aleppo, a pod. - za všetko dobré proti všetkému zlému. Vyvolať ostrú politickú krízu atď. S cieľom nehľadiac na záujmy Ruska rozšíriť sféru vplyvu Západu;
- V roku 1991 sa história bývalých kolónií začala vracať späť. K 2018 roku boli zlikvidovaní, alebo boli odstránení od moci vodcovia Iraku, Líbye, Egypta, Jemenu. Na kraji priepasti stojí Sýria. Na rade je Irán a štáty Strednej Ázie. Potom, čo tieto územia preberie pod svoju kontrolu Západ v čele s USA, Čína môže zabudnúť na nezávislé dodávky energetických surovín z Iránu, Iraku, Turkmenistanu, Kazachstanu a Saudskej Arábie. Doprava do Číny a z Číny energetických surovín, potravín, a iných tovarov cez more alebo po Hodvábnej ceste bez súhlasu USA a kolektívneho Západu, ako tomu bolo v priebehu posledných 200 rokov s výnimkou rokov 1953 až 1991 – nebude možná;
- Jediná superveľmoc (Sovietske Rusko a Rusko), ktoré v ХХ-om storočí mohlo obmedzovať kolektívny Západ, v roku 1991 vydalo: Irak a arabské štáty, v roku 1994 – sa stiahlo z Východnej Európy, v roku 1999 vydalo Juhosláviu, v 2001 roku ustúpilo od zmluvy PRO, v 2004 roku – prijalo rozšírenie NATO a farebné revolúcie v Gruzínsku a Ukrajine s perspektívou členstva posledných dvoch v NATO;
- Ustanovenie kontroly NATO nad Čiernym morom sa plánovalo od počiatku 90-tych rokov. Názory sa líšili len v tom, že predstavitelia ozbrojených síl reálne oceňovali cenu vojny s Ruskom a navrhovali záujmy Ruska rešpektovať a liberáli dávali prednosť riešeniu situácie bez Ruska;
- V roku 1994 sa riešila otázka Sevastopoľa. Navrhovala sa jeho „internacionalizácia“ samozrejme pod kontrolou NATO, EU a Ruska. Neskôr sa rozhodli Rusko z tejto skupiny kontroly vyškrtnúť;
- V dôsledku rozmiestnenia americkej PRO v Poľsku a Rumunsku odchádzala do úzadia otázka jadrového zdržiavania a kontroly plynovodov cez Ukrajinu a Poľsko. V dôsledku toho Rusko strácalo príjmy a vplyv v Európe. Po prijatí pobaltských republík, Ukrajiny a Gruzínska do NATO, Rusko by stratilo kontrolu nad Baltským a Čiernym morom a vrátilo by sa do čias pred Petrom I. Západ túto hru zahral skvele. A tak vystúpenie prezidenta Putina v roku 2007 na Mníchovskej konferencii o zahájení OPOZÍCIE ináč ako smutné čudáctvo nikto nechápal;
- Tu je možné urobiť pauzu, aby som si mohol vypočuť obvinenia z teórie sprisahania. Pohovoriť o náhodných súvislostiach medzi príjemnou európskou kaviarňou a vraždou Kadáfiho, o poskytovaní podpory ISIL NATOvskými raketovými vojnovými plavidlami v Čiernom mori, o bojkote Olympiády v Soči kvôli potlačovaniu geyov v Rusku, vylúčení ruských športovcov z olympiády v Riu kvôli meldóniu, zavedení ekonomických sankcií kvôli zostrelenému maloázijskému Boeningu. Takže ak vás udreli do zátylku, bodli nožom do boku, vyčistili vám vrecká a zadržali pre nedovolený nátlak na útočníkov – tak vedzte, že všetko to spája medzi sebou len jedno – Vy sami hľadajte príčinu u seba!
III.A/ OPOZÍCIA (začiatok)
Hall Gardner, známy americký geostratég v svojej knihe «Krym, Globálne súperenie a Pomsta Histórie» v roku 2015 zverejnil zaujímavé postrehy Henryho Kissingera, Paula Nietzscheho, senátora Richarda Lugara a ďalších magistrov Studenej vojny, ktorí celé 90 roky vystríhali západnú elitu od rozšírenia NATO a ignorovania záujmov Ruska;
- Rok 2008 začiatok vojny Gruzínska s Ruskom v čase konania Olympiády v Pekingu. Západ vsadil na problémy Ruska v oblasti ekonomiky zosilnené svetovou ekonomickou krízou, na nerozhodnosť Medvedeva, a zastarané vybavenie ruskej armády. Avšak na druhej strane Rusko v tejto vojne po prvý krát od roku 1979 presvedčivo použilo svoje vojská na území druhého štátu. Potvrdila sa stará pravda, že strategické a operačno – strategické plánovanie a príprava dejiska vojenských operácií ruským Generálnym štábom radí Rusko k vyššej lige;
- V Rusku boli reakcie rôznorodé. „Vlastenci“ vytýkali najvyššiemu veliteľovi nerozhodnosť, nakoľko tanky neobsadili Tbilisi. Liberáli neboli spokojní, nakoľko sa Rusi hneď nevzdali a nekajali sa;
- Skutočnosť však bola taká, že aktívna fáza odporu Ruska začala. Rusko začalo priúčať Západ na svoje tvrdé reakcie;
- Nasledovala smrť Kadáfiho a rozpad Líbye. Odpoveďou bola rošáda Medvedeva s Putinom;
- Neuveriteľný korupčný škandál s ministrom obrany Ruska Serďukovým skryl od očí západných vojenských analytikov investíciu desiatok miliárd dolárov do НИОКРы (Research & Development (R&D)) = Vedecko-výskumných a skúšobno-konštruktérskych prác na novú výzbroj;
- Rusko urýchľuje vytvorenie síl špeciálnych operácií;
- V roku 2013 Rusko spolu s Čínou zasahuje do konfliktu v Sýrii. Uskutočňuje sa vývoz a likvidácia chemických zbraní a munície. Výsledkom je odvrátenie vtrhnutia NATO do Sýrie a oddialenie miesta konfrontácie od územia Ruska. Svet si zvyká na samostatný postup Ruska na Blízkom Východe. Sily Ruska sú zatiaľ slabé a Západ reaguje umiernene;
- Farebná revolúcia v Kyjeve naplánovaná k voľbám 2015 sa prenáša na koniec roku 2013;
- Zvyšuje sa tlak na Olympiádu v Soči 2014, ktorá by mohla upevniť vlastenectvo Rusov. Hlavy všetkých západných štátov bojkotujú Olympiádu v Soči. Formálne kvôli ochrane geyov, životného prostredia, proti korupcii a genocíde čečenského národa. Miesto konfrontácie sa prenáša späť k hraniciam Ruska;
- Štátny prevrat v Kyjeve uskutočnený v čase konania Olympiády v Soči 2014 prenáša konfrontáciu do nasledujúcej fázy.
III.B/ OPOZÍCIA (umiernená eskalácia)
Západ prevratom v Kyjeve nastavil Rusku dvojitú pascu. No Rusko, ako sa patrí na superveľmoc s tradíciami vyššej ligy sa tejto pasci vyhlo. 1.) Neuskutočnilo širokoformátové vtrhnutie, ktoré by viedlo k veľkým ekonomickým, politickým a ľudským stratám. 2.) Rusko tak nedalo NATu „Carte blanche“ na hromadnú vojenskú odpoveď. I keď je Putin doma v Rusku kritizovaný za nerozhodnosť vo veci zrýchleného tankového presunu na Dneper, je faktom, že tým získal v tejto fáze kľúčové aktívum – cenu. Je to Krym, kvôli ktorému sa celá táto hra hrala. Krym – nepotopiteľná lietadlová loď, umožňujúca kontrolovať Blízky Východ, východné Stredomorie, Východnú Európu, a časť Južnej a Západnej Európy. Túto hru uzavrel Henry Kissinger počas návštevy v Moskve, ktorý v interview povedal: «zjednotenie Kryma s Ruskom je fakt nepríjemný, ktorý sa uskutočnil, a treba začať stavať nové vzťahy s braním v úvahu záujmov Ruska».
- Západ, ako profesionálny hráč s viac ako 200 ročnými skúsenosťami z geopolitického boja hádže do hry:
+ bombardovanie východných oblastí Ukrajiny (cieľ donútiť Rusko poslať armádu na Ukrajinu);
+ zostrelenie Boeingu (aby zdôvodnil uvalenie ekonomických sankcií, roztrhol obchodné a výrobné zmluvy v oblasti obranného priemyslu medzi Ukrajinou a Ruskom). Prezbrojenie loďstva a dopravného letectva Ruska kriticky záviselo od týchto zmlúv;
- Západ a Rusko riešia svoje úlohy. Západ: naďalej nedoceňuje moc a rozhodnosť Ruska. Má iniciatívu, snaží sa vrátiť Rusko do stajne s vynaložením minimálnych nákladov. Snahy Západu však nemajú vplyv na rýchlosť a rozsah prezbrojenia Ruska;
→ Rusko získava najdôležitejšie aktívum – strategický čas. Čím neskôr sa Západ odhodlá na radikálne vojenské opatrenia, tým lepšie pre Rusko a celý svet. Základy stratégie vyžadujú prijať boj tam a vtedy, kde je to tebe najvýhodnejšie;
- Najväčší šok (strategic suprise) na Západe vyvolalo:
a) nekrvavé, superefektívne prevzatie kontroly Ruskom nad Krymom (26.02. až 28.03.2014). I tí najzarytejší nepriatelia prezidenta Putina či už doma, alebo vo svete priznávajú, že takto čisto a efektívne uskutočnená akcia im nedáva priestor na kritiku. Navyše NATO pri plánovaní budúcich možných vojenských konfrontácií s takým protivníkom ako Rusko bude musieť po novom pristupovať k výpočtu pravdepodobných strát na ľudskej sile a technike;
b) neschopnosť rozviedky NATO odhaliť čas, ciele, trasy a silu ruskej operácie a to v podmienkach globálnej kontroly i jednotlivej osoby, telefónu a či automobilu;
c) použitie Ruskom takého množstva nových systémov rádioelektronického boja, ktorých možné použitie nie je opísané ani vo výskumných prácach armád NATO.
⇉ Rusko a svet získavajú ešte štyri roky mieru.
III.C/ OPOZÍCIA (boj za iniciatívu)
Zdivený Západ už otvorene hovorí o Veľkej vojne s Ruskom. Stále ťažšie sa mu skrývajú prípravy k vojne pod maskou „obrany demokracie“, „zdržiavania Severnej Kóreje“ a pod. Podarí sa Rusku nedopustiť vojnu? ...
• Vojnou vrcholí boj supersystémov. Prvoradou úlohou pre uskutočnenie tohto boja nie je masový presun ťažkej techniky, ale rozvinovanie štábov a príprava podmienok pre masové rozvinutie vojsk. Rieši sa úloha nie «koľko? (počet)», ale «kde?» a «ako?». Riešia sa úlohy ako napríklad: - zoznámenie veliteľského zboru s územím na ktorom sa bude bojovať; - príprava priestorov pre budúce kasárne a nemocnice, sklady munície, parkovanie techniky; - informačná príprava miestneho obyvateľstva, privykanie ľudí na potulujúcu sa techniku, obrnená technika sa stáva zvyčajným pozadím denného života, prebieha zneľudšťovanie protivníka v masmédiách a príprava obyvateľstva k nevyhnutnosti vojny atď.;
• Január 2015 oficiálny tlačový orgán Pentagónu «Stars and Stripes» zverejňuje slová veliaceho pozemných síl USA v Európe generálporučíka Frederick Benjamin Hodgesa: «V priebehu budúcich týždňov my vyšleme monitorovaciu skupinu do Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska a Bulharska»;
• Západ očakával, že Rusko sa už –už chytí do nastavených pascí a nechá sa vyprovokovať na bojové akcie. A tak prevážal a sústreďoval svoje obrnené divízie k hraniciam Ruska;
• zima – jar 2015 presuny obrnenej techniky NATO v Lotyšsku, Litve, Estónsku, Rumunsku, Bulharsku ... 25.03.2015 začalo vojenské cvičenie vojsk USA v Rumunsku a Bulharsku;
• október 2015 každý desiaty hosť ubytovaný v Estónsku je príslušníkom niektorej z armád NATO. Po tzv. Rail Baltica = železničnej trati Varšava – Tallin (jediná trať v oblasti s euro rozchodom 1435 mm) urýchlene dopravuje vojenskú techniku a zariadenia do Pobaltska. Pod pláštikom propagandy o „troch pobaltských tankoch“ neustále prúdila technika k hraniciam Ruska a veliteľský zbor sa zoznamoval s teritóriom budúcich vojnových akcií. Propagandisti Západu úspešne pokračovali v zneľudšťovaní Rusov;
• Rusko, ako štát s veľkými tradíciami v oblasti stratégie chápe, že pokiaľ prenechá iniciatívu protivníkovi a dovolí mu rozvíjať konfrontáciu pri jeho hraniciach, nevyhnutne prehrá. Preto v najlepších tradíciách rímskeho vojvodcu Publiusa Corneliusa Scipio Africanusa prenáša centrum konfrontácie na Blízky Východ, postupne preberá iniciatívu. Dosiahnuté výsledky konfrontácie v Sýrii:
- Všetky svetové TV zverejnili video zábery potvrdzujúce, že Rusko môže na vzdialenosť 2500 km zasahovať ciele s presnosťou +/- 3 až 10 metrov;
- Rusko má desiatky námorných nosičov okrídlených rakiet a stovky vzdušných. A po celé dva roky oni nanášali údery na reálne objekty. Viac ako 50000 príslušníkov ruskej armády získalo skúsenosti boja v reálnej vojne, v súčasných podmienkach na cudzom území;
- Všetci generáli vrátane veliteľov divízií prešli bojmi v Sýrii. Skoro všetci piloti vojenského letectva získali reálne skúsenosti z použitia súčasnej výzbroje v reálnom boji;
- Reálnou previerkou v boji prešli stovky nových zbraní a bojovej techniky. Ruské ponorky sa zbavujú eskortovania vojnovými korábmi NATO a nanášajú protivníkovi údery okrídlenými raketami z pod hladiny mora;
- Diaľkové letectvo z ruských letísk okrídlenými raketami cez koridory nad Iránom a Irakom zasahuje ciele v hĺbke Sýrie;
- Oslobodzovania sýrskych miest sa zúčastnilo od 10 do 20 tisíc príslušníkov ruských vojsk špeciálneho určenia;
- Nad Sýriou bez povolenia Ruska prakticky nikto nelieta;
- Z 59 okrídlených rakiet vystrelených z vojnových korábov USA na ciele nachádzajúce sa na území Sýrie – polovica zmizla;
- A tak – na dva roky (september 2015 až december 2017) pozornosť od hraníc Ruska, od Ukrajiny a Kaliningradu bola prenesená na Sýriu. Rusko precvičilo, prezbrojilo svoju armádu v reálnych bojových podmienkach s minimálnymi stratami pre seba. Len si predstavte, že nedaj Boh, všetko to by muselo Rusko uskutočniť počas vojny o Donbas;
- Táto skutočnosť opäť vyžaduje od NATO po novom pristupovať pri plánovaní budúcich možných konfrontácií s Ruskom k výpočtu pravdepodobných strát na ľudskej sile a technike;
• Voľby prezidenta USA a prezidenta Ruska a zvolenie za prezidenta USA Trampa a za prezidenta RF Putina ukončujú rozostanovenie síl pre prechod do ostrej fázy konfrontácie.
III.C/ OPOZÍCIA (začiatok ostrej fázy eskalácie)
U čitateľa mohol vzniknúť dojem, že je to článok zaoberajúci sa len aktuálnymi vojenskými otázkami konfrontácie. Že nevidím aktuálne otázky ekonomiky, export a import vysoko technologickej produkcie a rozvoj ruského priemyslu. No na rozdiel od možno obyčajného človeka či už u nás, alebo v Rusku – predávajúceho svoj tovar v niektorom východoeurópskom meste a či pri stenách Kremľa, ktorého možno nezaujímali také udalosti ako víťazstvo ruských vojsk vedených veľkým kniežaťom moskovským Ivanom III. na rieke Ugre nad tureckou armádou chána Veľkej Hordy Achmata v roku 1408; alebo víťazstvo ruskej armády a bulharských povstalcov na Šipke a pri Plevne nad armádou Osmana pašu v roku 1877. Vidím, že v prvom i druhom prípade to znamenalo ukončenie výplat daní Veľkej Horde. Čo malo vplyv na ekonomiku Ruska, oslobodených národov Balkánu ... a teda i na život obyčajného človeka, ktorý sa zbavil tureckého jarma. A či je to horda stepná, alebo atlantická je pre obyčajného človeka jedno.
- Začiatok ostrej fázy eskalácie konfliktu Ruska s kolektívnym Západom, sa dá prirovnať ku konfliktu s euroHordou. A je zaujímavý tým geopolitickým a geoekonomickým rázcestím na ktorom sa nachádza náš svet. Západ sa už nehanbí. Západ je už pripravený „potrestať“ (za čo – vyberte si sami: meldónium, geyovia, Stalin, Krym, Boeing, Arktída ...). Stávky sú veľmi vysoké. Horda nemá peniaze. Dlhy prevýšili 100% HDP. Je nutné, tak ako v predchádzajúcich 200 rokoch vybrať daň. Daň zaplatená Sovietskym Ruskom spolu s celou svetovou socialistickou sústavou sa už prejedla. Rusko sa z pohľadu Západu správa neadekvátne. Nie len, že samo neplatí vazalskú daň, ale bráni vyberať daň i od druhých. Mnohé národy ožili a šíria sa chýry, že možno vo Washingtone a Bruseli nie je skutočný Džingischán. Takéto niečo Západ nemôže Rusku prepáčiť a tak nastal čas dať dohromady Veľkú armádu;
- Apríl 2017 Amerika sa pripravuje k vojne a táto vojna bude dlhá;
- Máj 2017 Rekognoskácia strategických miest (Taliansky článok o plánoch rozvinovania vojsk NATO pre prípad vojny s Ruskom a prebiehajúcom rozvinovaní vojsk USA a NATO vo Východnej Európe) Viď:
http://xn--b1amnebsh.ru-an.info/%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0-%D1%81-%D1%80%D0%BE%D1%81%D1%81%D0%B8%D0%B5%D0%B9/;
- November 2017 – otvorenú nespokojnosť so sústreďovaním vojsk pri hraniciach Ruska začali otvorene vyjadrovať oficiálne osobnosti Ruska;
- V novembri 2017 noviny «USA Today» publikovali správu podľa ktorej v auguste 2017 bolo prijaté rozhodnutie, že osoby u ktorých v minulosti boli diagnostikované psychické poruchy ako: úmyselné sebapoškodenie, cyklotýmia, depresia, narkománia a alkoholizmus, sa môžu stať novobrancami armády USA. Načo USA potrebujú psychicky labilných vojakov? Nuž je to jasné. Potrebujú ich ako potravu pre kanóny pre Poslednú Veľkú Vojnu. V ktorej sa budú môcť vykašlať na „mienku svetovej verejnosti“ na mienku miestneho obyvateľstva, ktoré i tak je určené na likvidáciu;
- NATO vyzýva štáty Európy obnoviť svoju infraštruktúru (európske cesty, mosty a železničnú sieť) pre rýchle rozvinutie vojsk a bojovej techniky, oznamuje Daily Mail;
- «Der Spiegel» 43/2017 zverejnil správu, nakoľko pokročili prípravy k vojne s Ruskom. A konkrétne NATO vytvorilo dva nové veliteľské centrá v Európe, prepravilo americké bojové vrtuľníky do Európy ...;
- USA pripravujú obyvateľstvo Poľska na situáciu, kedy bude uskutočnený úder proti Kaliningradu. Do tejto kampane zapadlo vydanie knihy Tadeusza Kisielewski: «Suvalský koridor. Rusko proti NATO». Autor knihy v interview poľskému portálu WPolityce.pl zverejnil svoj názor na obsadenie Kaliningradskej oblasti vojskami NATO. Prvou možnosťou je uskutočnenie preventívneho úderu s cieľom odvrátiť napadnutie Ruska na Suvalský koridor. Druhou možnosťou je obsadenie Kaliningradskej oblasti ako dôsledok ruskej porážky v Suvalskom koridore. Podľa názoru poľskej politologičky Maríny Klebanovič USA sa podarilo dosiahnuť kladný postoj poľského obyvateľstva k americkej vojnovej propagande. Podľa posledných sociologických výskumov v Poľsku 85% obyvateľstva nevylučuje útok Ruska na Poľsko;
- V júni 2017 1,5 tisícky príslušníkov armád NATO nacvičovalo v Litve obranu Suvalského koridoru (t.j. 60 kilometrová časť spoločnej pozemnej hranice medzi Poľskom a Litvou);
- Do tohto scenára zapadá i americké zastrašovanie Severnej Kóreje. Veď s jej existenciou boli zmierený viac ako 60 rokov. O tom, že Severná Kórea má jadrovú bombu sa vie už 20 rokov. Tak prečo? Nuž pod pláštikom prípravy k «odrazeniu jadrového úderu KĽDR» sa uskutočňujú cvičenia síl občianskej obrany (FEMA), dávajú sa do poriadku protiatómové úkryty atď. Urýchlene sa uskutočňuje celý komplex opatrení pre prípravu k možnej jadrovej vojne, no nie s KĽDR, ale s Ruskom. Precvičuje sa útok na Rusko zo strany Tichého oceánu. Podozrenie vzbudzujú i celé roje uragánov, ktoré sa sypú na USA, a ktoré dávajú možnosť precvičovať masovú evakuáciu obyvateľov z veľkých miest;
- Ďalším podozrivým momentom je cielené agresívne správanie USA vo vzťahu k ruským diplomatom. K čomu je to dobré? Nuž snahou je vyprovokovať Rusko k veľmi tvrdej odpovedi – k prerušeniu diplomatických vzťahov. Cieľ – evakuácia veľvyslanectiev – čo je jedným z vážnych príznakov poslednej fázy prípravy k vojne. Bol by som rád, keby som sa mýlil. No nedávne vyjadrenie Trumpa pred najvyšším vojenským vedením USA o «tichu pred búrkou» sa vzťahuje k blízkej vojne s Ruskom. O tom, že Trumpa urobili prezidentom práve preto, aby pripravil Veľkú vojnu s Ruskom, som mal podozrenie hneď po jeho nástupe. Nemyslel som si však že bude v tomto smere taký šikovný.
III.D/ OPOZÍCIA (oddialenie konfliktu)
Čo vyhralo Rusko, oddialiac konflikt o najmenej desať rokov t.j. z roku 2007 na rok 2018 a neskôr?
+ V roku 2007 by teritóriom vojnových operácií bolo územie Ruska, alebo štátov bývalého ZSSR s ruskojazyčným obyvateľstvom. V roku 2008 by to bolo Gruzínsko. V prípade neúspechu by Rusko stratilo základne v Abcházii a Južnom Osetsku. Vojenské námorníctvo Ruska by nemohlo využívať základňu Sevastopoľ, nastala by kríza okolo Kaliningradu;
+  V roku 2014 by miestom boja bol Krym a Východná Ukrajina. Tu by v prípade konfliktu hynuli na obidvoch stranách Rusi. Boli by zničené ruské mestá a ekonomická štruktúra. Mnohí prehliadli správu Vrchného veliteľa ozbrojených síl Ruska prezidenta V.V. Putina, že Rusko viac nedopustí, uskutočnenie bojových operácií na teritóriu Ruska;
+ V roku 2014 – 2015 pokusy bombardovaním Donbasu dosiahnuť oficiálne vtiahnutie Ruska do vojny na teritóriu jej kultúrnych, ekonomických a politických záujmov, skončili Ilovajským a Debalcovským kotlom a podpisom Minských zmlúv;
- Armády NATO neefektívne bojujú v pozemných bojoch a oprávnene sa boja strát. Preto vždy do boja posielajú namiesto seba armády barbarov (miestne „oslobodené“ národy). Na Ukrajine získalo NATO armádu nepriateľskú Rusku o sile 200 tisíc mužov. Nezávisle od výsledkov bojov z oboch strán hynuli Rusi. Narastali sociálne rozpory. Napriek tomu, že Rusko rýchlo lokalizovalo a urobilo prietrž bojom na Ukrajine, bola Rusku nanesená škoda. Politické elity Bieloruska a Kazachstanu sa naježili. Nutné bolo meniť miesto ostrej konfrontácie so Západom.
+ Na konci roka 2016 sa ponúkla možnosť. Sýria – tradičný spojenec Sovietskeho Ruska tiesnená od roku 2014 teroristami ISIL požiadala Rusko o pomoc. Zmluva medzi Ruskom a Sýriou bola podpísaná 18.01.2017. Tak začala ruská misia v Sýrii. Rusko tým nielen že pomohlo Sýrii, ale i sebe. Rusko tak opäť prenieslo ostrý konflikt so Západom ďalej od svojich hraníc. Tento krok zachránil Rusko a Ruský svet od ohromných strát, ktoré by vznikli, keď by Rusko muselo naniesť úder 26 okrídlenými raketami na štvrte Mariupoľa a nie na základne pri Palmíre. Keď by ruský specnaz získaval návyky rýchleho oslobodenia miest nie v Alepe a nedajbože v Odese. V Sýrii tak ruská armáda získala možnosť dva roky viesť skryté neoficiálne, no bezprostredné bojové akcie s jednotkami špeciálneho určenia USA, Veľkej Británie, Francie, Nemecka. Ako i s lietadlami a systémami PVO NATO. Rusko za dva roky dokázalo precvičiť a prezbrojiť viac ako 50 tisíc vojakov Sýrskej armády, čo ruskej armáde pomôže v budúcom konflikte znížiť ruské straty v pozemných bojoch. A tak s arabskými povstalcami, s jednotkami NATO budú na území Sýrie bojovať sýrsky a iránsky bojovníci.
b) Spojenci, verejná mienka a politické následky
Pokiaľ Rusko hovorí o tom, že nemá spojencov, má na mysli to, že nemá spojencov večných a bezvýhradných. Veď so situačnými, účelovými spojencami v Sýrii je Rusko na tom dobre. Počas konania ruskej misie v Sýrii Rusko si pripravilo budúce možné teritórium na ktorom by sa mohli uskutočniť rozhodujúce boje počas ostrého vojenského konfliktu so Západom. Do konfliktu sa podarilo zapojiť Irán, ktorý nesie hlavnú ťarchu strát v pozemných bojoch. Irán má 70 miliónov obyvateľov. To je porovnateľné s mobilizačnými rezervami Poľska a Ukrajiny spolu. V prípade prehry Ruska a následného pádu Sýrie je Irán ďalší kandidát na „demokratickú“ intervenciu. Preto separátne rozhovory a dohody sú prakticky vylúčené. A Turecko? Majiteľ najväčšej pozemnej armády NATO v Európe, prevádzkovateľ jadrových zbraní NATO na leteckej základni v Incirlik Air Base, kópia NATO v Čiernom mori. Tak z takéhoto Turecka sa Rusku podarilo za dva roky trvania misie v Sýrii urobiť neutrálnu nárazníkovú zónu na ľavom boku. Turecko dokonca v roku 2003 neposkytlo vzdušný koridor pre prelety lietadiel NATO za účelom bombardovania IRAKU. A po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v Turecku letecká základňa Incirlik Air Base bola blokovaná a USA minimalizovali jej prevádzku. Turecko pohrozilo bombardovať tie rajóny Sýrie do ktorých Francúzsko mienilo vyslať svoje špeciálne jednotky. Rusko dokázalo nájsť spoločné záujmy Turecka a Iránu. Zlepšiť vzťahy Iraku so Saudskou Arábiou. Získať podporu Egypta a Kataru. Američania boli nútení likvidovať a premiestniť svoju druhú najväčšiu základňu na Blízkom Východe v Katare. A tak ak bojové akcie v Donbase vyostrili vzťahy Ruska dokonca s tradičnými spojencami, tak dva roky misie v Sýrii otvorili Moskve mnoho nových dverí v regióne. Toto kolo Rusko s NATO vyhralo bez straty čo i len bodu.
c) Kvalita a množstvo výzbroje, bojové skúsenosti, novinky
Všetky už spomínané zbraňové systémy, ktoré štáty NATO skoncentrovali pre intervenciu v Sýrii, mohli byť použité už pred desiatimi rokmi. V tom čase (2007) také zbraňové systémy Rusko alebo nemalo, alebo ich malo v malom množstve. V roku 2018 Rusko v Sýrii (alebo dve hodiny letu od Sýrie) skoncentrovalo 1,5 až dve desiatky námorných nosičov okrídlených rakiet. Niekoľko desiatok až 150 vzdušných nosičov okrídlených rakiet s účinným doletom cca 2500 km a viac. A niekoľko pobrežných raketových komplexov s nadzvukovými prostriedkami ničenia vojnových korábov. Na leteckej základni v Sýrii a dve hodiny letu od nej je skoncentrovaných cca 150 bojových lietadiel: stíhačky, prieskumné, lietajúce radary, bombardéry, pre boj s vojnovými plavidlami a vrtuľníky. Nebo nad regiónom kontrolujú dva až štyri oddiely S-400. Neznámy počet oddielov S-300. Niekoľko lietadiel vojenského letectva Izraela bolo zostrelených komplexami S-200. Ďalej pre boj so vzdušnými cieľmi nepriateľa je k dispozícii neznámy počet ZRK Pancier-S1, Top-M1 a M-2. Spoločne toto uskupenie prostriedkov PVO je schopné odolať útoku niekoľkých stovák lietadiel NATO a spôsobiť tak nenahraditeľnú škodu. Neznámym parametrom pre NATO zostáva množstvo a kvalita systémov rádioelektronického boja (REB)
, schopných miasť a odkláňať z kurzu okrídlené rakety (meniac im koordináty v systémoch navigácie). Tieto systémy REB sú umiestnené dokonca na lietadlách a raketových torpédoborcoch, ktoré sú schopné: vypínať systémy riadenia lietadiel a vojnových lodí vrátane poškodenia elektroniky, blokovať všetky systémy spojenia protivníka v rádiuse od 300 do 3000 kilometrov, oslepovať vojenské družice spojovacie a špionážne. A na záver: sú schopné urobiť elektronicky „neviditeľnými“ ako jednotlivé lietadlá a objekty, tak i celé vojenské jednotky. Rusko v roku 2018 vytvorilo a sústredilo v Sýrii vojenské uskupenie, ktorého mnohé parametre by nemohol dosiahnuť Sovietsky Zväz, a ktorého parametre nie sú schopné dosiahnuť spoločne (bez USA) ani všetky zostávajúce štáty NATO;
IV.A/ KONFLIKT (zámienka)
Mnohomesačná kampaň „odhaľovania“ štátnej podpory dopingu v ruskom športe „dokázala“ daňovým poplatníkom na Západe , že všetci Rusi - do jedného užívajú chémiu. Zatiaľ nie bojovú. Zaujímavé by bolo preskúmať vplyv archetypu – idey chemickej otravy na kolektívne anglosaské a európske podvedomie, nakoľko na platcu daní má spoľahlivý vplyv. Funguje okamžite a bez poruchy;
- No pokusy „vhodiť do hry“ chemické zbrane v Aleppo, Gute a iných mestách za účelom zorganizovania provokácií boli Ruskom rýchlo prekazené. Poukázaním na zdroje ich pôvodu na strane povstalcov, alebo predložením chemickej expertízy spracovanej komisiou pre chemické zbrane. Tú situáciu, ktorá neprinášala Západu očakávané výsledky bolo potrebné rýchlo zmeniť v smere zvýšenia napätia a zbavenia Ruska argumentov;
- Britská vláda niekoľko dní pred prípadom Skripaľa zasvätene oznámila, že Asád už použil alebo už-už použije chemické zbrane, ktoré mu dodal severokórejský diktátor Kim Čong-un. Dokonca na všetko zvyknuté západné masmédiá na to neskočili;
- A tak v Británii prichádza na scénu Skripaľ. Nakoľko sa to koná v Británii, Británia nič nemusí dokazovať. Žiadosť Ruska na vyšetrenie prípadu Komisiou pre chemické odzbrojenie, poskytnutie chemických vzorcov, alebo nejakých faktov sa zamieta a zosmiešňuje;
- Dochádza k vypovedaniu ruských diplomatov z 20 (dvadsiatich) štátov NATO so zdôvodnením: „za použitie bojových plynov na území jedného zo štátov NATO“. Prakticky v jazyku diplomatov je to “casus belli”, teda udalosť, ktorá sa môže stať príčinou vyhlásenia vojny. Od vojny Rusko a celý svet delí jedine formulácia “highly likely”=“veľmi pravdepodobné“ a 10000 (desať tisíc) jadrových hlavíc, ktoré má Rusko k dispozícii;
- Oni sa zbláznili? Mnohoročná služba zlu, skutočne vážne podrýva rozumové schopnosti. Možné je, ale i to, že oni jednoducho nemajú východisko, a dospeli k názoru, že lepším variantom bude „vonkajšia“ vojna – mimo územia USA, ako strata pozície svetového hegemóna s následným prudkým poklesom úrovne spotreby a zúrivým výbuchom násilia vo vnútri USA. Bolo by dobré, keby inštinkt sebazáchovy západnej elity zapracoval v dôsledku čoho by operáciu s cieľom napadnutia Ruska zrušili. Otázka spočíva len v tom, či táto elita má fyzickú možnosť zastaviť už odštartovaný mechanizmus vojny;
- Aké budú v takejto vojne straty amerických vojakov? Nie sú dôležité straty na živej sile. Dôležité je čo za takú cenu získaš! Za víťazstvo nad veľkou a hroznou, no nikomu neprekážajúcou Severnou Kóreou je ľúto dať i jednu lietadlovú loď. Za víťazstvo nad Ruskom, v dôsledku ktorého víťaz získa absolútnu svetovládu, nie je ľúto dať všetky lietadlové lode a 90% loďstva. Potom bude možné všetko znovu postaviť. Konkurentov vo vojenskej sfére nebude, celkove nebudú. Nikto si už nedovolí odporovať;
- 22.11.2017 Prezident RF Vladimír Putin vyzval rozanalyzovať nedostatky cvičenia «Запад-2017=Západ-2017», vypracovať opatrenia na ich odstránenie s cieľom zvýšiť mobilizačnú pripravenosť. Predovšetkým z hľadiska civilných aspektov cvičenia, činnosti množstva civilných ministerstiev a regiónov, s dôrazom na možnosti podnikov zabezpečujúcich potreby obrany, a schopnosti rýchlo zvyšovať produkciu v čase vojny nezávisle od formy vlastníctva;
▪ Rozhodnúť sa pre začatie vojny s Ruskom nie je také jednoduché. A tak si položme otázku z čoho vychádzajú plánovači vojny na Západe, alebo čím sú limitovaní?
- Mnohí „sčítaní“ oponenti v Rusku a či na Západe uvádzajú počty výzbroje štátov NATO, alebo výšku ich HDP (ВВП), (Je to smiešny argument. Ako desiatky triliónov dolárov dlhu štátov Európy z nich činí veľkých bojovníkov), aby preukázali, že pokiaľ Rusko dávalo dohromady všetky svoje sily v Sýrii, štáty NATO=“svetové spoločenstvo“ útočí na Rusko „všade“ a potrestá ho tiež „všade“;
- Treba povedať, že na Rusko nemožno útočiť všade. Ak by hoci len jedna nejadrová raketa dopadla na objekt občianskej infraštruktúry Ruska, Rusko má právo bezodkladne odpovedať úderom na občiansku infraštruktúru Európy. Amerika je ďaleko a tak by museli byť použité strategické sily. A jeden úder na veľké letisko, logistický uzol, vodojem, alebo plynovod nanesie najväčším štátom Európy úder rovnajúci sa nevídanému kolapsu od dôb Druhej svetovej vojny. Päť až desať minútové zdržanie letov vo Frankfurte, alebo Londýn-Heathrow spôsobuje celotýždňové kŕče v leteckej prevádzke po celej Európe. Jednorázový výpadok frankfurtského letiska z európskej leteckej siete je nemysliteľný nie len ako udalosť, ale i po stránke ekonomických následkov. Preto sčítaní ľudia na Západe vedia, že najprv je nutné zbaviť Rusko možnosti odpovedať silou, pričom to učiniť tak efektívne, aby jedinou možnosťou Ruska boli jednania a ústup z pozícií.
IV.B/ KONFLIKT (Princíp «Veľkých vojnových lodí»)
Neznižujúc význam technických a spoločenských úspechov Európy, je treba povedať, že vzhľadom na neschopnosť Európy vytvoriť jeden veľký národ a jej veľkú bojachtivosť, mala Európa len jednu možnosť rozvoja – získanie zdrojov značného prílivu kapitálu zo zámorských území. Pochody po súši vyžadovali veľké náklady a nutnosť bojov s pozemnými armádami iných národov;
- Technológia výstavby veľkých lodí dovoľovala bezpečne sa priblížiť k hraniciam cieľových štátov. 85% hlavných obchodných miest na svete sa historicky nachádza na pobreží. Nebol problém (za podpory palebnej sily vojnových lodí) brať, alebo vymieňať potrebné zdroje a bezpečne odplávať na more. Pravdepodobnosť odvetných vojnových pozemných pochodov Aztékov, Egypťanov, Indov či Polynézanov bola rovná nule. Jedinými konkurentami mohli byť len iní Európania: Španieli, Portugalci, Holanďania. Oneskorene prišli k deleniu koláča Francúzi. Ako poslední sa na konci XIX. storočia prebudili Nemci;
- Po porážke Napoleona skončili pokusy obmedziť panstvo anglosasov na morských obchodných cestách. Svetová valuta a svetový obchod bol plne v rukách anglosasov. Spočiatku svetovú valutu a obchod zabezpečovali parníky, neskôr krížniky – pancierové lode, bojové lode (lincory) a nakoniec lietadlové lode;
- Vojnové námorníctvo Veľkej Británie a následne USA na vrchole ich rozvoja sumárne prevyšuje svojim výtlakom všetky ostatné námorníctva sveta. Všetky vojny – či už obchodné, alebo akékoľvek iné boli a sú pre anglosasov ziskové. Nikto nemôže naniesť adekvátny deštrukčný úder na území Británie alebo USA, bez predchádzajúceho zničenia ich loďstva. Nikto nad nimi nemôže zvíťaziť v obchodnej vojne, nakoľko 80-85% svetových dodávok je dopravovaných po mori, cez prielivy, ktoré kontrolujú anglosasy: Suezský, Panamský, Melacký, Gibraltársky, Kiel Canal, atď. Mimoriadne čisté výnosy vkladajú do vedy a technológií, predovšetkým do obranných. Dominovanie vo vojenskej oblasti musí byť bezvýhradné. Zvlášť na mori a tiež vo vzduchu a v kozme. Technológie pozemnej vojny majú druhoradý význam. Technologické vodcovstvo pod ochranou vojenskej moci dovoľuje stanovovať priamo potrebný výmenný kurz svojich tovarov za zdroje barbarov, alebo cez fondový trh;
- Hlavným princípom sú – Veľké vojnové lode. 12 (dvanásť) skupín lietadlových lodí. Každá lietadlová loď s výtlakom 100 tisíc ton. Na každej lietadlovej lodi 60 lietadiel. 12 (dvanásť) expedičných skupín s vrtuľníkmi, výsadkovými plavidlami a plavidlami zabezpečenia. 54 raketových torpédoborcov s 50-60 okrídlenými raketami na palube každého. Vzniká sebazosilujúci okruh spätnej väzby. Veľké koráby t.j. veľké množstvo veľkých korábov = ohromné zisky z kontroly svetového obchodu. Ohromné zisky = možnosť vyvíjať a stavať veľké koráby;
- Obamova administratíva ešte pred prevratom v Kyjeve vyhlásila začiatok zdržiavania Číny, ktorá po 40 (štyridsiatich) rokoch vlievania amerických investícií majúcich za cieľ vytvoriť z Číny protiváhu ruskému projektu, dosiahla úroveň začiatku morskej opozície. Čína stavia lietadlové lode, desiatky raketových torpédoborcov, súčasné stíhačky a balistické protilodné raketové komplexy. Áno, a ešte Číňania oznámili, že postavia pozemnú obchodnú komunikáciu do Európy. Anglosasy to nikdy nestrácali zo svojej pozornosti, a reagovali oznámením o vytvorení novej morskej vojenskej základne v Austrálii, ktorá doplní základne v Japonsku, Južnej Kórei a na ostrove Diego Garcia. Obama oznámil obrat na Východ, a po udalostiach na Kryme vyhlásil, že nechce so svojimi raketami strácať pozornosť na „hrdzavú benzínovú cisternu“, ale ju bude venovať Číne, a to nie v zlom, ale preto, že toto sa pripravovalo už celé desaťročie;
- V roku 2015 Piata ruská republika uskutočnila udalosť, ktorá od počiatku zarazila anglosasov, spomalila realizáciu ich plánov a v súčasnosti ich postavila na hranu geopolitickej katastrófy. V deň narodenín Prezidenta Piatej Ruskej republiky pána Vladimíra Vladimíroviča Putina Rusko vystrelilo 26 okrídlených rakiet «Kaliber» na objekty v Sýrii. V súlade s legendou to bol signál USA, ktorých lietadlová loď „Theodore Roosevelt“ (26-ty prezident USA) sa nachádzala v zostave svojej údernej námorno-leteckej skupiny pri brehoch Sýrie. Po odpálení ruskej salvy americká lietadlová loď opustila Stredozemné more. Na neprofesionálov to neučinilo osobitný dojem. Veď Američania a Briti dávno majú také rakety „Tomahawk“. Profesionáli však vytriezveli. Rusko i v časoch ZSSR vyrábalo okrídlené rakety. No oni boli ťažké a drahé;
- Američania vedeli, že v súlade s podpísanou zmluvou o znížení počtu rakiet stredného a malého doletu Rusko ma zakázané mať pozemné rakety s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Morské a vzdušné má povolené. No nositeľov veľkých okrídlených rakiet na lodiach a lietadlách je v Rusku málo. Sú na 3-4 krížnikoch, niekoľkých raketových plavidlách, pár desiatkach bombardérov. Proti stovkám a dokonca tisíckam rakiet na vojnových lodiach NATO – to je nič. A ak Rusi budú chcieť zvýšiť množstvo rakiet, tak budú potrebovať postaviť veľké vojnové lode za veľké peniaze. Ekonomické sankcie, pád cien ropy, zrušenie obchodných zmlúv a spolupráce s Ukrajinou spoľahlivo blokovali tieto pokusy. Prekvapenie spočívalo v tom, že Rusi dokázali vyrobiť okrídlenú raketu menšiu ako torpédo. A Rusko tak ihneď získalo desiatky a stovky nosičov pre rakety «Kaliber» v podobe už existujúcich plavidiel, raketových torpédoborcov, ponoriek a lietadiel. Ešte väčším prekvapením bolo vystrelenie námorných okrídlených rakiet z lodí o výtlaku 900 ton. Takto Rusi dokázali nahradiť americký torpédoborec o výtlaku 7500 ton v cene 1,5 až 2 miliárd dolárov US ruským plavidlom v cene 50-100 miliónov dolárov US. Tak Rusi prvý krát naštrbili platnosť princípu Veľkých korábov. Teraz, aby sa dosiahlo potopenie 50 (päťdesiatich) raketových torpédoborcov je potrebné vystreliť 150-200 okrídlených rakiet z dvadsiatich plavidiel, ktorých sumárna cena sa rovná jednému raketovému torpédoborcu. V marci 2018 Prezident Ruska oznámil druhú vážnu udalosť. Vlastníctvo a zavedenie do výzbroje ruskej armády hyperzvukových rakiet. Nie je dôležité, ako sa volajú: «Kindžal», «Zirkón», alebo pomalšie «Bramos-Onyx» a okrídlené rakety «X-101» atď. Hlavný zmysel spočíva v tom: jedna raketa = jedna lietadlová loď. Tieto hyperzvukové rakety dokonca bez výbuchu bojovej hlavice pretínajú raketový torpédoborec napoly a lietadlovej lodi nanášajú nezvratné poškodenie. Zásah dvoma hyperzvukovými raketami pretína lietadlovú loď napoly. Desať takých rakiet znamená zaručené potopenie desiatich raketových torpédoborcov. Obrana od nich neexistuje. Rakety majú dolet 1000 km a viac. Vystreľujú sa mimo zóny dosahu letectva a lietadlovej lode. A veľkosť ekonomiky tu nezohráva žiadnu úlohu. USA v zásade nedokážu znovu postaviť 10 raketových torpédoborcov, alebo lietadlových lodí skôr, ako Rusko vyrobí 10 hyperzvukových rakiet;
- Najvyšší veliteľ ozbrojených síl Ruska V.V. Putin sa preto ponáhľal oznámiť fakt zavedenia systémov «Kindžal» do výzbroje vojsk Južného okruhu, aby NATO stihlo zmeniť svoje plány;
▪ Očakávaný konflikt Ruska so Západom z vojenského hľadiska bude o tom, či anglosaský princíp (a keď počítame i Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko...), tak európsky projekt «Veľkých lodí» potvrdí svoju platnosť, alebo obrazne i v skutočnosti ho Rusi vyhodia do vzduchu.
IV.C/ KONFLIKT (KEDY?)
Rád by som bol, aby k tomu nedošlo nikdy. Avšak neustále narastajúca rusofóbska hystéria svedčí o krajnej časovej tiesni v ktorej je Západ v čele s USA. Na druhej strane každý mesiac mieru pre Rusko znamená cca 30 dní mierového života ktorý dostáva svet a každý jeho občan navyše. Rusku to umožňuje zvyšovať svoj arzenál hyperzvukových a okrídlených rakiet. Oznámenie náčelníka Generálneho štábu Ruska armádneho generála Valéria Vasilieviča Gerasimova, že v prípade útoku na príslušníkov ruskej armády v Sýrii, Rusko odpovie zničením nie len rakiet, no i systémov, ktoré tieto rakety vystrelili (t.j. zničením vojnových lodí, lietadiel, ponoriek a pod), bolo prijaté jednoznačne. V zmysle že Rusko dáva na vedomie, že je na vojnu pripravené bez akejkoľvek “highly likely”. Uvádzajú sa rôzne termíny možného začiatku vojenského konfliktu, ktoré pracujú na úrovni pravdepodobnosti. Isté však je, že konflikt sa môže začať v hociktorú sekundu a zámienkou môže byť hocičo – teroristický čin, národná pohroma a či technologická katastrófa v hociktorom kúte sveta.
IV.D/ KONFLIKT (KDE?)
Aká je situácia?
Severný strategický smer:
Armády NATO nemôžu útočiť na Rusko všade, nakoľko natovské tanky nie je možné prepravovať železnicou. Natovské tanky sú širšie, ako železničná trať. A pri preprave by zavadili o hocijaký vlak idúci v protismere. Tanky NATO vážia viac ako 60 ton. Väčšina malých a stredných mostov ich neunesie. NATO nedodržuje sovietsky štandard výšky vojenskej techniky rovnajúci sa výške 4 (štyri) metre. Preto natovská technika nemôže prejsť pod oblúkmi mostov, vodnými kanálmi, mimoúrovňovými križovatkami atď. Zostáva jedna možnosť prepravy obrnených divízií v Európe – po diaľniciach. Redislokácia jednej takejto divízie z Nemecka do Poľska ukázala, že:
a) Nie je veľa možností, kadiaľ by sa to dalo realizovať;
b) Preprava 500 až 600 km znižuje zásobu motohodín obrnenej techniky pre prípadné bojové nasadenie;
c) Nemecký, český a slovenský volič majú oprávnené obavy, že za americkými tankami prídu tanky ruské;
d) A na záver. I keď americká okupácia Európy a predovšetkým Nemecka trvá nepretržite od roku 1945, no v medzinárodných zmluvách štátov Európy niet článku, ktorý by dovoľoval americkým tankom slobodne prekračovať hranice a to dokonca po diaľniciach európskeho významu.
A na záver uvádzam tie fakty, kvôli ktorým som uskutočnil tento exkurs do histórie vnútrozemských štátov. Armády NATO to sú armády veľkých námorných veľmocí: Ameriky a Británie. A teda následne všetka úderná moc vrátane pozemnej je prepravovaná po mori, alebo letecky – prostredníctvom vzdušného priestoru. Pre aspoň ako tak obstojný útok na Rusko spojený s kontrolou územia nutne potrebujú dobre vybavené hlbokovodné prístavy. A to pozor – potrebujú ich v Baltskom a Čiernom mori. V Baltskom mori sú to prístavy v Pobaltsku. Preto také úsilie prijať ich za členov NATO. Iste nie preto, že ich 8000 vojakov upevní obranu USA. Tam boli korene boja Hitlera a Stalina o Pobaltsko.
To nebola diktátorská žiadostivosť, ale boj za možnosť alebo nemožnosť uskutočnenia strategických výsadkových operácií. Pobaltska, ako nástupiska strategického sústredenia vojsk proti Rusku sa NATO bude musieť vzdať. Ruské tankové divízie vezmú pod kontrolu pobaltské prístavy skôr, než morské transporty NATO vyplávajú z Nemecka. Spomínam si na anekdotu amerického letca, ktorý hovorí nováčikovi:«Nemysli si, že ak ty si zostrelil vo vzduchu všetky ruské lietadlá, tak že sa ti nemôže stať, že po pristáti uvidíš, ako ruský tankista dojedá tvoje raňajky.» Prístavy v Nemecku, ako sme si to vyjasnili, tiež nie sú vhodné. Zostáva Poľsko a jej vždy otvorené prístavy pre NATO. No tu sú dve nepríjemnosti. Kaliningrad a «Iskandery». Kalinigrad nie náhodou nebol vrátený Nemecku, no nebol ani odovzdaný do republikovej podriadenosti – ani niektorému z pobaltských štátov, ani Bielorusku – na rozdiel od Sevastopoľa, pre návrat ktorého bolo neskôr nutné vynakladať urýchlene veľké úsilie. Takže rozmiestnenie v Kaliningrade operatívno-taktických raketových komplexov „Iskander-M“ s doletom 500 km (podľa údajov západných expertov s doletom 1500 a dokonca 2500 km) činí vylodenie amerických a britských transportov s obrnenou technikou v prístavoch Poľska prakticky nemysliteľným. Pre obranu samotného Kaliningradu sú tu sústredené komplexy PVO S-400, pobrežné raketové komplexy „Bal“ a „Bastion“ a množstvo inej súčasnej vojenskej techniky. Okrem toho okrídlené rakety «Kaliber» (tie ktoré v Sýrii pred televíznymi kamerami pre nadobudnutie presvedčivosti boli odpálené zo vzdialenosti 1500 km a viac) umiestnené na vojenských plavidlách, ponorkách a lietadlách Baltského loďstva, aby odtiaľ mohli ničiť ciele vo Veľkej Británii.
Južný strategický smer:
Je prikrytý a zablokovaný za pomoci nepotopiteľnej lietadlovej lode – poloostrova Krym. Výsadok transportu NATO v Čiernom mori je v súčasnosti nemožný. Pre NATO sú prístavy poloostrova Krym stratené. Pokusy vytvoriť vojenské námorné základne v Odese majú charakter skôr provokačný. Dokonca raketové torpédoborce NATO plávu do Čierneho mora s veľkými obavami. V prípade bojových operácií dokonca plavba amerických vojnových lodí cez Bospor bude nemožná. Desiatky protilodných systémov „Bal“ a „Bastion“, desiatky okrídlených rakiet na vojnových lodiach, ponorkách, a lietadlách a nezávislé uskupenie PVO, stíhacie letectvo, a pozemné sily v počte 50 a viac tisíc vojakov činia pokus potrestať Rusko „všade“ krajne drahou záležitosťou. Tých, ktorí by chceli namietnuť argumentom ukrajinských nacpráporov zastavím niekoľkými informáciami. V Rostovskej oblasti boli sformované tri nové divízie špeciálne kvôli riešeniu ukrajinskej otázky. Tu bola obnovená (jediná na svete) úderná tanková armáda. Ďalej k dispozícii sú vojenské uskupenia Južného vojenského okruhu – nazvané v Donbase „Severný vietor“. To všetko rieši nie len otázku nacpráporov, ale i odovzdanie vlády na Ukrajine inej vláde v priebehu 7-14 dní. Takže najbližšie prístavy pre výsadok expedičných síl NATO sa nachádzajú v Rumunsku. A tanky NATO po rumunských cestách sa do Ruska a dokonca k Dnepru tak rýchlo nedostanú. Situáciu na Južnom strategickom smere dokresľuje vojenská námorná základňa v Tartuse a vojenská vzdušná základňa v Khmeimim Air Base. Tá je schopná skomplikovať silám NATO prístup k Bosporu. Južná Európa vrátane juhofrancúzskych prístavov sa nachádzajú v palebnej zóne rakiet «Kaliber» umiestnených na bombardéroch TU-22M (dislokovaných na letiskách Krymu).
→ Nádejné prikrytie severného a južného strategického smeru + princíp veľkých vojnových lodí + prítomnosť ruského expedičného zboru v Sýrii + fakt, že od vtrhnutia do Afganistanu a Iraku v roku 2002 a 2003 si daňoví poplatníci, voliči a televízny diváci zvykli na priame televízne prenosy z tejto oblasti, kde môžu byť použité prostriedky vojenskej konfrontácie. To všetko hovorí pre to, že môže byť prijaté rozhodnutie o útoku na ruský expedičný zbor v Sýrii.
IV.E/ KONFLIKT (PRAVIDLÁ HRY?)
Vzhľadom na už vyššie uvedené, ako i to, že jediným nie NATovským vojenským uskupením sú ruské expedičné vojská v Sýrii, sa má za to, že hlavným dejiskom bojov bude Sýria. A konkrétne okolie ruských vojenských základní. Predpokladá sa, že cieľom útoku na ruský expedičný zbor bude dosiahnutie morálnej a fyzickej (vojenskej) prehry s následnou evakuáciou. Plné zničenie expedičného uskupenia by bolo krajným prípadom, ktorý by mohol viesť bojujúce strany na hranu použitia jadrových úderov.
Boj bude charakterizovaný masovými raketovými a leteckými údermi, bojom za ovládnutie vzdušného priestoru, pri použití prostriedkov REB, operačno-taktických rakiet, úderov z lodí a ponoriek a pod. Je tu veľká koncentrácia ozbrojených síl. Podľa rôznych údajov vo Východnom Stredomorí, Červenom mori a Indickom oceáne sú sústredené desiatky raketonosných vojnových lodí, ponorky, jedna až dve lietadlové lode s doprovodom (CSG) vojenského námorníctva NATO. Čo sumárne činí cca 600-1000 okrídlených rakiet, 3000 až 6000 príslušníkov námornej pechoty + niekoľko tisíc príslušníkov špeciálnych jednotiek ďalších štátov NATO + 20 až 30000 arabských bojovníkov + kontigent vojsk NATO v Iraku. Pripomínam vojenské operácie proti Iraku a po jednej proti Afganistanu a Juhoslávii sa začali úderom okrídlených rakiet z vymenovaných aquatórií. Počínajúc od roku 1991, keď ZSSR a následne Rusko po prvý krát od roku 1945 neposkytlo podporu napadnutému štátu, Intervencie NATO začínali mohutným raketovo-leteckým útokom s využitím 700-1200 okrídlených rakiet odpaľovaných z lodí a lietadiel, spolu s využitím cca 1 000 stíhačiek a bombardérov. USA a NATO majú svoje základne v Taliansku, Turecku, Katare i na ostrove Diego-Garcia. Okrem toho strategické bombardéry B-2 a B-12 môžu útočiť z letísk v Severnej Amerike. To dovoľuje v priebehu hodín zväčšiť úderné uskupenie. V podstate to bude klasická vojenská intervencia vojsk NATO s využitím mohutného raketovo-leteckého útoku s následným úplným potlačením odporu brániacich sa a zničením kriticky dôležitej infraštruktúry. Podľa neoficiálnych údajov takáto operácia proti Sýrii bola naplánovaná už v roku 2016. No je tu jedno no – ruské expedičné vojsko. Vedľajšie údery môžu byť nanesené s cieľom viazať sily a pozornosť na Ukrajine v Donbase, v Moldavsku, na Pridnestrovsku, v Baltickom mori a v miestach dislokácie „Iskanderov“ a komplexov PVO.
Jeden zo scenárov predpokladá začiatok ozbrojeného konfliktu úderom na Severnú Kóreu. Tým by mohla byť viazaná Čína v dôsledku čoho by nemohla poskytnúť pomoc Rusku. Ďalším horúcim ohniskom sa môže stať Irán, na ktorý by mohli zaútočiť spoločne Saudská Arábia a Izrael. Následne by sa pripojili štáty NATO.
a) Mäkký variant
Ešte je možný. Jednotlivé boje a smrť niekoľkých desiatok specnazovcov na každej zo strán, pád jedného dvoch lietadiel na každej strane (namiesto amerických padajú izraelské) sa nepočíta. Dôležité sú jedine salvy z veľkých vojnových lodí a smrť veľkých vojnových lodí. Ak k tomu nedôjde, tak Rusko i NATO si zachovajú tvár a zdroje a spoločne riešia rozpad starého poriadku prostredníctvom politických a ekonomických kríz jednotlivých štátov a zväzov.
Hillary Diane Rodhamová Clintonová prehrala voľby v USA skôr než bolo plánované. A tak Donald John Trump musí s nacionalistickým programom urýchlene dohrávať cudziu hru. Brexit sa realizuje tiež s predstihom oproti plánu. A tak Veľká Británia sa kĺže do Nového sveta, ktorý si ešte nestihla pripraviť.
b) Variant strednej tvrdosti
Výmena úderov v Sýrii sa uskutoční možno súčasne s útokom OSU (ВСУ) Ozbrojených síl Ukrajiny na Donbas, maskovanej neskutočnou hysterickou propagandou v masmédiách i v OSN. Kauza Skripaľ to je len mäkká rozcvička. Zámienku sa čoskoro dozvieme z masmédií. Nedajbože to bude niečo v rozmeroch otravy desiatok tisíc civilných obyvateľov na Blízkom Východe bojovými plynmi, alebo výbuch jadrovej elektrárne Bushehr Nuclear Power Plant, vzhľadom k čomu NATO bude povinné brániť civilizované štáty od režimov krvavých diktátorov: ... mená diktátorov a názvy režimov budú doplnené podľa konkrétnej situácie).
Jeden až dva týždne sa bude zdať, že začala 3. svetová vojna. Ale dodávky plynu budú pokračovať, obchodné zmluvy nebudú vypovedané a turisti iných štátov nebudú internovaní. Dôležitým bude pomer strát bojujúcich strán. Neprofesionálovia nevedia, že do súčasnosti vo svete bol len jeden raketový boj medzi relatívne rovnocennými protivníkmi. Bolo to v bitke o Falklandy (Malvíny) v roku 1982 medzi Argentínskym letectvom a Kráľovským námorníctvom (Royal Navy) Veľkej Británie. Napriek tomu, že Veľká Británia konflikt vyhrala, jej straty boli nepredvídateľne veľkými. Žiadne cvičenia a modelovanie na počítačoch nemôžu nahradiť reálny boj. Straty sa budú počítať v miliardách dolárov za minútu. Ak NATO začne ostražite odpálením 200-300 okrídlených rakiet a 100 až 200 stíhačkami a bombardérmi, tak obidvom stranám zostane možnosť ubrzdiť vojnu a ukončiť ju v rámci „Sýrskeho incidentu“.
Ak sa silám NATO podarí umlčať 30-50% ruského PVO a REB, poškodiť letové dráhy základne, zostreliť, alebo zbombardovať na zemi 15-20 ruských lietadiel, pričom sily NATO nestratia nie viac ako jeden až dva veľké vojnové lode a 15 až 20 svojich lietadiel (pričom vhodné by bolo, aby vojnové lode boli francúzske, španielske alebo holandské a určite nie americké) tak bojujúce strany môžu vyhlásiť za víťaza NATO. Rusko prestane chrániť nebo nad Sýriou a Iránom a NATO začne pozemnú operáciu s cieľom prinútiť Irán a Sýriu k mieru a demokracii.
Ak sa Rusku podarí zostreliť, alebo elektronicky odkloniť 50-80% okrídlených rakiet, zostreliť 40-50 lietadiel a hlavne potopiť 5-6 veľkých vojnových lodí. Pričom stratí nie viac ako 20% svojich systémov PVO a lietadiel, tak bojujúce strany môžu priznať víťazstvo Rusku. Západ povie, že zvrhnutie sýrskeho a iránskeho diktátora nie je hodné ceny životov európanov. V Sýrii skončí vojna a budú vyhlásené voľby do nového parlamentu nedeliteľnej Sýrie.
Ak NATO odpáli salvu 600-800 okrídlených rakiet pri podpore 400-500 lietadiel, tak ubrzdiť situáciu sa už nepodarí. Rusko bude musieť odpovedať odpálením všetkých hyperzvukových a nadzvukových rakiet v regióne. Pre informáciu okrídlená raketa „Tomahawk“ preletí 1000 km za 70-80 minút. Nadzvukové rakety „Onix“, „Granit“, „X-55“, „X-101“ za 20-30 minút a hyperzvukový „Kindžal“ za 7-8 minút. Fakt, že NATO udrie prvé, nezachráni ho od odvetného úderu. Okrem toho do jednej hodiny vzlietnu z územia Ruska, Krymu a možno i z letísk Iránu ruské strategické bombardéry s nadzvukovými okrídlenými raketami s doletom od 2000 do 5000 km. Pričom značná časť rakiet NATO sa bude musieť snažiť umlčať ruskú PVO, pobrežné raketové komplexy. Na druhej strane ruské rakety sa budú snažiť umlčať raketové loďstvo, letiská, aby nebolo možné, alebo aby bola znížená možnosť na minimum odpálenia druhej salvy.
Je pochopiteľné, že NATO sa pokúsi naniesť prvý úder lietadlami „Stealth“, 19 kusmi B-2 a 184 kusmi F-22 aby ruské expedičné uskupenie nemalo možnosť pripraviť odvetný úder. I keď ruské systémy REB už nejakú dobu blokujú sputnikovú navigáciu a vojenské spojenie v regióne vrátane Cypru.
Vy si možno pomyslíte, že také niečo je strašné a že to je 3. svetová vojna. Nemusí to tak byť. Po konflikte na Falklandách (Malvínach) v roku 1982 Veľká Británia a Argentína priateľ priateľovi nevyhlásili vojnu a nepokúšali sa preniesť ju na iné územie. Po hodine, hodine a pol od vzájomnej výmeny úderov bojujúce strany a možno i celý svet, bude informovaný o reálnych stratách na jednej i druhej strane. V priebehu desať minút budú prijaté riešenia o nanesení, alebo nenanesení ďalších úderov. Ak jedna zo strán vyhodnotí svoje straty ako katastrofické, tak dá „stop-signál“ konfliktu v danom regióne v podobe pripravenosti použiť jadrovú zbraň.
V závislosti od rozsahu strát na jednej alebo druhej strane konfliktu, môže prepuknúť ťažká politická kríza. Do veci sa môžu zamiešať veľké svetové štáty typu Číny, Indie s požiadavkou ukončiť konflikt. Tú bojujúcu stranu konfliktu, ktorá prehrá postihne celá kaskáda kríz. V prípade nerozhodného výsledku z hľadiska strát neoficiálnym víťazom sa stane Rusko, nakoľko NATO následne nebude môcť jednostranne vyvíjať tlak na spojencov Ruska, jeho partnerov, alebo ekonomických klientov Ruska.
c) Variant vysokej tvrdosti
Štáty NATO spoliehajúc sa na veľkú prevahu vo veľkosti ekonomiky, na nestabilnosť Ruska, neveriac, že Rusko je schopné použiť jadrovú zbraň, pokračujú vo vojenských aktivitách okolo celého Ruska.
Dochádza k vtrhnutiu 100 tisíc a viac príslušníkov ukrajinskej armády (OSU) spolu s 2 až 3 tisíckami poradcov/specnazovcov z USA a Veľkej Británie, na Donbas. Súčasne Rumunsko anektuje Moldavsko. Vojenské transporty NATO smerujú do Pobaltska. Na žiadosť Porošenka 20 tisíc „mierotvorcov“ zo štátov NATO je presunutých na Ukrajinu. Rusko odpovedá pozemnou operáciou – presunom 150 tisíc príslušníkov ruskej armády na Dneper, výsadkom desantu v Odese s cieľom prebiť koridor do Pridnestrovska, nasleduje prebitie koridoru do Kaliningradu, obsadenie prístavov Pobaltska. V priebehu 5-7 dní stojí na hrane u obidvoch strán otázka použitia taktickej jadrovej zbrane. A čo je oveľa vážnejšie: otázka zastavenia dodávok plynu a nafty, zastavenia systémov platieb a zmrazenia finančných aktívov bojujúcich strán.
► Jadrové zbrane?
To je osobitná téma. Pripomínam:
- Existencia chemických zbraní nijako nezabránila vzniku Druhej svetovej vojny;
- V porovnaní so 70-mi a 80-mi rokmi minulého storočia zásoby jadrových zbraní nie sú tak veľké. Mnohí špecialisti sú toho názoru, že jadrová vojna je celkom možná, a že v takejto vojne môže byť víťaz. Či je to tak, nik s istotou nemôže povedať. Kritériom pravdy je prax. Ak dožijeme – uvidíme;
- Aké budú v takejto vojne straty amerických vojakov? Nie sú dôležité straty na živej sile. Dôležité je čo za takú cenu získaš! Za víťazstvo nad veľkou a hroznou, no nikomu neprekážajúcou Severnou Kóreou je ľúto dať i jednu lietadlovú loď. Za víťazstvo nad Ruskom, v dôsledku ktorého víťaz získa absolútnu svetovládu, nie je ľúto dať všetky lietadlové lode a 90% loďstva. Potom bude možné všetko znovu postaviť. Konkurentov vo vojenskej sfére nebude, celkove nebudú. Nikto si už nedovolí odporovať;
- Ďalej buď Rusko a NATO si vzájomne vyhlásia plnohodnotnú vojnu (do toho momentu sa vojna nevyhlasovala, nakoľko bojové akcie sa viedli na území tretích strán) a to bude už iná história. Alebo bojové akcie sa zastavia na bojujúcimi armádami dosiahnutých hraniciach. Zvoláva sa nová Jaltská a či Postupimská konferencia, ktorá fixuje zóny záujmov vo svete. Čína, alebo Šanghajská organizácia spolupráce a Euroázijský zväz sa na základe pozvania Ruska, môžu zúčastniť konferencie.
IV.F/ KONFLIKT (PLNOFORMÁTOVÝ)
Vojna je požiar. Je to živel, ktorý sa po jeho vypuknutí riadi vlastnými zákonmi. A tak vojnový požiar nie je len tak ľahké uhasiť. Je zrejmé, že v mäkkom variante konfliktu prehrávajúca strana môže siahnuť k tvrdším prostriedkom vrátane plnoformátového použitia jadrových zbraní. Prezident Ruska Vladimír Vladimírovič Putin sa viackrát jasne vyjadril, «“... načo by nám bol svet bez Ruska?».
Ako som už spomínal, požiar vojny môže byť zapálený kdekoľvek – v Sýrii, na Donbase, v oblasti pobaltského tranzitu v podstate kdekoľvek na svete. Ukázali sme si, že môže sa uskutočniť i v mäkkej forme. A i táto mäkká forma môže mať rôznu tvrdosť. História dáva malú nádej rytierskym tradíciám, ktoré by umožnili takéto meranie síl čestne ukončiť. A tak pripúšťam, že akýkoľvek vojenský konflikt medzi Západom a Ruskom môže kedykoľvek prerásť do plnoformátovej 3. svetovej vojny so všetkým čo k tomu patrí.
Pokiaľ sa Západ na ktorejkoľvek etape rozhodne zničiť Rusko:
- aby mal šancu na víťazstvo, musí útočiť zo všetkých smerov súčasne. Zo smeru Ukrajiny hodí do spotreby v prvej strategickej línii «potravu pre kanóny» ozbrojené sily Ukrajiny, východoeurópskych štátov spolu s psychicky labilnými vojakmi US armády, pre i keď krátke viazanie časti síl ruskej armády. Z juhu zaútočia na Krym. Na Kaliningrad zaútočia z Poľska. Z Pobaltska zaútočia do hĺbky Ruska smerom na Smolensk (s cieľom oddeliť Bielorusko) a ďalej smerom na Moskvu a Petrohrad. Zo severu – zo Škandinávie zaútočia na základne Severného loďstva. Ďalej na Rusko zaútočia z Gruzínska a samozrejme i z oblasti Tichého oceánu. Jeden až dva strategické smery si vyberú pre nanesenie Rusku silného rozhodujúceho, smrtiaceho úderu;
- Tak sa to udeje. Nuž všetku túto hordu bude musieť ruská armáda zastaviť. Nakoniec Rusko zvíťazí, no zahynie veľmi veľa ľudí. Je možné, že prezident Putin sa rozhodne pre preventívny úder. V tom prípade Rusi zvíťazia rýchlejšie a straty na ruskom obyvateľstve budú menšie. Tu myslím si, sa hodí citovať výrok ruského maršála nemeckého pôvodu pána Christofora Antonoviča Minicha: «Rusko má tie nesporné prednosti pred inými štátmi preto, že ono je priamo riadené Bohom, a ak tomu tak nie je, tak je nepochopiteľné, ako vôbec existuje».
V./ POSTAVENIE U VÝCHODNEJ GÚTY
Každý národ má v svojej histórii nejaké veľké postavenie a nasledujúcu veľkú bitku: Na Ugre, na Rýne, na Rubikone atď. Nech by to bola čo i len malá prekážka, neskôr sa ukázalo, že ona oddeľovala jednu epochu od druhej. A niet už žiadnej nádeje na návrat k predchádzajúcemu poriadku. Keď nás od podobnej vodnej prekážky oddeľujú tisícky rokov, naše vedomie ľahko vykresľuje veľkolepú atmosféru v predvečer udalosti i premyslenú ponorenosť všetkých účastníkov do rozvíjajúceho sa deja. O to ťažšie je si predstaviť, že ty sám sa nachádzaš na krok od dejiska, kde sa uskutočnia udalosti, ktoré potomkovia nazvú prelomovými. Úprimne budem rád, keď postavenie pri Východnej Gúte sa ukáže byť len jednou z epizód boja s ozbrojenými povstalcami. O budúcnosti – svete po „Východnej Gúte“ možno napíšem v niektorom nasledujúcom článku.
Pokračovanie - druhú záverečnú časť článku 
«Vojna - ruský pohľad - budúcnosť» som napísal 01.02.2019, môžte si ju prečítať na: http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/vojna_ruskypohlad_buducnost
Zdrojové materiály:
▫ «Валерий Пякин. Вопрос-Ответ от 19 ноября 2018 г.» https://www.youtube.com/watch?v=Sy4z4bRql3Q
▫ «Стояние у восточной гуты: сценарии войны России и Запада» Сергей Хапров, http://www.iarex.ru/articles/56999.html
▫ «О грядущей большой войне против России» http://infozapad.ru/?p=9567
▫ «Господь играет за Россию» https://topwar.ru/85182-gospod-igraet-za-rossiyu.html
▫ «Провокации в Керченском проливе» https://www.vesti.ru/doc.html?id=3087685&utm_source=push&utm_campain=notification
▫ «СМИ: В армии США разрешили служить людям с психическими проблемами» https://topwar.ru/129496-smi-v-armii-ssha-razreshili-sluzhit-lyudyam-s-psihicheskimi-problemami.html
Súvisiace materiály:
▪ «Vojna - Ruský pohľad - budúcnosť» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/vojna_rusky_pohlad_buducnost
▪ «Opäť Blietzkrieg (blesková vojna)?» https://www.hlavnespravy.sk/opat-blitzkrieg-bleskova-vojna/1479260
▪ «Bohužiaľ ...» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/bohuzial_
▪ «Putinov prejav 01.03.2018 – podstata a význam» http://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/putinov_prejav_01_03_2018_podstata_a_vyznam
▪ «VOSR 100 výročie – význam» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/zagholovok_stat_i0
▪ «Memorandum VPA KG» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/memorandum_vpa_kg
▪ «Ruské vojenské základne v Arktíde»: http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ruske_vojenske_zakladne_v_arktide
▪ «Európa a budúcnosť» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/europa_a_buducnost
▪ «Doba temna – kurz prežitia» http://rusyn-narod.ru/istoriia_inyie_stati/doba_temna_kurz_prezitia
▪ «Pacifisti ... kde ste?» http://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/pacifisti_kde_ste_
▪ «Licencie na doping» http://rusyn-narod.ru/sport__moi_stati/licencie_na_doping
▪ «Хф «Несокрушимый» = Hraný film «Nezničiteľný» http://rusyn-narod.ru/kultura_inyie_stati/khf_niesokrushimyi_hrany_film_neznicitelny_
▪ «Ohováračom Ruska» = «Клеветникам России» = «To the Slanderers of Russia» http://rusyn-narod.ru/kultura_inyie_stati/_klievietnikam_rossii_ohovaracom_ruska_to_the_slanderers_of_russia_

Preložil, spracoval a napísal: Milan Semančík, Trenčín 3. 12. 2018, oprava chýb: 10.12.2018, aktualizácia 31.12.2018 a 12.02.2019***