Publikovaný materiál, jeho časti alebo myšlienky je možné stiahnuť, kopírovať za podmienky dodržania autorského zákona a uvedenia zdroja – www.rusyn-narod.ru
Článok doplnený o polemiku. 

 Úvod
 Ako jeden z mojich prvých článkov bol publikovaný na štyri pokračovania od 14.04.2010 v НАРОДНЫ НОВИНКЫ [2]. V slovenskom jazyku bol uverejnený na internete 30.06.2010 [3]. K tomuto článku ma inšpiroval článok o. Jozafáta Vladimíra Andrejeviča Timkoviča, OSBM „Zachráňme Cyrilo – metodskú tradíciu“ (Народны новинкы, ч. 11 – 12, с. 3). Myslím si, že takto táto otázka skutočne stojí. Jedná sa o jej záchranu. Ale ako ? K tomu, podľa mňa sú potrebné tieto kroky:
a) aby každý Rusín sa vedel identifikovať ako Rusín na základe určitých konkrétnych znakov;
b) aby bol na to, že je Rusín hrdý (túto hrdosť tvorí znalosť svojho pôvodu, histórie, hrdosť na to, že je nositeľom konkrétnych identifikačných znakov, s ktorými je stotožnený).
 História
Nebol som spokojný s výkladom našich (ruských, rusínskych dejín), tak, ako boli napísané a prednášané na školách. Overil som si známu pravdu, že dejiny píšu historici na objednávku víťazných národov. Navyše pri písaní kroniky môjho rodu, som si uvedomil, že bez širšieho dejinného pohľadu moji potomkovia máločo pochopia. Moje štúdium nebolo zbytočné. Sem tam som našiel ten alebo onen fakt, informáciu. Časom ich bolo viac. S týmito historickými faktami by som sa chcel podeliť s čitateľmi. Pri súčasnom životnom tempe má potencionálny čitateľ málo času. Z tohto dôvodu som sa snažil byť stručný. Pre toho, kto by mal záujem o podrobnejšie a hlbšie poznanie, sú odkazy na patričnú literatúru, z ktorej som čerpal.
 História Slovanov
Slovania tvoria autochtónne obyvateľstvo Európy. Pochádzajú nie z jedného, ale troch praslovanských plemien. Vyjadrené terminológiou biblie máme jafetický pôvod. Odvodzuje sa od najstaršieho Noemovho syna Jafeta, na ktorom spočíva zvláštne blahoslovenie Božie s prísľubom «rozosiatia» a «rozšírenia» jeho potomkov nielen vo vlastných sídlach, ale i v sídlach Sémových (semitských) [4]. Jafet mal sedem synov (Septuaginta ich zdanlivo uvádza osem, avšak grécke «έλλσά» pred menami Tubal a Mosoch nie je meno ! Znamená upozornenie – zaokrúhli = treba ich brať vždy spolu a neoddelene – pravdepodobne ako dvojčatá. Ich mená boli: Gomer, Magog, Madai, Jonan, ďalej dvojčatá Tubal a Mosoch, Thiras. Mosoch a Tubal vystupujú v Biblii naozaj všade spolu. V asýrskych nápisoch stretávame ich mená (Tabalé - Mušké) tiež vždy spolu [5]. Štyria z Jafetových synov (Gomer, Magog, a dvojčatá Mosoch a Tubal) sú praotcami troch praslovanských plemien: Keltov (Gálov), Skýtov (Rusov) a Moscho-Sibírčanov [6]. Pôvod národov a národností má často svoje korene pred tisícročiami. Vývoj slovanských etnických spoločenstiev bol sprevádzaný migráciami, diferenciáciou, integráciou, asimiláciou nielen týchto troch základných plemien, ale i neslovanských. Meno «Slovan» sa odvodzuje zo spoločného indoeurópskeho koreňa, ktorého významom je «človek», «hovoriaci». Práve taký zmyslový obsah obsahoval v niektorých slovanských jazykoch (v staropolabskom: slavak, clavak – znamenalo «človek», v poľštine «čkolvek»). No napríklad v románo – germánskych jazykoch slovo «Slovan» má ten istý koreňový základ ako slovo «otrok» (fr. Esclave, nem. Sklave). To však neznamená, že Slovania boli otrokmi v súčasnom význame tohto slova. Skôr to hovorí o tom, že v hlbokej minulosti predkami Slovanov boli poľnohospodárske kmene. Na území, kde byzantskí a rímski historici zaznamenali život Slovanov, sa stalo známe poľnohospodárstvo už v V. až IV. tisícročí p.n.l. Poľnohospodársky základ mali i religiózne predstavy Slovanov – slovanské pohanstvo (jazyčestvo) [7]. Možno nie náhodou v románo - germánskych jazykoch má slovo «Slovan» ten istý koreňový základ ako slovo «otrok». Totiž v dôsledku stáleho dotyku slovanských etnických spoločenstiev s vyspelým rímskym otrokárskym zriadením (VI. stor. n.l.) dochádzalo rýchle k rozpadu rodového zriadenia a vzniku triednej spoločnosti s rozvinutým súkromným vlastníctvom.
Vznikali dve základné triedy:
1. trieda slobodných - plnoprávnych obyvateľov tu patrili bojovníci, (vojenskí náčelníci, z ktorých sa vyvinula vojenská šľachta, z nej šľachta dynastická – kniežatá), kniežacia družina, kupci, časť remeselníkov, a poľnohospodárov;
2. trieda neslobodných – neplnoprávnych tu patrilo pôvodné obyvateľstvo podmaneného územia - spravidla poľnohospodárske kmene, zajatci, schudobnelí, alebo potrestaní príslušníci vlastného kmeňa.
 Zdá sa, že tu niekde treba hľadať počiatok vzniku neskoršieho spoločného názvu pre Slovanov: (Sklabenoi, Sklaboi, Sclaveni, Sclavini, Sclavi, fr. Esclave, = otrok) [8]. A práve v tomto období sa meno – Slovanov stáva známym na historickej aréne. Herodot v «Histórii» keď hovorí o Skýtoch (IV. stor. p.n.l.) spomína niektoré plemená, (ktoré sa spájajú s neskoršími Slovanmi) Nevrov, Budínov, Skýtov – oráčov. Tento jeho pohľad sa niekedy spochybňuje a k protoslovanským plemenám sa podľa novších poznatkov zaraďujú i Venedi (Venethi, Venedai), Antovia, Alani, Géti - grécky názov (latinsky Dákovia), Nevrovia, Sarmati a mnoho ďalších národov [9], ale i Kelti. O slovanstve Nevrov nepochybuje väčšina výskumníkov. Pod menom Nurcov ich spomína «Повесть временных лет». Tu letopisec poznamenáva: «нарци еже суть словене». Narská, alebo Nurská zem, to je:
1) Norik – oblasť zaberajúca približne územie súčasného Rakúska. Na tomto území podľa západných výskumníkov žili kelto – illirýjske plemená. V XVI. – XV. storočí p.n.l. bol Norik pripojený k Rímskej ríši a začal sa proces jeho romanizácie. Za Claudia, alebo Neróna (roky 41 až 68 n.l) sa z Norika stala rímska provincia. A za Diokleciána bol Norik rozdelený na dve provincie: pridunajský Norik a vnútorný Norik. Pokiaľ sa prísne držíme Herodota, vidíme, že v svojom diele nepíše o rímskej provincii Norik. Letopisná Nurská zem t.j. Norik je zem, ktorú ako píše Herodot boli Nevry nútení opustiť kvôli množstvu hadov a presťahovať sa do zeme Budínov. Podľa ruského historika M. Artamonova je: 
2) letopisnou Nurskou zemou Volyň = Pobužie územie medzi Dnestrom - Západným Bugom a bazénom Pripiate na súčasnej Západnej Ukrajine. Nakoľko:
⋆ podľa miesta a času vzniku zodpovedá vysocká kultúra herodotovým Nevrom;
⋆ vysocká kultúra vzniká v ten istý čas k akému sa vzťahuje presťahovanie Nevrov (stred VI. storočia p.n.l.);
⋆ charakteristický pre túto kultúru je lužický a skýtsky element so zjavnou prevahou lužického, ktorý je spojený s oblasťou Západného Bugu;
⋆ názov Nevry – sa vzťahuje k nositeľom lužickej kultúry v Pobuží a možno i k širšej oblasti viď «Повесть временных лет»;
⋆ «Nevry» - je lužický dovenedský termín, ktorý prenikol na Volyň v ten čas, keď Venedi obsadzovali územie súčasného Poľska;
⋆ je priamy a nespochybniteľný vzťah medzi expanziou Venedov a presťahovaním Nevrov. Totiž nepochybne pod hadmi kvôli ktorým Nevry opustili svoju zem je treba rozumieť národ s totemom hada. Pokiaľ porovnáme túto informáciu s archeologickými údajmi, vyjde nám, že národom hadov mohli byť jedine Venedi (nositelia kultúry pochovávania v drevených debničkách – osobných urnách). Zem Budínov, kde sa zostatok Nevrov presťahoval bola oblasť Donsko - Volžského medziriečia.Z uvedeného vyplýva, že Nevry (kelto – illirýjske plemená) opustili Norik (súčasť Rímskej ríše, územie približne súčasného Rakúska) v období od XVI. storočia p.n.l.. Prešli na územie Lužice – súčasná východná časť Nemecka, ďalej na územie súčasného Poľska, odkiaľ boli vytlačení Venedmi na Volyň do Pobužia - územia medzi Dnestrom - Západným Bugom a bazénom Pripiate, kde z tohto stretu Nevrov a Skýtov, stretu západnej (lužickej) a východnej (skýtskej) kultúry vzniká Vysocká kultúra a letopisná Nurská zem, vzniká slovanská kultúra [10]. Táto vyspelá slovanská kultúra zjednotila slovanské plemená a umožnila im v druhej polovici I. tisícročia n. l. objaviť sa na historickej aréne pod spoločným názvom «Slovania» [11].
 História Rusov
Pôvod národov a národností má často svoje korene v dávnej minulosti. Ich vývoj prebiehal po tisícročia a prebieha i v súčasnosti. Preto mnohé závery v tejto otázke prijaté, majú charakter hypotetickosti. O pôvode Rusov existuje viac teórií. Môj názor je taký, že na každej z nich je niečo pravdy. Veď vývoj tak veľkého národa na tak veľkom území sa nemohol sformovať na základe vplyvu jednej udalosti. Určite pôsobil široký komplex vplyvov, a v rôznych častiach Ruska mohol byť niektorý vplyv silnejší a možno určujúcejší. Pritom všetkom zastávam názor, že pôvodní Rusi sú cársky Skýti = plemeno Magog.
 - V Biblii sa na viacerých miestach spomína meno «rus» v súvislosti s krajinou Magog [12].
- Neoceniteľnú pomoc v tejto otázke nám poskytuje historická lingvistika. Palatalizácia zvukov: ch > θ [angl. th] > s (príp. š) rieši historickú dilemu, t.j. objasňuje, odkiaľ sa vzalo meno – názov «Rus». Schématicky by sme mohli naznačiť vývoj slova «Rus - Ros» takto:
 роух (roch) > роуө (roth) > россь (Россиа)
 роух (roch) > роуө (ruth) > руссь (Russia)
 Slovo «ros» «rus», vzniklo zo slova «roh» čítaj [roch]. Rohy zvierat boli už v prahistorických časoch symbolom moci a sily. Nosili ich na hlavách starejší, kmeňoví náčelníci, kniežatá. Neskôr na znak svojej moci nosili rohy na svojich hlavách i králi. Slovo «koruna», t.j. vec, ktorú nosí kráľ na hlave, označuje tiež doslovne rohy, porovnaj tal. «corna», alebo latin. «cornua» rohy. Aj latinsky «rex» kráľ je vlastne iba modifikáciou staroslovienskeho «рох» čítaj [roch]. Napríklad v starej perzštine – iránčine slovo:
«ros, rus» = hlava, pohlavár, vodca, náčelník, prvý zo všetkých (porovnaj naše súčasné „roz – um“ = hlavový um; ale aj červený, ryšavý, čo sa dostalo do mnohých jazykov sveta; napr.: spojenie kráľovská purpurová červená ...);
«sar» = synonymum k «ros» a súčasnému «cár» = hlava, porovnaj
«sarah» kňažná, princezná, kráľovná [13];
«sarros» = cár Rosov, doslovne «hlava hláv». «SAROS» teraz «ŠARIŠ» označujúci dnes rozsiahlu lokalitu na východnom Slovensku, v pôvodnom praslovanskom význame označoval výsadné kráľovské územie kmeňových náčelníkov, pohlavárov rosov. Keď si Uhri podrobili Slovanov, začali toto slovo užívať v pohŕdavom význame – začalo pre nich označovať blato, špinu (porovnaj. maďarské «saros» - zablatený) a slovo «rus» sa im stalo synonymom «zla» (maďarsky „rossz“ – zlý);
«raš» = buk (Iránci dodnes týmto slovom označujú strom druhu buk. «raš» - je stará výslovnosť slova «rus» [14]. Návrat k starej výslovnosti sa uskutočnil u praslovanov Keltov, ktorí mali tendenciu nahrádzať výslovnosť zvuku „u“ zvukom „a“ porovnaj meno „Russia“ s keltskou anglickou výslovnosťou [rašь] [15].
Perzský historik prvej polovice 11. storočia Mahmúd Gardízí podobne, ako väčšina spisovateľov semitského sveta označuje Rusov plemena Magog výrazom «Madžgharijatu», pretože slovo «Magog» v Oriente vyslovujú ako «madžhus» [16]. Príslušníci plemena Magog, t.j. mágovia, [17] boli nie len čarodejníkmi (odtiaľ dnešné slovo «mágia»), ale i vodcami – pohlavármi (rusami) a učiteľmi (odtiaľ latinské slovo «magister» učiteľ). Pôvodne teda meno «rus» neoznačovalo meno národa, ale bolo všeobecným titulom. Označovalo kráľov – pohlavárov, prvých medzi prvými, náčelníkov, vladykov, kniežatá. Označovalo teda spoločenský stav, spoločenskú vrstvu, vládnucu vrstvu - aristokraciu. I sväté písmo tituluje v pôvodnej hebrejčine slovom «rus» najvyšších vojenských hodnostárov. Tituluje ním kráľa Dávida, ba dokonca i samého Boha – Stvoriteľa. V prekladoch je nahradzované slovom «hlava» [18]. Až neskôr sa tento názov začal používať nie len na označenie sociálneho statusu - vrstvy, ale i na označenie národa – plemena Magog – cárskych Skýtov, lebo príslušníci plemena Magog boli čarodejníkmi a ako takí uchopili všetku moc nad ostatnými slovanskými plemenami (Gomer a Mosoch – Tubal). Teda názov «Rus» odvtedy označuje jeden z najstarších (cca. päť tisíc rokov starý ! národ).
Približne od roku 2000 pred našim letopočtom sú Slovania vytlačovaní z oblasti Malej Ázie. Vedený Rusmi – plemenom Magog časť slovanských plemien odchádza do Illýrie (približne oblasť súčasného Bulharska) väčšia časť odchádza na sever cez Kaukaz kde vytvára na nových územiach silný štát – ríšu - Skýtiu. Po zničení maloázijskej Tróje (archeologické označenie Trója VIIa - dnes Hissarlik v Turecku) okolo roku 1260 pred našim letopočtom bol praslovanský živel v Malej Ázii navždy paralyzovaný [19].
Časť svetla do tejto dávnej minulosti vrhá Herodot v svojej štvrtej knihe Meľpomene ktorá je jednou z deviatich kníh jeho «Histórie». Tu uvádza legendu o pôvode Skýtov (národe, ktorý obýval po mnoho storočí obšírne územie od Altaja po Dunaj [20] a na tomto území vytvorili s pomocou silného kmeňového zväzu v čele ktorého stáli «cárskí Skýti» štát: Skýtiu. Súčasťou tohto kmeňového zväzu boli ďalej na západe Trákovia a Praslovania na severe to boli fínske plemená, na západnom Kaukaze predkovia Adygov). Bol to štát s rannetriednou spoločnosťou v čele s aristokraciou, s rozdelením na oblasti, obyvatelia ktorého sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Súčasnými vedeckými výskumami bolo dokázané, že samotní Skýti boli Iránci [21] (myslí sa tým, že pochádzali z oblasti súčasného štátu Irán, kde už v súčasnosti žijú geneticky iní obyvatelia). Ako píše Herodot, podľa slov samotných Skýtov – ich legendy, sú oni najmladší zo všetkých národov. Prvým človekom v Skýtii, vtedy ešte neobývanej bol Targitaj. Jeho rodičia boli boh Zeus a dcéra rieky Borisfena (grécky názov Dnepra). Mali troch synov: Lipoksais, Arpoksais a najmladšieho Koloksaisa. Za ich života spadli z neba na skýtsku zem zlaté predmety: pluh a jarmo, sekera, čaša. Prvý tieto predmety uvidel najstarší z bratov. Priblížil sa k nim a chcel si ich vziať, no zlato začalo horieť, a on od neho ustúpil. Po ňom pristúpil stredný brat, no zlato opäť začalo horieť. Zlato svojím horením nepripustilo k sebe dvoch bratov. S priblížením tretieho z nich – najmladšieho zlato vyhaslo, a on si ho odniesol k sebe domov. Preto dvaja starší bratia súhlasili, aby cárom celej Skýtie sa stal najmladší z bratov - Koloksais.
 Traja legendárny bratia predstavujú trojčlennú sociálnu štruktúru starých národov a to:
Koloksais – pôvodca žrecov (mágov);
Lipoksais – pôvodca vojakov;
Arpoksais – pôvodca poľnohospodárov;Takto legenda odvodzuje od Lipoksaisa obyvateľov Západnej Skýtie (Pobužia), od Arpoksaisa obyvateľov Karpát a Transylvánie, a od Koloksaisa vlastné skýtske plemená – cárskych Skýtov [22]. Skýti, i keď vnútorne kmeňovo diferencovaní, spoločne - všetci obyvatelia Skýtie sami seba volali «Skoloty», podľa mena svojho cára Koloksaisa. Skýtmi ich nazvali «Ellíni = Gréci». Preto okolitý svet volal vládnuce kráľovské plemeno Rosov – Rusov mágov plemena Magog - «cársky Skýti» (viď napr. Herodot). Tento národ panoval a spravoval po mnohé storočia silný štát – ríšu – Skýtiu. Môžeme konštatovať, že potomkovia tohto kráľovského plemena Rosov – Rusov, mágov plemena Magog – «cárskych Skýtov» vládnu Skýtii – Sarmatiji – Kyjevskej Rusi – Rusku – Sovietskemu zväzu a opäť Rusku približne v jej súčasných hraniciach dodnes.
V druhej polovici I. tísícročia p.n.l. bola Skýtia oslabená útokmi Gótov na západe a Peržanov na juhovýchode. V boji proti Peržanom vedeným Dariosom I. Histapsom v roku 515 p.n.l. Skýtom ešte pomáhajú jej susedia – príbuzní Sarmati, ktorí boli podľa Diodora Sicílskeho - Médijci [23] [24]. No neskôr Sarmati ovládli Skýtiu, a všade tam, kde predtým bola Skýtia, bola už Sarmatia [25]. Možno predpokladať, že Skýti zostali na svojich miestach a vzájomne sa spojili so Sarmatmi:
 - nakoľko je nepravdepodobné, aby sa na tak veľkom území, aké obývali Skýti aspoň ich časť nezachránila a nezutekala [26];
- nie sú známe fakty o úteku Skýtov;
- boli jazykovo a kultúrne príbuzní;
- ako spojenci spoločne bojovali vo vojne proti Peržanom [27].
Podľa dobového svedectva Júlia Pompeja Sabina existuje v Sarmatii sedem rečí, z ktorých väčšia časť je skýtska, ktorá sa volá ruskou. A menšia časť – tri reči sú lektonijské [28].V svojom fundamentálnom výskume «Киевская Русь и русские княжества» akademik B. Rybakov po detailnej analýze letopisných údajov o Slovanoch a Rusoch vylučovacou metódou dospieva k rozhodujúcemu záveru: ktoré plemeno (v podstate to bol plemenný zväz, z ktorého každý sa skladal zo 120 – 150 jednotlivých plemien, ktoré pozostávali z veľkého množstva rodov, osídľujúcich veľké územie) nepatrí k Rusi.
Konkrétne udáva že k Rusi nepatrili Drevľania, Radimiči, Vjatiči, Slovene, Kriviči, Tiverci, a Varjagi. K menu Poľanov postavil otáznik. Podľa názoru L. Gumileva susedstvo ruských kmeňových zväzov so Slovanmi, bolo pre Slovanov veľkou biedou. Pretože starí Rusi (Ruthéni, Rosy) napádali Slovanov. Nakoniec však boli porazení Gótmi. Väčšina z nich utiekla na juh a východ. Tí, čo utiekli na východ sa usadili v troch mestách Kujabe (Kijeve), Arzámi (Beloozere ?) a v Starej Rusi. Boj medzi Slovanmi a Rusmi sa skončil víťazstvom Rusov. Moc sa ocitla v rukách Rurika, ktorý podľa pôvodu bol Rus a podľa profesie nájomným vojakom [29]. Traduje sa, že Rurik, ktorý založil r. 862 dynastiu Rurikovcov bol Viking (Varjag). Jeho nástupca knieža Oleg z dynastie Rurikovcov na konci 9. storočia dobyl Kyjev a spojil najdôležitejšie centrá Novgorod, Kyjev a Smolensk, a tak vznikla Kyjevská Rus. Rusi rozosiaty po porážke Gótmi, [30] ktorí sa ocitli mimo jej moc sa ako mágovia (žreci), nájomní vojaci, učitelia dávali najímať do služieb Slovanov, kde postupne zaujímali vodcovské postavenie. Podľa ich vzoru sa príslušníci nimi ovládaných plemien, kmeňov postupne stávali «Rusmi». Tak sa na území východných Slovanov sformovala ruská národnosť – viď na mape jej rozšírenie v IX. a X. storočí [31].Ešte v 1. tisícročí n.l. sa králi a vladári všetkých Slovanov bez ohľadu na to, či boli skýtskeho, keltského alebo moscho-iberského pôvodu, titulovali slovom «rus», «ros». Tento vznešený, naozaj kráľovský názov sa v priebehu času tak zovšeobecnil, a bol tak obľúbený, že všetci Slovania bez výnimky sa ním sami začali označovať (t.j. aj Slovania plemena Gomer i Mosoch - Tubal). V úzkom slova zmysle boli «Rusmi» (Rosianami) iba cársky Skýti (plemeno Magog). V časoch sv. Cyrila a Metoda to už bol všeslovanský názov, t.j. názov rovnocenný dnešnému «Slovania» . I písmo Slovanov (slovanské písmo - staroslovančina) sa v časoch sv. Cyrila a Metoda nazývalo «ruské písmo». Všeslovanský názov «Rus», bol časom vytlačený a pomaly sa vytratil len tam, kde latinský rímskokatolícky vplyv vytlačil cyrilometodský obrad a kultúru.História Rusínov
 Nesporne história a vznik Rusínov je neoddeliteľne spojená s históriou a vznikom Ruského národa v širšom slova zmysle t.j. vrátane Bieloruského a Ukrajinského národa. Čo máme obecne spoločné ?
a) ako svedčí samotný náš názov sme potomkovia toho istého kráľovského plemena Rosov – Rusov mágov plemena Magog - «cárskych Skýtov»;
b) máme spoločnú byzantskú vieru;
c) máme spoločnú kultúru;
d) máme spoločné písmo cyriliku.
Ad a)Myslím, že k tomuto bodu bola podstata povedaná v prvých dvoch častiach tohto článku. Traduje sa a je to i zrejmé, že Rusín – prvotne Russyn = je syn Rusa. Názov Rusín, (Ruten, Ruthen) sa začal používať a bol známy už v dávnej minulosti. Michajlo Lučkaj v svojom diele „História Carpato Ruthenorum“ uvádza, že názov Ruten – Rusyn, používali v svojich dielach už dávny historici ako Heľmond, Bonfinij ... Tento názov existoval až do 12. storočia. Okolo roku 1150 v Kyjeve panovalo knieža Vladimír. V Novgorode knieža Monoslav. Hoci boli kňazmi jedného rodu, pustošili jeden druhému krajinu, nad ktorou ten druhý vládol. Viedli medzi sebou kruté vojny. Dcéru kniežaťa Monoslava – Eufrazinu, si vzal za ženu uhorský kráľ Gejza II. Nakoľko bol takto v rodinnom zväzku s kniežaťom Monoslavom pomáhal mu vo vojne proti kniežaťu Vladimírovi, ktorého zas podporovali Kumáni. V dôsledku priaznivého ukončenia vojny knieža Monoslav získava veľa miest, no z dôvodu bezpečnosti prenáša svoje sídlo z Novgorodu do osady Halič. Podľa jej názvu sa celá provincia začala volať Haličina. Knieža Vladimír preniesol svoje cárske sídlo z Kyjeva do mesta nazvaného jeho menom. Tak vzniklo kniežactvo Vladimíria – Ladomíria. Tým došlo k rozpadu Kyjevskej Rusi na malé kniežactvá a meno Rusyn sa dostalo do zabudnutia. A tak len tí Rusíni, ktorí žili na južných svahoch Karpát pod uhorskou korunou a teda neboli podriadení kňazom Haličiny či Ladomírie si zachovali svoj dávny ruský názov [32] [33].
Ad b)Je nesporné, že sme prijali tak, ako ostatní Rusi (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci) kresťanstvo z Byzancie. Na pozvanie údelného kniežaťa Rostislava v Nitre, ktorý vládol od roku 846 na veľkomoravskom stolci v Stoličnom Velehrade (Belehrade) – dnešný Székesfehérvár (v preklade Stoličný Belehrad. Byzantský cisár Michael III. a patriarcha byzantskej cirkvi Fotios koncom leta roku 863 vyslali na Veľkú Moravu vierozvestcov Cyrila a Metoda. Boli vyslaní tí najlepší ktorých mal, tí najlepší ktorých mal tento svet. A to ako po stránke vzdelania, múdrosti, morálnych hodnôt, tak i po stránke skúseností. Obidvaja boli absolventi Univerzity v Carihrade [34] (Konstantinopole, dnešný Istanbul), ktorá už v tej dobe mala úctyhodnú tradíciu. Existovala už od druhej polovice IV. storočia. Sídlila priamo v Carihradskom cisárskom areáli v paláci Magnaura. Tu sa učili profánne vedy. Filozofia (vrátane dialektiky), právo, medicína, muzika, poetika, rétorika, matematika, geometria, astronómia, astrológia, alchýmia, mágia, grécka gramatika (vrátane špeciálnych systémov písma, ktoré umožňovali krátenie slov, respektíve sa používali v: tachygrafii – rýchlopise, medicíne, astrológii, alchýmii, tajnopise …). Učili sa tu i ďalšie jazyky. Teológia sa učila pri chráme Božej Múdrosti (Hagia Sofia). Cyril a Metod boli vlastní bratia rodičov Márie a Leona Solunského. Matka Mária bola Slovanka. Otec León bol byzantský Grék a bol drungario = veliteľ themy a súčasne oficiálny zástupca vojvodu – stratéga provincie Macedónia s hlavným mestom Solún, ktoré bolo druhým najväčším mestom vtedajšej Byzancie.Metod starší z bratov - vyštudoval právo. Podľa vzoru svojho otca dal sa do štátnych a vojenských služieb. V rokoch 835 – 845 bol achont (veliteľ a panovník) slovanského kniežactva na rieke Strymon (Struma) v súčasnom Bulharsku. Neskôr odišiel do kláštora a vyštudoval i teológiu pri chráme Božej Múdrosti (Hagia Sofia).Cyril bol najmladší zo súrodencov. Od narodenia bol veľmi slabý a chorý. Jeho matka úpenlivými prosbami a modlením dosiahla, že mu bol darovaný život. Nie však zdravie. Bol veľmi múdry a učenlivý. Jeho život bol od počiatku zameraný len duchovným smerom. V roku 843 bol prijatý na Cisársku univerzitu v Konstantinopole (Carihrade). Za tri mesiace dokonale zvládol grécku gramatiku a začal študovať Homéra. U Leona Matematika študoval geometriu a zároveň u Fotia (najväčšieho, najgeniálnejšieho byzantského učenca, ktorý sa neskôr stal Carihradským patriarchom), študoval dialektiku a ostatné odvetvia filozofie. Postupoval tak rýchle, že čoskoro mohol študovať rétoriku, aritmetiku, astronómiu, muziku a harmóniu. Začal komponovať a zložil niekoľko hymnických piesní. Skladal ich i v neskoršom období svojho života. Študoval a zvládol i niekoľko ďalších jazykov vrátane latinčiny. Súčasne vyštudoval i teológiu pri chráme Božej Múdrosti (Hagia Sofia). Сyril bol episkopom (sacerdotium) katánskym približne od r. 850 a bola to jeho tretia misijná cesta [35]. V jeho doprovode boli rehoľní bratia: nesmierne talentovaný a vzdelaný Kliment, odvážny a obetavý Lazar, budúci spisovateľ – obhájca vedeckého a lingvistického Cyrilovho odkazu Naum. Všetci títo spolupracovníci Cyrila a Metoda, bez výnimky obstoja. Nezlyhajú ani tvárou v tvár protivenstvu alebo dokonca smrti. Nevie sa presne kadiaľ cestovali. Počas svojej cesty vykonávali misijnú činnosť. Vyplýva to i z dochovaného textu diela «Život Metoda» [36]:«Keď prišli do krajov dunajských, kráľ uhorský chcel ich vidieť. A hoci niektorí hovorili a mysleli, že sa nevyslobodí od neho bez muky, išli k nemu. On však, ako sa sluší vladárovi, tak ich prijal, úctivo, slávnostne s radosťou. Zhováral sa s nimi, ako sa slušalo s takými mužmi rozhovory mať. Prepustil ich s láskou, pobozkal ich, dal veľké dary a povedal im: Spomeňte si na mňa ctihodní otcovia, zavše vo svojich modlitbách». Pri svojej ceste nutne museli prejsť i územím podkarpatských Rosov – Rusínov (územím „severného Bulharska“), [37] ako o tom hovorí patriarcha Fotios v svojej encyklike z r. 867 [38]. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že na tomto novopokrstenom území pre novoobrátených Rosov – Rusínov zanechal zo svojho doprovodu jemu podriadeného episkopa.Možno povedať, že priamy vplyv Byzancie na nás skončil v deň smrti sv. Metoda t.j. 06.04.885. No len tam, kde sa postupne dostala moc rimokatolíckych franských mníchov. Dá sa povedať, že vplyv Byzancie na našom území bol do dobytia a spustošenia Konštantínopola [39] (Carihradu) bratovražednou rukou IV. križiackej výpravy 13. (12. – 14) apríla 1204. Rím si tak rozšíril svoj vplyv i moc na úkor Byzancie.
Ďalšie historické medzníky:
* s cieľom „Navrátiť Grékov ... k poslušnosti“ (Reductio Graecorum ... in oboendientiam) rimokatolícka Cirkev na IV. Lateránskom cirkevnom koncile v roku 1215 schvaľuje nové normy kanonického práva (9. a 53. konštitúciu IV. Lateránskeho koncilu) [40].
* Trvalé podlomenie národnej slovanskej Cirkvi v Uhorsku ... započalo až v roku 1308, keď po plnom vymretí dynastie Arpádovcov podarilo sa vplyvom rímskej kúrie nasadiť korunu vlašskému (neapolskému) kniežaťu Karolu Róbertovi, a tak založiť vlašskú panovnícku dynastiu [41] [42].
* Prijatím Užhorodskej „únie“ v roku 1646 – vzniká latinská grekokatolícka cirkev – keď 63 cyrilometodských grekokatolíckych kňazov odoprelo poslušnosť mukačevskému archimandritovi – episkopovi = biskupovi a prešlo so svojimi farnosťami pod jurisdikciu egerského latinského biskupa [43].
* Ďalším historickým medzníkom je prvá polovica XIX. storočia [44].
Ad c)Máme spoločné základy byzantskej východnej ruskej kultúry. Prijatie kresťanstva z Byzancie znamenalo pre našich predkov prijatie východnej vyspelejšej kultúry, zachovanie si slobody a možnosti slobodného rozvoja vo všetkých oblastiach vývoja. Táto kultúra bola v svojej dobe celosvetovo najvyspelejšou kultúrou. Nie náhodou naši predkovia neprijali kresťanstvo z Ríma od írskych či franských mníchov ... Nebolo to len preto, že im nerozumeli. Naši predkovia neboli hlúpi, i keď boli v tej dobe pohanmi. Vedeli rozoznať úroveň kultúry a bohatstva, čestnosti a farizejstva. Pokiaľ porovnáme kultúrnu a morálnu úroveň vierozvestcov z Byzancie v čele s Cyrilom a Metodom s úrovňou vierozvestcov z Ríma v čele s Wichingom. A pokiaľ porovnáme to, čo priniesol Cyril a Metod s tým, čo priniesli latinskí mnísi tak je nám všetko jasné. Úroveň byzantského obradu vysoko ocenil i sám nebohý pápež Ján Pavol II. Snáď najnádhernejší je v podobe карпатьского простопінія [45]. O bohatstve a moci v tej dobe svedčí i oblečenie, ktoré sa používa pri liturgii. Medzníky postupného ubúdania vplyvu spoločnej kultúry sa približne zhodujú s medzníkmi postupného strácania cirkevného vplyvu Byzancie.
Ad d)Naši predkovia «Rusi» v predkresťanských časoch boli pohania, t.j. vyznávali pohanských bohov. U praslovanov «Rusi» predstavovali ich vedúcu vrstvu - boli praslovanskou šľachtou. Boli pohlavármi, mágmi – čarodejníkmi a učiteľmi. Boli ako svetskými, tak duchovnými vodcami. Ovládali najstaršie primitívne «ruské ryskové – červené písmo», pozostávajúce z jednoduchých čiar a zárezov do bukového, alebo hrabového dreva, menej do kostí, keramiky a kameňa. Tlmočili odkazy Perúna. Určite nie vo svoj neprospech. Svätý Cyril ešte pred príchodom na Veľkú Moravu, na svojej druhej misijnej ceste do Chersonu objavil Evanjelium a Psaltyr (= knihu Žalmov) napísané týmito «ruskými» písmenami[46]. Táto skutočnosť vysvetľuje, ako mohol sv. Cyril v tak krátkom čase vytvoriť perfektnú slovanskú abecedu – cyriliku, ktorú špeciálne uspôsobil na zapisovanie slovanských zvukov reči vládnuceho cárskeho plemena Rosov – Rusínov (mágov plemena Magog) roztrúseného, rozosiateho po všetkých Praslovanmi obývaných krajoch. Použil a kodifikoval reč vládnucej vrstvy na brilantnú, bezchybnú Staroslovančinu (v lingvistickej literatúre sa môžeme stretnúť i s inými názvami tohto jazyka napr. starocirkevneslovanský). Bolo to veľmi dômyselné a diplomatické riešenie, ktoré umožňovalo sv. bratom preniknúť a svojim kresťanským vplyvom zasiahnuť práve vedúcu (= ruskú) silu Praslovanov, ktorej navyše všetci Praslovania dobre rozumeli [47]. Ten fakt, že Staroslovančina bola pochopiteľná pre západných Slovanov Moravy a Panónie svedčí o veľkej blízkosti medzi slovanskými jazykmi IX a X. storočia v tomto neskorom všeslovanskom období. Staroslovančina - jazyk do ktorého boli preložené sv. Cyrilom a Metodom cirkevné knihy a cyrilika, ktorou boli napísané, sa stali u východných Slovanov, Bulharov, Srbov a Chorvátov jazykom a písmom, ktorým v priebehu najbližších storočí boli písané knihy religiózneho i svetského charakteru [48].
Z mojich pozorovaní i výskumov môžem povedať, že vo väčšine charakterizuje Rusínov:
- dobrota;
- snaha o slobodu osobnosti vyváženej vo väzbe zodpovednosti k širšej rodine;
- chápanie utrpenia Ježiša Krista, jeho vykupiteľskej úlohy a schopnosť na základe toho zniesť utrpenie i v svojom živote.
 Cyrilo – metodský odkaz:
Pochopenie obdobia misie bratov sv. Cyrila a Metoda, spôsobu akým bola ukončená má pre nás kľúčový význam. Udalosti okolo misie sv. bratov sformovali Rusínsky a Slovenský národ. Toto obdobie je obdobím zrodu a začiatku formovania Rusínskeho národa a následne začiatku zrodu a formovania Slovenského národa. Dôležité je nie len pochopiť z akých atómov vznikla molekula Rusín, Slovák, ale i v dôsledku pôsobenia akých síl. Totiž to z akých zložiek vznikol národ, národnosť, štát, čo harmonizujúceho a predovšetkým protikladného spojil predurčuje jeho celý ďalší život – obdobie vzniku, prekvitania, úpadku, ale i čas zániku – smrti. Hodnota tohto odkazu sa rovná hodnote životov, úsilia, času a prostriedkov vynaložených na jeho likvidáciu.
Je asi nekonečná, tak ako nekonečný a nezničiteľný je odkaz sv. Cyrila a Metoda ktorý nám priniesli a darovali. Keď by sme chceli tieto vzácne dary konkrétne pomenovať, sú to tieto:
A) evanjeliá (byzantskú ruskú vieru, čistý prístup k viere);
B) písmo - cyriliku (spisovný jazyk, ktorý sa v tej dobe volal ruským - prvý spisovný rusínsky jazyk);
C) byzantskú ruskú kultúru (východnú kultúrnu orientáciu);
D) slobodu:
 • slobodu voľby (evanjelizácia sa uskutočňovala silou Božieho slova a nie ohňom a mečom) [49];
 • obdobie ich misie bolo zlatým slobodným obdobím našich predkov. Bolo to prvé obdobie neutrality na našom území, keď misia vyslaná Byzantským cisárom pôsobila z väčšej časti na území v podriadenosti Ríma (v rokoch 863 (4) – 6.4.885);
 • slobodu národnú:
 - prijatie evanjelia našimi predkami znamenalo zmenu rebríčka hodnôt, pozdvihnutie z úrovne pohanov na civilizovaných kresťanov. Vďaka tomu zvíťazili silou ducha nad Avarmi, ktorých v súčasnej dobe poznáme pod názvom Cigáni – Rómovia. [50];
 - cyrilika spolu s evanjeliami zachránili tri slovanské plemená pred kultúrnym pohltením a totálnou asimiláciou zo strany Germánov, a v našom prípade i zo strany Maďarov.Tieto dary sú naše základné všeruské hodnoty [51].
 Kritéria, alebo z čoho sa skladá molekula Rusín:
1) názvu Rusín – svedčiacom o tom, že sme potomkovia kráľovského plemena Rosov – Rusov mágov plemena Magog - «cárskych Skýtov»;
2) vernosti odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda čo obsahuje: byzantskú ruskú vieru; byzantskú ruskú kultúru; cyriliku, znalosť rusínskeho jazyka.
 Kritéria, alebo z čoho sa skladá molekula Slovák:
1) Z názvu Slovák - odvodené od Slovan;
2) Formálneho hlásenia sa k odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda. Totiž i takéto formálne hlásenie sa k odkazu svätých bratov, ako vidíme umožňuje pýšiť sa ich slávou. V čom spočíva táto formálnosť:
- Odmietnutí byzantskej ruskej viery, (prechod na protestantizmus, rimokatolícku – latinskú vieru);
- Odmietnutí byzantskej ruskej kultúry, (v širšom zmysle orientácia na rímsku – anglosaskú - západnú kultúru a jej hodnoty);
- Odmietnutí cyriliky, prechod na latiniku, (latinčina – jazyk ktorým sa od odmietnutia modlili a písali knihy. Neznalosť cyriliky bráni prístupu k zdrojom východnej kultúry).
Možno i tu sú korene schopnosti značnej časti obyvateľov Slovenska rýchlo meniť tričká. Pre nás je zlé, že Slováci berú nám patriacu slávu pokračovateľov v naplňovaní odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda. Som presvedčený, že ak by bol udržaný neporušený odkaz sv. Cyrila a Metoda na našom území, žili by tu v súčasnosti ak nie všetci, tak prevažná časť Rusínov. Veď odpovedzme si na otázku: „ako by sami seba volali občania vyznávajúci kresťanstvo byzantského rítu píšuci azbukou ?“ I keď z nášho Rusínskeho hľadiska je vznik Slovákov jednoznačne negatívum. Z hľadiska celoslovanského je pozitívom to, že pod tak obrovským tlakom nezanikli Slovania žijúci na tomto území. Keď čítam informácie o spolupráci rusínskych organizácií s Maticou Slovenskou, vždy mi príde na um myšlienka, ktorú som v istej spoločnosti povedal pred asi dvoma rokmi, že v súčasnosti sa z Rusínov stávajú najlepší Slováci. Nakoľko zo Slovákov sa postupne stávajú Anglosasi, v lepšom prípade kozmopoliti.Pri zamýšľaní sa nad perspektívou života Rusínov v rámci majoritnej slovenskej spoločnosti je dobré sa poobzerať, ako riešia ostatné národy, či národnosti túto svoju situáciu, svoje postavenie. Napríklad v porovnaní so Židmi, ktorí boli v minulosti voči majoritnej spoločnosti uzavretí, reformou svojej viery sa otvorili voči majoritnej spoločnosti, čím získali. V porovnaní so Židmi, my sme boli opak. Vždy sme boli voči majoritnej spoločnosti otvorení. Možno až natoľko otvorení, že nám hrozí že sa v tejto majoritnej spoločnosti rozplynieme.Akékoľvek lavírovanie v zmysle: «my sa síce voláme Rusíni, ale s Rusmi my nič nemáme» zakladá prechod k Slovákom. Totiž vyslovením tejto vety sa z Rusínov postupne stávali Slováci. Zmyslom tejto vety, pokiaľ by sme chceli vystihnúť jej skutočný faktický zmysel vždy bolo: „My nepatríme k tým, ktorí vládnu všetkým Slovanom, i keď sa voláme Rusíni.“ To nám však nikdy, nikto neveril, a ani nikdy neuverí, dokiaľ nezmeníme svoju národnosť (identitu) a vieru. Na základe vyššie uvedených kritérií sa každý z nás môže pozrieť do svojej duše a vyhodnotiť si čo z odkazu sv. Cyrila a Metoda skutočne naplňuje, a tiež sa môže sám rozhodnúť, ako bude ďalej postupovať. Programami a informáciami akej hodnoty bude formovať svoju dušu.V súčasnom svete vyspelých informačných technológií (internet, satelitná TV) nie je nič nemožné. S ich využitím sa môžeme naučiť základy, prípadne sa môžme zdokonaliť v ovládaní rusínskeho, ruského, ukrajinského alebo bieloruského jazyka. Alebo si môžeme rozšíriť obzor o spoznanie kultúry niektorého z vyššie spomenutých národov, či spoznať vieru byzantského rítu. Dôležitú úlohu však zohráva aj pohľad von - na spoločnosť v ktorej sa nachádzame. Celá ľudská spoločnosť prechádza obdobím veľkej globalizácie vo všetkých oblastiach, predovšetkým však v oblasti kultúrnej a ekonomickej. S globalizáciou majú problémy aj veľké národy a štáty nie len Rusíni. V rámci tejto celosvetovej globalizácie prebieha diferenciácia a súčasné zoskupovanie štátov podľa kultúrnej orientácie. V našom európskom priestore sa dokončuje diferencovanie a zoskupovanie štátov podľa toho, či inklinujú k Východu –Byzancii – Ruskej kultúrnej orientácii alebo k Západu – Rímu – Anglosaskej kultúrnej oblasti. Štáty, ktorých obyvateľstvo z väčšej časti inklinuje k Západu, vstúpili do Európskej únie a prípadne i do NATO. Štáty, ktorých obyvateľstvo z väčšej časti inklinuje k Východu sa zoskupujú okolo Ruska - v SNS (Spoločenstve nezávislých štátov). Táto kultúrna integrácia sa prenáša i do ďalších oblastí. Je podpísaná colná únia medzi Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Takto postupne môže vzniknúť Ruská únia ako obdoba Európskej únie. Otázne je ku komu sa pripojí Ukrajina. A kde budeme my - Rusíni v procese svetovej globalizácie a diferenciácie? V každom prípade Rusíni žijúci na Slovensku naďalej budú žiť v priestore, ktorý nie je priaznivo naklonený naplňovaniu odkazu sv. Cyrila a Metoda, nášmu národnému rozvoju. Úspešne odolávať takému sústredenému tlaku samostatne by bolo viac ako problematické. Prihováram sa za možnosť odolávať tomuto tlaku prostredníctvom:
- zjednotenia Rusínov Slovenska;
- politickej strany;
- zjednotenia východných Slovanov žijúcich na Slovensku prostredníctvom Všeruského centra.
 Métou týchto zložiek by mimo ekonomického programu na pozdvihnutie predovšetkým Východného Slovenska bolo: «„Presadzovanie prijímania opatrení, na záchranu darov svätých bratov Cyrila a Metoda tak ako sú sformulované v bodoch A), B), C), D), ich uvádzanie do praktického života.» Takto formulovaný program by bol všeruský a mohol by osloviť rovnako Rusína, Ukrajinca, Rusa, Bielorusa či Srba alebo Bulhara žijúceho na území Slovenska. Dokonca by som išiel i ďalej a neuzatváral by som sa ani pred príslušníkmi ostatných slovanských národov, či už tých, ktorí uchránili cyrilo - metodskú tradíciu, alebo aj tých, ktorí by sa prípadne chceli vrátiť k cyrilo - metodskej tradícii (možno napríklad niektorí Slováci). Rozhodujúce by bolo, či s nami zdieľa spoločné hodnoty a chce pre ich zachovanie niečo urobiť. Existujúce vzdelávacie, kultúrne a spoločenské organizácie, či združenia by si naďalej plnili svoje úlohy v smere zachovania svojich národných špecifík, v smere zachovania pestrosti kultúrnej a národnej. V školách by sa naďalej vyučovanie profilovalo podľa skladby žiakov, študentov (myslím na výber materinského jazyka každého školáka), no v každom prípade by sa všetci mohli zhodnúť na výučbe odkazu Cyrila a Metoda, to znamená na tom, že sa budú učiť to, čo majú spoločné (cyriliku, vieru byzantského rítu, byzantskú ruskú kultúru, dejiny a pod.).Viem, že jednotlivé národy, pri ktorých zrode boli dary svätých bratov Cyrila a Metoda prekonali vplyvom rôznych síl už dlhú cestu od seba. Nachádzame sa však v období veľkej globalizácie, kedy prežijú len tie národy a kultúry, ktoré si nájdu cestu naspäť k sebe, k spoločným hodnotám, a na tomto základe sa spoja. Nájdeme v tomto zmysle i my - Rusíni porozumenie, dohodneme sa a prežijeme ? Alebo unášaný morskými prúdmi a víchricami na rôzne strany sa budeme pozerať ako sa belie (naša) plachta osamelá v hmle mora hlbokom ... ?
Poznámky:
 [1] «Наше походжіня (общоруське)»
 - http://www.rusynacademy.sk/image/nn15-16-10.pdf
 - http://www.rusynacademy.sk/image/nn17-18-10.pdf
 - http://www.rusynacademy.sk/image/nn19%20-10.pdf
 - http://www.rusynacademy.sk/image/nn%2020-2010.pdf
 [2] AД: Наше походжіня (общоруське) http://www.rusynacademy.sk/image/nn%2044-45-2010.pdf
 [3] http://sites.google.com/site/newsbookinfo/nasa-historia-vseruska
 [4] Krásnobrodský zborník, III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 113; porovnaj: Biblia, Genezis 9, 27 а 10, 2;
 [5] Etnography, A New Standard Bible Dictionary, New York, 1936, s. 239;
 [6] Viď mapu v: Krásnobrodský zborník, ІІІ (1998) 1-2, Ед. Gorazd A. Timkovič, OSBM, s. 4, por.: Praelectionis Biblicae – Vetus Testamentum, I. Simón, I. Prado, Taurini-Romae, 1940, s. 97;
 [7] История России, А. В. Века, Минск, Современный литератор, 2004, s. 21, 22.
 [8] Slovensko, Dejiny I. Obzor, Bratislava 1971, s. 141, 144.
 [9] История России, А. В. Века, Минск, Современный литератор, 2004, s. 22.
 [10] История России, А. В. Века, Минск, Современный литератор, 2004, s. 22 - 26.
 [11] Viď mapu v: Historicko-zeměpisní atlas školní , Dr. B. Horák, V. Neubert a synové, Praha Smíchov, IV, s. 1-2
 [12] Napríklad: Библія, Книга пророка Іезекіиля, 38, 2; с. 1028, The Judson Press, Philadelphia USA. Viď: Россия перед вторым пришедствием, Материялы к очерку русской есхатологии, Сергей В. Фомин, Москва, Свято - Троицкая Сергиева Лавра, 1993.
 [13] Krásnobrodský zborník, III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 5 a114; porovnaj: Encyklopedie Bible, II. Bratislava, 1992, s. 562.
 [14] Krásnobrodský zborník, III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 9 a 119.
 [15] Letopis Krásnobrodského monastiera ..., o. Jozafát V.Timkovič, OSBM, Prešov, Baziliánske vydavateľstvo Blahovistnika 1995, s. 14, 19, 20; porovnaj: A. K. S. Lambton, Persian Vocabulary, «head», Cambridge, s. 275.
 [16] Letopis Bukovského monastyra ..., o. Jozafát V.Timkovič, OSBM, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 2004, s. 27.
 [17] „mágovia z východu - príslušníci kňazskej vrstvy v ríši Médov (približne dnešný Irán), ktorí sa popri kultových záležitostiach venovali aj štúdiu astrológie a prírodných vied. Podľa Matúšovho evanjelia (Mt 2, 1 – 12) nasledovali jasnú hviezdu, ktorá ich doviedla do Betlehema, kde sa poklonili novonarodenému Spasiteľovi a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Neskoršie kresťanská Tradícia utvorila okolo nich nábožné legendy. Tertulián ich nazval kráľmi a Origenes vyslovil domienku, že boli traja. Pod menom „traja králi“ (Gašpar, Melichar a Baltazár) sú známi aj u nás. Ich kult dosiahol vrchol v stredoveku.“ Príručný slovník kresťanstva, František Vnuk, Bratislava, SMARAGD 2003, s. 174.
 [18] Krásnobrodský zborník III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 5, 50-54, 70, 115, 143 - 144.
 [19] Krásnobrodský zborník, III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 11.
 [20] Viď mapa: Historicko - zeměpisní atlas školní, Dr. B. Horák, Praha Smíchov, V. Neubert a synové, I. s. 4.
 [21] История России, А. В. Века, Минск, Современный литератор, 2004, s. 10.
 [22] История России, А. В. Века, Минск, Современный литератор, 2004, s. 22 - 23.
 [23] Historia Carpato – Ruthenorum Sacra et Civilis, Michaele Lutskay, B. M. V., Cassoviae 1843, Tom I., Caput 3., § 6 a 8, pag. 65 a 68; viď v latinčine a preklade Jurajа Sakа na ukrajinský jazyk: Історія Карпатських Русинів церковна і світська, Науковій збірник Музею Української культури у Свіднику, СПВ Братислава - Відділ української літератури в Пряшеві 1985 - 1990; alebo v preklade: „Історія Карпатських Русинів“ v šiestich dieloch, Ужгород, Закарпаття 1999 – 2005.
 [24] Porovnaj: „mágovia z východu – príslušníci kňazskej vrstvy v ríši Médov (približne dnešný Irán), ...“ Príručný slovník kresťanstva, František Vnuk, Bratislava, SMARAGD 2003, s. 174.
 [25] viď mapa: Historicko - zeměpisní atlas školní, Dr. B. Horák, Praha Smíchov, V. Neubert a synové, I. s. 19-20.
 [26] Ešte v roku 612 p.n.l podnikajú Skýti výboje (i keď pod velením médskeho kráľa Kyaxarésa) na Asýriu, Palestínu ... Viď: O pôvode kresťanstva, Archibald Robertson, Bratislava, SVPL, 1957, s. 31; porovnaj: Jer 1: 4, 5.
 [27] Historia Carpato – Ruthenorum Sacra et Civilis, Michaele Lutskay, B. M. V., Cassoviae 1843, Tom I., Caput 4., § 19, pag. 79;
 [28] Historia Carpato – Ruthenorum Sacra et Civilis, Michaele Lutskay, B. M. V., Cassoviae 1843, Caput 4., § 32, pag. 92; porovnaj: Nestor II., Šlecer, s. 43.
 [29] История России, А. В. Века, Минск, Современный литератор, 2004, с. 31.
 [30] viď mapa Pravek Starovek, Dejepisné atlasy pre ZŠ a viacročné gymnázia, VKÚ Harmanec 1995, V. č. 9.
 [31] viď mapa Ilustrované dejiny ZSSR, Bratislava, Mladé letá 1980, s. 15.
 [32] Historia Carpato – Ruthenorum Sacra et Civilis, Michaele Lutskay, B. M. V., Cassoviae 1843, Caput 3., § 8, pag. 69.
 [33] Historia Carpato - Ruthenorum Sacra et Civilis, Michaele Lutskay, B. M. V., Cassoviae 1843, Tom I., Caput 2. DE CARPATHO, (4) pag. 55 «Niektorí Maďari prejavujú plnú neznalosť etnografie a nedbajú na prívetivosť nazývajúc Ruthénov Rusnakmi (Rusznyákmi); smiešne by to vyzeral pre ich rodákov ten, kto by písal tak: vo Viedni, Drážďanoch i Hamburgu obyvateľstvo hovorí dojč jazykom, v oblasti Arva všetko obyvateľstvo – Slovjaci, preto dajte pozor, lebo Nemci nazývajú seba Dojč (Deutsch), a Slovania (Slavi) – Slovjak (Szlovják). Takisto je to smiešne, keď Maďar nazýva Ruthénov Rusňákmi len preto, že sami Ruthéni nazývajú seba Rusínmi (Ruszin). Štátom prijatý názov je pre Germánov - Nemci (Németh), pre Slovákov (Slavorum) - Tóth, pre Ruthénov - Orosz. Nech používajú tieto názvy, potom ich nebudú viniť z nestrannosti prekladu.»
 [34] Svatí Kacíři, Jindra Jarošová, Praha, Radioservis, a.s. 2000, s. 87, 104.
 [35] Na prvú bol vyslaný k Arabom do Samary v roku 851, na druhú bol vyslaný spolu s bratom Metodom – k Chazarom do Chersonu na Kryme v roku 860, porovnaj: Svatí Kacíři, Jindra Jarošová, Praha, Radioservis, a.s. 2000, s. 127, 133, 150.
 [36] Veľkomoravské legendy a povesti, Život Metoda, sv. Gorazd ?, Bratislava, Tatran 1997, s. 81.
 [37] Krásnobrodský zborník III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 124 – 129.
 [38] Krásnobrodský zborník I/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyril a Metod boli gréckokatolíkmi, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1996, s. 55, 85; porovnaj s plným textom buly viď: http://www.vostlit.info/Texts/Dokumenty/Byzanz/IX/860-880/Fotij/pred.htm http://www.sedmitza.ru/text/443922.html
 [39] http://cs.wikipedia.org/wiki/P%C3%A1d_Konstantinopole;
 [40] Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie), Vladimirus de juxta Hornad, Košice 2004, s. 245 – 254, 411;
 [41] «... domienku, že posledný Arpádovec neodišiel z tohto sveta prirodzenou smrťou podporuje i fakt, že ešte za jeho života bol neapolský Anjouovec Karol Róbert korunovaný za uhorského kráľa» provnaj: J. Beňko, Starý Turiec, Martin, 1996, s. 119;
 [42] Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie), Vladimirus de juxta Hornad, Košice 2004, s. 276, porovnaj: Dr. Karel Živný, Dějiny slovanské cirkve – svátek sv. velikomučeníka Dimitrija, Praha, 1887, s. 16;
 [43] Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie), Vladimirus de juxta Hornad, Košice 2004, s. 411, 470, 501 - 506;
 [44] Pozri príčiny vysťahovania našej inteligencie do Ruska: Закарпатоукраинская интелигенция в России в первой половине ХІХ. века, Тамара Байцура, Пряшів, Словацьке педагогічне видавництво в Братіславі, відділ української літератури в Пряшеві 1971, s. 206.
 [45] «Karpatský cirkevný spev je unikátna forma vokálnej liturgickej hudby na Karpatskej Rusi. ...» viď: http://www.rusynacademy.sk/rusynski/rusyn_muzika.html#%D0%9A%D0%B0%D1%80... 
 [46] Krásnobrodský zborník III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 7 - 13.
 [47] Krásnobrodský zborník III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 68 - 70.
 [48] Лекции по старославянскому языку, Любов В. Матвеева-Исаева, Учпедгиз Ленинград 1958, s. 21.
 [49] Podľa neskoršieho ruského prameňa pražský biskup sv.(?) Vojtech prišiel na Slovensko a do Poľska, kde «rozvrátil pravú vieru a zavrhol ruské písmo; zaviedol latinskú vieru a písmo a biskupov pravej viery dal sťať a iných rozohnal»“ porovnaj Dejiny Slovenska a Slovákov, Milan S. Ďurica, SPN Bratislava 1996, s. 19.
 [50] Krásnobrodský zborník II/1, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Pôvod «Cigánov», Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1997, s. 101-123.
 [51] Krásnobrodský zborník III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 103-105.
 
 Polemika k článku:
 21.06.2010 som poslal e mail pánovi Romanovi Wimmerovi – šéfredaktorovi žurnálu «IKONA obraz pravoslávneho života», v ktorom každý článok je napísaný v ruskom a českom jazyku. Mojim zámyslom bolo ponúknuť tento článok i ďalším novinám a časopisom, aby si článok mohli prečítať i ich čitatelia. Tak vznikla a rozvinula sa zaujímavá korešpondencia – polemika. Myslím si, že fakty ktoré zozbierala a uvádza jedna i druhá strana môžu byť zaujímavé pre čitateľa.
 ________________________________________
1. e mail:
 Vážený pán šéfredaktor, v prílohe Vám ponúkam na zverejnenie môj článok Naša história - Náš pôvod všeruský.
21. 6. 2010. Milan Semančík
1. odpoveď na e mail:
 Vážený pane Semančíku,děkuji za zaslání Vašeho článku. Váš článek jsem v rychlosti přečetl a našel jsem ihned historickou nesrovnalost viz. citace:„Na pozvanie údelného kniežaťa Rostislava v Nitre, ktorý vládol od roku 846 na veľkomoravskom stolci v Stoličnom Velehrade (Belehrade) – dnešný Székesfehérvár (v preklade Stoličný Belehrad. Byzantský cisár Michael III. a patriarcha byzantskej cirkvi Fotios koncom leta roku 863 vyslali na Veľkú Moravu vierozvestcov Cyrila a Metoda.“Nikdy jsem neslyšel ani o jedné teorii, že by kníže Rostislav vládl z Nitry (Nitranském knížectví bylo lenní součástí Velkomoravské říše a z Mojmírovců zde vládl Rostislavův synovec Svatopluk) natož pak, aby vládl ze Székesfehérváru (česky Stoličného Bělehradu).Bohužel se obávám, že v článku může být více historických nepřesností, a proto nechám Váš článek nejdříve zkontrolovat odborníky.
S pozdravem Roman Wimmer šéfredaktor
 ________________________________________
2. e mail:
Vážený pán šéfredaktor Roman Wimmer, na moju ponuku článku ste mi odpovedali 22. 6. 2010. Publikovanie článku ste zamietli z dôvodu obáv z nepresností s tým, že článok necháte skontrolovať odborníkmi. Odo dňa Vašej odpovede a odovzdania môjho článku odborníkom uplynuli viac ako dva mesiace. Dalo by sa predpokladať, že pre pražských odborníkov je to postačujúca doba na reagovanie, zaujatie odborného, vecného stanoviska. Do súčasnosti som neobdržal žiadne odborné stanovisko.Využívam však túto možnosť a odpovedám na Vaše konkrétne vecné pripomienky – poukázanie na nepresnosti, ktoré menovite spomínate:
 - Nikdy jsem neslyšel ani o jedné teorii, že by kníže Rostislav vládl z Nitry (Nitranské knížectví bylo lenní součástí Velkomoravské říše a z Mojmírovců zde vládl Rostislavův synovec Svatopluk)Pre porovnanie citujem vetu vybranú z : Svatí Kacíři, Jindra Jarošová, Praha, Radioservis, a.s. 2000, s. 209:«V srpnu roku 846 vtrhol na Moravu. A po několika týdnech, když jeho vojska zemi opouštěla, seděl na moravském stolci Mojmírův synovec Rastislav, doposud údělný kníže v Nitře.»Môžem však na porovnanie uviesť i ďalší zdroj:Slovensko, Dejiny I., Bratislava, Obzor, 1971, s. 176 z ktorého citujem:«...kráľ Ľudovít Nemec ... v polovici augusta 846 vtrhol na Moravu a zbavil Mojmíra vlády. ...,iba dosadil na kniežací stolec Rastislava (Rostislava). Vládcom nitrianskeho kniežactva sa stal Rastislavov synovec Svätopluk.»
- natož pak, aby vládl ze Székesfehérváru (česky Stoličného Bělehradu).K tomu uvádzam:“Dvor veľkomoravských panovníkov podľa vtedajšieho zvyku v ostatnom svete nemal zrejme stále sídlo, ale sa pohyboval po hlavných hradoch“.(Slovensko, Dejiny I., Bratislava, Obzor, 1971, s. 210);O hlavnom meste Veľkomoravskej ríše (Székesfehérvár – Stoličný Belehrad) sa píše v: Krásnobrodský zborník, III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 126 (www.spravy.narod.ru), kde sa uvádzajú tieto fakty o tom svedčiace:
► rímsky imperátor Porfyrogenet (912-959) v «De administrando imperio», 42, Magnae Moraviae Fontes Historici III, Brno, 1966-1971, s. 401 hovorí, že «keď Uhri zničili Veľkú Moravu, usadili sa práve v jej centre». A z hlavného mesta Veľkomoravskej ríše sa až do roku 1351/52 stalo hlavné mesto Uhorska;
- uhorskí králi boli až do vymretia Arpádovcov a nástupu Anjouovcov t.j. do roku 1301 pochovávaní v Székesfehérváre – Stoličnom Belehrade;
- až kráľ Ludvik I. v roku 1351/52 preniesol svoje sídlo a urobil hlavným mestom Uhorska Budín (neskôr spojením súčasná Budapešť);
► existencia dvoch Moráv: Hornej Moravy s centrom vo Velehrade a Dolnej Moravy s centrom vo Velehrade – Belgrade. Medzi nimi Panónia s centrom v Stoličnom Velehrade. Spolu - Veľká Morava:
- pápež Hadrián II. (867-872) na začiatku roka 868 nevymenoval svätého Metoda za episkopa «moravského», ale dal mu episkopský stolec «sv. Andronika» v južnej Panónii v Sreme (porovnaj Žitie Metodovo, kap. VIII) t.j. v bývalej juhoslávskej - dnešnej srbskej Sriemskej Mitrovici, ktorá je vzdialená od územia našej Moravy (Hornej) viac ako 400 km južne a to vzdušnou čiarou ! (Viď: Krásnobrodský zborník I/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyril a Metod boli gréckokatolíkmi, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1996, s. , 62, 68, 69, ).
- pápež Hadrián II. (867-872) v polovici roka 869 bulou Gloria in excelsis Deo (Sláva na výsostech Bohu) vymenoval svätého Metoda za svojho legáta pre slovanské kraje a úradne potvrdil staroslovančinu ako bohoslužobný jazyk. Touto bulou bola založená slovanská cirkev, nie však panonsko – moravská arcidiecéza.
- pápež Hadrián II. (867-872) začiatkom jesene 869 vyhlásil zriadenie panonsko – moravskej arcidiecézy a za jej arcibiskupa vymenoval so všetkou pompou sv. Metoda. Za sídelné mesto nového arcibiskupstva určil pápež Sirmium, kde biskupstvo založil už svätý Andronik – priateľ Apoštola Pavla. V centre Veľkomoravskej ríše v Panónii. (Viď Krásnobrodský zborník III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 124 – 129, porovnaj: Svatí Kacíři, Jindra Jarošová, Praha, Radioservis, a.s. 2000, s. 298).- sv. Metod potom, čo prestal byť vladykom Sriemskej Mitrovice sa stal archiepiskopom nie celej, ale len Hornej Moravy (porovnaj «Assemanovo evanhelium», Magnae Moraviae Fontes Historici III, Brno, 1966-1971, s. 437 a 200, pozn. 2; pozri tiež nadpisy v dochovaných starých kalendároch), porovnaj: Krásnobrodský zborník III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 124 – 129.4. 9. 2010
Prajem príjemný deňMilan Semančík
2. odpoveď na e mail: Vážený pane Semančíku, děkuji za Vaše reakce na moji věcnou připomínku. Jedná se však o připomínky, které nevyvrací, moje pochybnosti k oné zmiňované větě.„Na pozvanie údelného kniežaťa Rostislava v Nitre, ktorý vládol od roku 846 na veľkomoravskom stolci v Stoličnom Velehrade (Belehrade) – dnešný Székesfehérvár (v preklade Stoličný Belehrad.“V roce 863, kdy kníže Rostislav zval Cyrila a Metoděje na Velkou Moravu, byl „údelnym kniežaťem v Nitre“ kníže Svatopluk. V roce 863 byl kníže Rostislav již vládcem Velké Moravy, a tedy nechápu vaší větnou skladbu u zmiňované věty. Ve Vaší interpretaci se nejspíš snažíte vzbudit nesprávný dojem, že Nitranské knížectví bylo v druhé polovině 9. století historicky důležitější a významější než Velkomoravská říše. (Jako údělné knížectví je pro realitu raného středověku označováno území, jehož správou byl pověřen některý z příslušníků vládnoucího rodu.) A nakonec. Kníže Rostislav podle dochovaných písemných pramenů nikdy nevládl ze Stoličného Belehradu.Viz pár poznámek k Velkomoravské říši:Hlavné mesto sa volalo Morava (lat. Moravia). Jeho poloha je neznáma, ale na základe bohatých archeologických nálezov sa predpokladá, že išlo o dnešné Mikulčice v Juhomoravskom kraji pri hranici so Slovenskom.Jedinými písomne doloženými mestami Veľkej Moravy sú okrem spomenutej Moravy hradiská Nitra (828, Slovensko), Devín (864, Slovensko), Užhorod (903, Ukrajina), Bratislava (907, Slovensko). Príslušnosť Užhorodu k Veľkej Morave je však zatiaľ sporná. Podľa archeologických nálezov boli najdôležitejšími hradiskami krajiny (niektoré však nie po celý čas): v dnešnej Morave: Mikulčice, Staré Město (Velehrad), Pohansko (u Břeclavi), Brno-Líšeň, Olomouc; na dnešnom Slovensku: Devín, Nitra, Bratislavský hrad, Trenčín, Pobedim, Ducové, Brekov, Zemplín, Divinka, Mužľa, Starý Tekov, Zvolen-Môtová, Detva-Kalamárka, Čingov, Dreveník, Šarišské Sokolovce, Spišské Tomášovce, Kusín, Vyšehrad (na Slovensku), Hronský Beňadik, Bojná-Valy, Nitrianska Blatnica, Skalka nad Váhom, Hrádok; v dnešnom Maďarsku: Ostrihom, Feldebrö; v dnešnej Ukrajine: Užhorod.
 S pozdravem Roman Wimmer
________________________________________
3. e mail: Vážený pán šéfredaktor Roman Wimmer, naa Váš e mail zo dňa 6.9.2010 Vám odpovedám otvoreným listom nasledovné: K prvej Vašej poznámke:uznávam, že máte pravdu. Mal som uviesť «bývalý», respektíve neuvádzať bývalé postavenie kniežaťa Rostislava. Zapracoval stereotyp a ja som si neuvedomil, že oslovenie «nitrianske knieža» som už nepoužil ako oslovenie aktuálneho postu, ale ako šľachtického titulu obdobne ako sa užíva šľachtický titul «princezná Welská». K druhej Vašej poznámke:Ani Vaše argumenty ma nepresvedčili. O Stoličnom Velehrade – Székesfehervári píše v svojej štúdii už F.V. Sasinek «Stolný Belohrad», Slovesnosť, Skalica, II/37 (1864) 585-586.
a) To že súčasný stav archeologického výskumu (stav archeologických nálezov) nateraz nezaraďuje Stoličný Velehrad – Székesfehervár medzi najdôležitejšie hradiská krajiny –(t.j. Veľkej Moravy) neznamená, že najdôležitejším centrom nebol, že je to posledné slovo archeologického výskumu, že je to stav konečný;
b) Pokiaľ je mnou prezentovaný názor správny – tak sa centrum ríše a hrob sv. Metoda za súčasnej situácie nenájde. Bránia tomu tieto dôvody:
- pre Maďarov je Sékesféhervár svätyňou. Nemali a nemajú záujem na objasňovaní histórie Sékesféherváru ako hlavného mesta Veľkej Moravy. Nemali a nemajú záujem, aby sa toto mesto stalo svätyňou i pre následnícke štáty a národy Veľkej Moravy, aby sa o toto mesto delili;
- následnícke štáty a národy Veľkej Moravy sa snažia o dokázanie, že ich centrum bolo hlavným mestom Veľkej Moravy;
- Nasledovníci Wichinga nenájdu hlavné mesto Veľkej Moravy a hrob sv. Metoda, nakoľko cítia a rozmýšľajú ináč. Nie sú nasledovníkmi sv. Metoda. Leží na nich prekliatie. «Kliatba, ktorá bola vynesená nad biskupom Wichingom a kniežaťom Svätoplukom, ostáva na celom území, ktorému vládli» viď link: http://www.societasbm.sk/sk/actual/article/?article=648A na záver: bez poznania histórie Podkarpatských Rusov – Rusínov, nie je možné pravdivo – objektívne objasniť históriu Európy. Súčasne Vám oznamujem, že našu korešpondenciu súvisiacu s mojim článkom: “Naša história - Náš pôvod všeruský“, posielam na zverejnenie do novín: „НАРОДНЫ НОВИНКЫ“. Činím tak preto, že pokiaľ by sa postupovalo podľa zásad slobodnej tlače, tak táto diskusia by sa uskutočnila na stránkach časopisu Ikona. Čitatelia Ikony by boli informovaní o oboch pohľadoch na danú problematiku, rozšíril a obohatil by sa im v tejto veci pohľad, mohli by si utvoriť v tejto veci vlastný názor. Zverejnením chcem dosiahnuť, aby aspoň čitatelia „НАРОДНЫХ НОВИНОК“ boli informovaní z Vášho i môjho pohľadu.
21. 9. 2010 Prajem príjemný deň Milan Semančík
 ________________________________________
Doplnenie faktov k predmetnej téme polemiky:
1) Toponymum «Morava»: Do Dunaja sa nie náhodou vlievajú dve rieky Morava. Jedna česká pri Bratislave do horného Dunaja z jeho ľavej strany druhá srbská rieka Morava sa vlieva do dolného Dunaja z jeho pravej strany. Medzi týmito dvoma riekami ležala Veľká Morava. Tej už niet. No toponymum – názov v danom prípade riek tu zostal a podáva svoje svedectvo. Podrobnejšie a viac o tom píše v svojej knižke:Krásnobrodský zborník, III/1-2, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, Cyrilika je staršia ako glagolika, Prešov, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku 1998, s. 124 – 128.
2) Pápež Eugen II. (824 – 827) ešte v časoch pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v liste Biskupom a vladykom – vládcom Avárie a Moravy píše: « ... Hunie, que et Auaria appellantur, sed et Marauie provintiarum quoque Pannonie sive Moesie ...» (pozri: Magnae Moraviae Fontes Historici III, Brno, 1966-1971 ст. 257-258) V preklade: « v krajinách/ Hunska, ktorá sa tiež volá Aváriou, no i /v krajinách/ Moravy, provincií to Panónie i Moézie ...» Moéziou v tých časoch sa volala zem Slovanov ktorej zodpovedá približne zem bývalej Juhoslávie. Preto niet pochýb, že pojem – názov Veľká Morava zahŕňa i Dolnú – /srbskú/ Moravu.

Súvisiace články:
 ▪ «Exkurz do histórie Rusínov a námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/exkurz_do_historie_rusinov_a_namety_na_riesenie_situacie_v_rusinskom_hnuti_na_slovensku
 ▪ «Sme jednoznačne Rusíni» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/sme_jednoznacne_rusini
 ▪ «Ked ja pojdzem maširovac» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ked_ja_pojdzem_masirovac0
 ▪ «Divide et impera !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/divide_et_impera_
 ▪ «Ad: „O okrúhlom stole Rusínov Slovenska“» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i01234567
 ▪ «Môj pohľad na súčasné rusínske hnutie» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i0123
 ▪ «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov
 ▪ «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov_1
 ▪ «Ad: Slabá identita» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ad_slaba_identita
 ▪ «Ad: Rusíni by chceli za splnomocnenca človeka s podporou vlády?» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/rusini_by_chceli_za_splnomocnenca_cloveka_s_podporou_vlady_
 ▪ «Súkromné bilingválne slovensko – ruské gymnázium v Snine» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/sukromne_bilingvalne_slovensko_ruske_gymnazium_v_snine
 ▪ «Є то гра без змыслу-Je to hra bez zmyslu» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ie_to_ghra_biez_zmyslu_je_to_hra_bez_zmyslu_
 ▪ «Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/bez_rusofilstva_rusinske_hnutie_zanikne_
 ▪ «Programové tézy rozvoja rusínskeho národa (Propozície)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i012345
 ▪ «Programové tézy rozvoja Rusínskeho národa (reakcia)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/programove_tezy_rozvoja_rusinskeho_naroda_
 ▪ «Діскусія-Diskusia» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/diskusiia_diskusia_
 ▪ «Diskusia 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/diskusia_1
 ▪ «Venčanije» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i01
 ▪ «Sv. Liturgia» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i
 ▪ «Posledný kríž slovanskej cirkvi» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/posledny_kriz_slovanskej_cirkvi
 ▪ «Cyrilometodská duchovnosť a kultúra» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/cyrilometodska_duchovnost_a_kultura_
 ▪ «Kto uskutočnil genocídu ruských Haličanov» http://rusyn-narod.ru/istoriia_inyie_stati/kto_uskutocnil_genocidu_ruskych_halicanov
 ▪ «Koncentračný tábor Terezín 1914-1919» http://rusyn-narod.ru/istoriia_inyie_stati/title
 ▪ «Tábor smrti Talerhof alebo utrpenie Haličiny» http://rusyn-narod.ru/istoriia_inyie_stati/tabor_smrti_talerhof_alebo_utrpenie_haliciny_
 ▪ «Ad: Malorusko, alebo Ukrajina: euroázijský Východ, alebo európsky Západ?» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ad_malorusko_alebo_ukrajina_euroazijsky_vychod_alebo_europsky_zapad_
 ▪ «FUNDAMENT nie len pre Rusínov» http://rusyn-narod.ru/knighi__moi_knighi

Milan SEMANČÍK, Тrenčín. Publikované na štyri pokračovania v НАРОДНЫ НОВИНКЫ, р. ХХ • ч. 15 – 16 • 14. апріля 2010, ч. 17 – 18 • 28. апріля 2010, ч. 19 • 12. мая 2010 a ч. 20 • 19. мая 2010. Polemika k článku AД: Наше походжіня (общоруське) zverejnená v НАРОДНЫ НОВИНКЫ р. ХХ • ч. 44 – 45 • 10. новембра 2010. Aktualizované 11. júna 2013 a 23.02.2019***