Publikovaný materiál, jeho časti alebo myšlienky je možné stiahnuť, kopírovať za podmienky dodržania autorského zákona a uvedenia zdroja – www.rusyn-narod.ru
      Podzemné hnutie na odstránenie fašistického režimu a obnovenie demokratickej ČSR (Československej republiky) pracovalo v Starine od 06.10.1938 až do povstania. Následne pokračovalo otvoreným partizánskym bojom až do oslobodenia t.j. do 21.01.1945.

      Starinská ilegálna skupina, neskôr partizánska skupina mala cca 15 členov:
     1. Semančík Mikuláš (Mikolaj Semančyn) 1911 , roľník (predseda MNV, organizátor, neformálny veliteľ z radov miestnych partizánov) - Starina 34;
      2. Solotruk Mikuláš (Mikolaj) roľník, Starina č. 78
(Väznený za červenú košeľu na polícii v Starej Ľubovni. Okresný súd v SĽ ho pre nedostatok dôkazov prepustil. Neskôr sa venoval ideovej výchove členov skupiny);
      3. Murín Ján (Ivan), roľník, Starina č. 33 (člen MNV, partizán);
      4. Markovič Ján (Ivan), roľník, Starina č. 53 (partizán);
      5. Bača Ján (Ivan), roľník, Starina č.70 (partizán);
      6. Semančík Štefan (Semančyn) 1923, roľník, Starina č. 34
(Od 10.01.1943 do 01.09.1944 bol účastníkom národného podzemného hnutia za oslobodenie. A od 02.09.1944 do 29.01.1945 bol čs. partizánom);
       7. Lajčak Štefan, roľník, Starina č. 25 (partizán);
       8. Lysy Mikuláš (Mikolaj), roľník, Starina č. 8 (ilegálny pracovník);
       9. Markovič Michal (Michail), Starina č. 70 (partizán);
     10. Markovič Štefan, Starina č. 70 (partizán);
     11. Solotruk Peter (Petro), Starina č. 47 (partizán);
     12. Lazorčák Ján (Ivan), Starina č. 17 (podpredseda MNV);
     13. Fiľ Ján (Ivan), roľník, Starina č. 65 ( tajomník MNV);
     14. Knap Michal (Michail), Hajtovka 33
(Partizán od 01.09.1944 do 26.01.1945);
     15. Šestak Michal (Michail), Starina
(Spojár partizánskej skupiny);
      Pomocníci partizánov:
        1./ Solotruk Ján (Ivan), Starina
(Bol väznený na gestape v Orlove n/Popradom. Neprezradil nič. Gestapáci ho zbili, vyviezli do lesa, neprestávali ho biť, stratil vedomie, prebral sa od zimy prihodený čečinou);
        2./ Solotruk Ján (Ivan) zvali (Spoza mistka), Starina a Orlovský Štefan (Miživ), Starina;
(Prevážali na svojom voze vojenský materiál pre potreby soviet. armády);
        3./ Murín Ján (Ivan) (Demkiv);
(Viackrát v tajnosti zabezpečoval na Nemcom neznámom mieste, kde bol skrytý mlynok na mletie múky zo zrna – namletie múky a upečenie chleba. Napečený chlieb potom odvážal partizánom na Šeľkivske (chotárny názov v katastri obce Starina), kde ho prevzali čakajúci partizáni. Risk pre neho a obec bol o to väčší, že  Nemci v obci zapečatili všetky mlynky o ktorých vedeli).
        4./ Štefančík Ján (Ivan) 1901, Legnava (ilegálny pracovník);
        5./ Feduš Štefan (Koščulnyk) 1899, Hajtovka č. 18;
        6./ Markovičová Zuzana (Adamišina), Starina;
        7./ Čabrová Helena,  Starina;
        8./ Murínová Helena, Starina;
        9./ Dopiriaková-Markovičová Anna (Haňa), Starina;
      10./ Semančíková Mária (Marja) vyd. Tkáčiková 1925, Starina 34;
      11./ Fedušová Anna (Haňa), vyd. Semančíková 1928, Hajtovka č. 18;

      Ilegálna, neskôr partizánska skupina v Starine bola centrálnou a súčasne najsilnejšou skupinou v tomto regióne:
      1) Zabezpečovala spojenie medzi ilegálnymi skupinami:
      Starina; Orlov nad Popradom; Údol (Ujak); Hajtovka; Matysova, Malý Lipník; Sulín; Legnava; Šambron; Plavnica, Čirč a Pilhov;
      2) Strhávala protiboľševické plagáty a vyvesovala plagáty proti ľudáckym činiteľom a klérofašistickému režimu;
      3) Nadväzovala spojenie a agitovala medzi vojakmi v posádkach Poprad, Ružomberok, Dolný Kubín ..., aby odišli do hôr. Viacerí tak učinili ešte pred vyhlásením SNP;
      4) Poskytovala pomoc príslušníkom Červenej armády, ktorým sa podaril útek zo zajateckých a koncentračných táborov. Boli odosielaní do štábu osobitnej partizánskej brigády GOTTWALD, ktorej velil kozák, kapitán Červenej armády Квитинский, Вячеслав Антонович = Kvitinskij, Vjačeslav Antonovič . Štáb brigády sa nachádzal v pohorí Minčol. Po vyhlásení SNP v pohorí Kríže. Konkrétne bola poskytnutá pomoc;
       - капитану Красной Армии И. Н. Яковлев = kapitánovi Červenej armády I. N. Jakovlev - inžinierovi z Leningradu;
       - šiestim utečencom - mená sa nedochovali;
       - летчику, гвардии младшему сержанту Красной Армии Борис Васильевич Куприанов = letcovi, gardovému mladšiemu seržantovi Červenej armády Boris Vasilievič Kuprianov. Bol zachránený po havárii sovietskeho bombardovacieho lietadla pri obci Hobgardt = Chmelnica. Ťažko znášal pozemné boje. Požiadal o pomoc, aby mohol prejsť cez front. Bol mu daný doprovod: Anna Kopčáková z Čirča. Viď: Hajtovka - pomník Il-4 https://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/zagholovok_stat_i0
        V novembri 1944 padli do rúk gestapa pri Bardejove. Väznení boli v Prešove, kde zahynuli pri bombardovaní Prešova 20.12.1944.
        Po vyhlásení SNP partizánska skupina v Starine, ktorej dovtedy velil s. Mikuláš Semančík, Starina 34 dostala nového veliteľa: лейтенанта Красной Армии Михайлова = poručíka Červenej armády Michajlova;
        5) Poskytovala logistickú pomoc Sovietskej armáde. Konkrétne Solotruk Ján (Ivan) zvali (Spoza mistka), Starina a Orlovský Štefan (Miživ), Starina na svojom voze so záprahom dvoch koní. Prevážali od januára do konca marca 1944 vojenský materiál zo železničných vagónov na Slovensku bojujúcej Červenej armáde na území Poľska - až na líniu frontu.
        6) Diverzná činnosť starinskej partizánskej skupiny:
        * vyhodenie mosta na rieke Poprad medzi obcou Plavnica a Údolom (Ujakom). Diverziu realizovala partizánska skupina pozostávajúca z mínera (Rus) troch ďalších ozbrojených partizánov. Zobrali i môjho otca Štefana Semančíka (Semančyn) 1923. Jeho úlohou bolo nenápadne uskutočniť prieskum, v priebehu mínovania dávať pozor a v prípade nebezpečia dať včas signál. Pomáhali i ďalší občania z obce Hajtovka;
        * vyhodenie mosta na rieke Poprad pri Mníšku n/Popradom. Za týmto účelom sa starinská partizánska skupina presunula do Pilhova. Vyhodenie mosta pripravovali členovia skupiny za pomoci miestnych občanov dva dni;
        * na ceste zo Šambrona do Bajeroviec prepadla a zničila nemeckú kolónu áut;
        * ďalšia akcia, ktorej sa zúčastnil i môj otec, sa udiala dňa 23.09.1944. Po získaní informácie, že medzi obcami Malý Lipník a Starina nemecká jazdecká skupina uskutočňuje prieskum. Starinská skupina partizánov išla „vítať“ Nemcov. Pokúsili sa ich skryto obkľúčiť. Nepodarilo sa, Nemci zbadali partizánov, pokúsili sa ujsť. Jednému sa to podarilo, druhý sa vzdal. Zajatý Nemec od začiatku prosil o milosť, lebo veď on nechcel ísť do armády, má ženu, deti. Ukazoval fotografie ... A stejne už je koniec vojny, a Hitler je kaput ... Nemca vypočúval Rus. Nepamätám si koho spomínal môj otec. Či vtedy starinskej skupine velil kapitán Červenej armády I. N. Jakovlev, alebo mladší seržant Červenej armády Boris V. Kuprianov. Dosť nato vedel po nemecky. Keď sa Rusovi podarilo od neho získať všetky potrebné informácie, vyvstala otázka čo s Nemcom. Padli návrhy Nemca pustiť, veď kto ho bude väzniť, živiť ... A navyše je to taký chudák Nemec. Všetky pohľady sa upreli na Rusa, čo on nato. Rus sa zamyslel a povedal chudák ? A poprosil aby mu doniesli nemcovu karabínu. Na karabíne našiel tri zárezy. Čo znamenalo, že sa mu z nej podarilo zastreliť tri osoby. A tak Rus vydal rozkaz: Zastreliť ! Rozkaz bol ihneď - namieste vykonaný. Nemec, ktorý ušiel, informoval svoje velenie. A tak na druhý deň 24.09.1944 do Malého Lipníka prišli Nemci. Obkľúčili dedinu a všetkých mužov nahnali pred faru, kde ich nemecký veliteľ chcel dať zastreliť. Našťastie miestny GK duchovný vedel po nemecky a nemeckého veliteľa uhovoril, aby mužov prepustil. Argumentoval tým, že na nemeckých vojakov nezaútočili občania Malého Lipníka. Obyvatelia Malého Lipníka a nie len oni ... následne za túto partizánsku akciu partizánov nemali radi. A ešte dlho po vojne to partizánom vyčítali. Tu sa ukázalo, že i keď značná časť obyvateľstva sa stavala proti fašizmu, bola ochotná bojovať a riskovať i svoj život v tomto boji za lepší zajtrajšok. Druhá časť obyvateľstva nechcela riskovať, bola ochotná žiť v porobe. Boli medzi nimi dokonca i prisluhovači klérofašistického režimu. Nemysleli na to, že to povedie k tomu, že i oni prídu na rad a pôjdu za Rusmi, Židmi, komunistami a Cigánmi do koncentráku: „do plynu“ a vyletia hore osvienčimským komínom v podobe popola a dymu;
        * jedna z akcií, ktorou sa môj otec nerád "chválil". Partizáni starinskej skupiny na železničnej trase Prešov – Sabinov – Lipany – Ľubotín – Orlov – Plaveč n/Popradom – Muszyna nie raz podmínovali vhodné miesta a tak nie jeden transport putoval miesto na front, dolu železničným násypom a ďalej dolu svahom. Raz, keď som cestoval vlakom na prázdniny do Hajtovky alebo do Stariny som si neďaleko obce Ľubotín všimol v hlbokej úžľabine pod železničným násypom časti železničného vagóna, železničné kolesá ... Spýtal som sa na to rodičov. Otec mlčal, mama ho povzbudzovala aby hovoril. Nakoniec otec povedal. To my partizáni sme vyhodili nemecký transport. Ja som sa tejto akcie tiež zúčastnil. Ja „hurá“! A otec. Nuž áno, ale Nemci na poslednú chvíľu k vojenskému transportu pripojili vagón s miestnym obyvateľstvom a tak i niektorí miestny občania, cestujúci v tomto vagóne zahynuli;
        * otec často obdivoval partizánov Rusov, akí boli vycvičení a šikovní. Spomínal, ako ich cvičili. Raz bol na kontrole v Starine i veliteľ osobitnej partizánskej brigády „GOTTWALD“ kubánsky kozák, kapitán Červenej armády Квитинский, Вячеслав Антонович = Vjačeslav Antonovič Kvitinskij. Pozeral si výcvik v streľbe z pušky. Medzi strieľajúcimi bol i môj otec. Po chvíľke v prestávke povedal: tak treba strieľať. A namieril svoju pištoľ na straku, ktorá si sadla na neďaleký kôl v plote. Vystrelil, perie sa rozletelo, straka padla na zem. A odišiel. Pre môjho otca sa stal vzorom. Po vojne, keď u nás vystupoval sovietsky kozácky súbor, odkúpil od nich kožušinovú kozácku čapicu – kubánku. A na rôzne stretnutia s mládežou ... chodil oblečený s touto kubánkou – ako kozák.
       Neviem, či si ešte na nejaký príbeh spomeniem z obdobia keď otec bol partizánom. Potom sú už len príbehy z obdobia, keď ako dobrovoľník slúžil v Červenej armáde.
       7) Podpora partizánov:
       Predovšetkým zo strany našich žien už vyššie spomenutých pomocníčok partizánov, ale i ďalších, ktoré s rizikom vlastného života, rodiny a rizikom pre obec, donášali potraviny partizánom.
       8) Represie Nemcov – gestapa:
       + Malý Lipník 24.09.1944
       Potom, čo deň predtým (23.09.1944.) partizáni zajali a zastrelili jedného Nemca z dvojčlennej nemeckej jazdeckej skupiny uskutočňujúcej prieskum. Oddiel Nemcov prišiel do Malého Lipníka a obkľúčil ho. Mužov nahnali (pred faru?) namierili na nich guľomety a chystali sa ich zastreliť. Našťastie miestny GK duchovný vedel po nemecky a nemeckému veliteľovi vysvetlil, že nemeckého vojaka nezastrelili miestny občania ... a nakoniec veliteľa uhovoril, aby mužov prepustil. ...
        + Legnava november 1944
        Nemci pochytali niekoľko chlapov, doviedli ich na stred obce, postavili proti nim ťažké guľomety a začali strieľať do lesa. Po vystrieľaní niekoľkých pásov, keď sa nič nedialo, nik paľbu neopätoval. Chlapov pustili domov;
        9) 21.01.1945 Červená armáda oslobodila obec Starinu
        Niektorí muži z partizánskej skupiny Starina vstúpili do radov Sovietskej armády, iní do radov Československého armádneho zboru v ZSSR.
      10) Občania Stariny - dobrovoľníci Červenej armády
       Po oslobodení obce Starina dobrovoľne do radov Červenej armády vstúpili:
       1./ Štefan Semančík (volali do Semančynych) 1923, partizán Starina dom č. 34;
(Vstúpil do Červenej armády vo veku 22 rokov. Nespomínal, kde prešiel vojenským výcvikom. Viem len, že 02.02.1945 sa stal vojakom - dobrovoľníkom Červenej armády a bol zaradený k 258. pluku 140. sibírskej divízie NKVD, ktorá patrila do zostavy 38 armády 4. Ukrajinského frontu. Spomínal, že po výcviku ich priviezli na front a vozili ich pozdĺž frontu hore dole. Nasadený bol do bojov v rámci Ostravskej operácie 14.04.1945. Moravská Ostrava síce bola oslobodená 30.04.1945. Ale nakoľko Ostravská operácia prebiehala na veľkom území, boje prebiehali ešte dlho po oslobodení Ostravy. Ranený bol v boji za oslobodenie mestečka Suchdol nad Odrou, okres Nový Jičín. Boje o mestečko prebiehali v dňoch 06. a 07. mája 1945.Ako spomínal, potom, čo Nemcov vyhnali z mestečka postupovali 07.05.1945 smerom na Kletné (v súčasnosti severozápadná časť Suchdola nad Odrou). Veliteľ im prikázal, aby postupovali v rojnici pozdĺž cesty - po oráčine. Niektorí - medzi nimi i môj otec neposlúchli. V oráčine sa ťažko kráčalo. A tak išli ako husy po ceste. Ustupujúci Nemci na nich vypálili niekoľko mínometných granátov. Granát keď padne do oráčiny, zaborí sa. A polovica črepín zostane v pôde. Granáty ktoré padli na asfalt cesty, vybuchli na povrchu. A tak môjmu otcovi jedna črepina zasiahla členok a druhá zadok. Po zranení sa ošetril. Odplazil sa k neďalekému Suchdolskému potoku do brehu ktorého si (ako ich učili) vysekal priestor, kde sa skryl. Našla ho ruská medsestra, ktorá ho prepravila do neďalekej roľníckej usadlosti kde už boli i ďalší ranení. Tu dostal prvú medicínsku pomoc. V boji o Suchdol padlo 14 - násť a ranených bolo vrátane môjho otca 39 červenoarmejcov. Následne bol prevezený do ruskej vojenskej nemocnice v Sanoku - Poľsko, kde bol operovaný. V nemocnici ho 09.05.1945 prebudila silná paľba. Tí čo mohli strieľali do vzduchu a tak oslavovali koniec vojny.
     Po vyliečení ho poslali domov. Predtým mu odobrali: Красноармейскую книжку = Preukaz červenoarmejca. Ponechali mu vyznamenanie: «За победу над Германией в Великой Отечественной войне 1941—1945 гг.» Obliekli do uniformyčervenoarmejca. Dali mu вещевой мешок = vrece na veci, ktoré červenoarmejec tej doby nosil so sebou. Do neho potraviny na cestu. A bez akéhokoľvek potvrdenia sa s ním rozlúčili.Išiel na železničnú stanicu. Tu niekoľko dní čakal na spojenie. Ako spomínal, vrece si dal pod hlavu a zaspal. Keď sa zobudil, vrece mal rozrezané, ale nič nechýbalo. Vravel, to kvôli tomu, že som mal nepokojný spánok.Domov išiel po trase: Sanok - Krosno - Jaslo - Grybov - Novy Sad, Pivnična - Mušina - Čirč (pohraničná stanica) - Plaveč - Stará Ľubovňa - Podolínec a Kežmarok. Prečo išiel až do Kežmarku ? Veď mohol vystúpiťv Starej Ľubovni. Alebo ešte skôr v Čirči. Tam už bol v rodnom kraji. Zrejme v Čirči, keď prechádzal hranicu, mu poradili, ako sa má demobilizovať. Že najlepšie bude, ak sa prihlási v najbližších kasárňach v Kežmarku. Tak i učinil. V Kežmarku s ním uskutočnili krátky rozhovor. Niečo si zapísali. Niekoľko dní si ho nechali. Zrejme si potrebovali overiť jeho totožnosť. Ponechali ho v ruskej uniforme. Spomínal, že keď sa prechádzal po nástupištidôstojníci si ho s rešpektom obzerali. Následne ho tiež poslali domov, a tiež mu nedali žiadny doklad. So zranením mal ešte dlho problémy, nakoľko čas od času sa mu rana otvárala.Niekedy v 60-tych rokoch si naň spomenula OVS-ka (Okresná vojenská správa). Že nakoľko neabsolvoval ZVS - základnú vojenskú službu, tak mu posielajú povolávací rozkaz. Nástup na ZVS odmietol so zdôvodnením, že on slúžilv spojenckej armáde a tak si svoju povinnosť voči vlasti splnil vrchovato. Navyše utrpel dve zranenia. Viac sa neozvali).
        Semančík Štefan (Semančyn) 1923, Poľsko, Sanok - Vojenská nemocnica ČA 1945;
      
       2./ Štefan Čanda (Jurčiv), Starina
       (Vstúpil do ČA vo veku 17 rokov. Následne bol odoslaný do výcvikového tábora v Poľsku. Spomínal, že po výcviku bol nasadený do bojov. Prežil hrôzy bojov a to i nočných. Bol zázrak, že prežil. Po vojne bol dokonca povolaný na základnú vojenskú službu. Tú nedokončil, vzhľadom na zdravotné – psychické problémy. Veľký čas bol na liekoch);
        3./ Peter Mertin (volali do Hricika), Starina
        (Vstúpil do ČA . Bol ranený do bedra v roku 1945. Po návrate sa oň nikto nepostaral. Na následky zranenia trpel až do svojej smrti).
         Zdroj:
         * Pod vedením strany Sborník spomienok ilegálnych a protifašistických bojovníkov z rokov 1938-1945, SVPL 1959;
         * Hajtovka - pomník Il-4 https://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/zagholovok_stat_i0
         * Osobitná partizánska brigáda „GOTTWALD“, Andrej Golema, Vydavateľstvo Osveta, Martin 1971
(V zozname na strane 178 je uvedený môj otec Štefan Semančík (*25.01.1923 Starina, okr. Stará Ľubovňa † 05.08.1998 Košice) a jeho brat Mikuláš (*04.05.1911 Starina, okr. Stará Ľubovňa †13.03.1995 Košice. Bohužiaľ v publikácii v dátach narodenia sú chyby);
         * Svedectvá o odbojovej činnosti:
         - Удостоверение Старина (02.06.1971);
         - Potvrdenie DO KSS v Starine (08.06.1971);
         - Uznesenie MNV Starina a DO KSS Starina 10.03.1972;
         - Potvrdenie o ilegálnej, politickej a protifašistickej činnosti s. Štefana Semančíka od MV KSS Košice zo dňa 08.07.1974;
         - Štefan Semančík | OSVĚDČENÍ FMNO Č.j. 144944/1974 podle § 8 zákona č. 255/1946 Sb. Bratislava 23.01.1975;
         * Informácie od pamätníkov: Môj otec Štefan Semančík, 1923, Košice; moja mama Anna Semančíková, rod. Fedušová 1925 Košice; Mikuláš Semančík 1911, Košice; Orlovský Štefan (Miživ), Košice; Štefan Feduš 1899, Hajtovka; Štefančík Ján 1901, Legnava; Markovič Ján; Bača Ján;
         * BESEDA na obecnom úrade v Starine 29.08.2024.
         Foto:
         1. Semančík Mikolaj (Mikuláš), 1911, Starina 34, foto 1940;

         2. Solotruk Mikolaj (Mikuláš), Starina 78, foto Svidník 1976

(Mikolaj Solotruk na dvore Domu dôchodcov vo Svidníku v roku 1976);
         2A. Solotruk Mikolaj (Mikuláš), Starina 78, foto Svidník 1976

(Mikolaj Solotruk, Štefan Semančík 1923 na dvore Domu dôchodcov vo Svidníku v roku 1976);
         5. Bača Ivan (Ján), Starina 70, foto 1952;

         6. Semančík Štefan (Semančyn) 1923, Starina 34, foto 1948;

         7. Lajčak Štefan, Starina 25, foto 1968
(Prvý sprava Lajčak Štefan, druhý sprava – v popredí Semančík Štefan);
         9. Markovič Michal (Michail), Starina č. 70 a
       10. Markovič Štefan, Starina č. 70

(Starinskí partizáni odprevádzajú 04.09.1977 v Martine svojho druha na poslednú cestu. V truhle nebohý Bača Ján (Ivan) Starina 70. Prvý sprava: Mikolaj (Mikuláš) Markovič Starina 70. Druhá sprava: manželka zomrelého, tretia sprava: dcéra nebožtíka Mária, štvrtý sprava: Štefan Markovič, Starina 70, piaty sprava: Semančík Mikolaj (Mikuláš) 1911, Starina 34. A posledný šiesty sprava: Semančík Štefan 1923, Starina 34);
       14. Knap Michail (Michal) Hajtovka 33, foto 1945;

       14A. Knap Michail (Michal), Hajtovka 33, spravka foto;

       15. Šestak Michail (Michal), Starina, foto 1938-1945?;

       P3A. Štefančík Ivan (Ján) 1901, Legnava 31, foto 1938;

       P3B. Štefančík Ivan (Ján) 1901, Legnava 31, foto 1982

(Menovaný pred Domom dôchodcov v Starej Ľubovni 10.10.1982, kde bol so svojou ženou Haňou (Annou) rod. Semančíkovou);
       P4. Feduš Štefan (Koščulnyk) 1899, Hajtovka 18, foto 1964;

       P9. Tkáčiková (Marja) Mária, r. Semančíková, Starina 34, foto 1960;

     P10. Semančíková Haňa (Anna) r. Fedušová, Hajtovka 18, foto 1972.

     Spracoval a napísal: Milan Semančík, Trenčín 21.08.2024. Aktualizované 08.10.2024***
     
     ODOZVY:
     J. K. 6. 10. 2024 8:25 (pred 3 dňami)
     Vďaka, pohľad do minulosti od ľudí alebo od známeho človeka, má úplne inú hodnotu a vierohodnosť, ako od anonymnéhopisateľa. Je to veľmi užitočné a poučné. Rád si to prečítam.
      - - -
     J. Kr. 6. 10. 2024 19:25 (pred 3 dňami)
     Ďakujem, prečítané, pochopené. Ak to máš dokumentačne podložené, tak výborná práca. Píš a posielaj ďalej.Ak by som mal niečo k popisovaným udalostiam, tak by som to napísal. S pozdravom.
      - - -
     J. P. S. 6. 10. 19:56 (pred 3 dňami)
     Ďakujem.
      - - -
     M. O. 7. 10. 2024 13:18 (pred 2 dňami)
     👍
      - - -
     J. K. 8. 10. 2024 18:52 (pred 1 dňom)
     Ahoj Milan.Až teraz som si prečítal tvoje "pamäti".Vážim si, že si sa snažil a pravdivo opísal to, čo sa dialo počas vojny vo vašom kraji a nevynechal si aj menej príjemné okolnosti.Je to zaujímavý pohľad na históriu kraja okolo Stariny, a zároveň aj ukážka tvojho charakteru aj charakteru a odvahy tvojich predkov. Dnes už je to vzácne a len málo je takých, ktorí vedia priznať aj vlastné pochybenie, či už konali vedome a úmyselne alebo nevedome. V mojich očiach, je práve toto ozajstná odvaha. Toto svedectvo je o to cennejšie, že je dobrým príkladom a dôvodom na hrdosť preTvojich potomkov. S pozdravomJaro.
      - - -
      J. P. S. 9.10.2024 10:42 (pred 8 hodinami)
      V tejto veci môžem iba zbierať info. Ďakoval som za informáciu. Preto som nič viac nedodal.Skôr mám rád osobnú konverzáciu tam sa dá dozvedieť veľa. Teraz sa mi páči Fico čo robí ohľadomRuska len či to nie sú kecy.
       * * *