Pán Peter Medviď správne pomenoval náš (rusínsky) problém:- krehká identita (bohužiaľ svoje chápanie podstaty rusínskej identity nenapísal !- správne píše, že: «Žiaľ, len sťažovať sa na ukrajinizátorov nám v žiadnom prípade nepomôže. Zrkadlo musíme nastaviť i sebe». No bohužiaľ, ďalej sa nedostal. Obmedzil sa na deštrukciu – hanenie: «ukrajinizácie, spolupráce s organizáciami proukrajinskej orientácie, spolupráce s organizáciami proukrajinského zamerania, parazitovania na Rusínoch...»
Túto deštruktívnu pesničku počúvam od rusínskych funkcionárov už viac ako 20 rokov. A stále nič konštruktívne. Napríklad čo ponúkajú namiesto slovenskej, ukrajinskej identity (obsah) ? Čo by bolo po rozbití štruktúr proukrajinskej orientácie ? Zvlášť keď pre niektorých rusínskych funkcionárov je téma slovakizácie tabu.
- pri článkoch tohto typu ma vždy udivuje neúcta k tým Rusínom, ktorí si vybrali ukrajinský smer. Prečo (keď takou neúctou autori trpia) neprejavujú ju tiež tak isto i k Rusínom, ktorí si vybrali slovenskú orientáciu ? Celkove autor sa nedokázal pozrieť na rusínsko – ukrajinskú otázku z vyššej perspektívy a predovšetkým konštruktívne. Pre objektivizáciu ponúkam krátky pohľad do histórie:
A) V roku 1820 Pavol Jozef Šafárik v Histórii slovanskej reči a literatúry na všetkých nárečiach napísal: « ruské nárečia na východnej Haličine [1] a severovýchodnom Uhorsku [2] sú bežným variantom maloruského jazyka» (Nie len z jeho pohľadu sme boli jeden a ten istý národ !)
B) Slováci po rozpade Rakúsko – Uhorska (po r. 1918) aby sa dostali zo svojej zaostalosti a dobehli svet - prevzali kultúru českú.
C) Náš – karpatoruský = rusínsky vývoj (Země Podkarpatoruské a Prešovskej Rusi) bol po rozpade Rakúsko – Uhorska v rámci novo vzniknutého Československa relatívne autonómny. Určitá odlišnosť vo vývoji bola pokiaľ porovnáme vývoj Zeme Podkarpatoruskej s vývojom na Prešovskej Rusi. Na Prešovskej Rusi postupne silnel slovakizujúci vplyv ktorý vyvrcholil za Slovenského štátu. [3]
Celkove na náš vývoj v danom období mali vplyv tieto rozhodujúce faktory: naša cyrilometodská tradícia, Grekokatolícka Cirkev, Karpatoruská Autonómna Pravoslávna Cirkev Srbského patriarchátu a česká kultúra.
Po roku 1945 bol náš hlavný karpatoruský smer vývoja direktívne zmenený na ukrajinský a pravoslávny. A tak po uvedenom roku pred Karpatorusmi i Rusínmi Československa boli oficiálne len tieto možnosti:
a) prijať ukrajinský smer vývoja, ukrajinskú kultúru a pravoslávnu vieru a stať sa Ukrajincami. (Malá časť Rusínov sa prihlásila k ruskej národnosti ...) [4];
b) prijať slovenský smer vývoja, slovenskú kultúru a rimokatolícku vieru a stať sa Slovákmi;
c) ako ukazuje súčasná doba, existovala i značná časť Rusínov, ktorí si síce písali Slovenskú národnosť, ale v srdci zostali Rusínmi – zostali verní cyrilometodskému odkazu. Treba si však uvedomiť, že táto časť Rusínov bola vzdelávaná na slovenských školách a pokiaľ boli veriaci, nadobudli latinskú duchovnosť. Preto značná časť Rusínov je v súčasnosti kultúrne a duchovne bližšie k západným Slovanom.
Či sa nám to páči, alebo nie, či si to uvedomujeme, alebo nie v súčasnosti na Slovensku je to tak, že:
- Rusíni: si zachovali svoj pôvodný ruský názov, ale sú viac latinizovaný v porovnaní s:
- Ukrajincami: ktorí síce stratili svoj pôvodný ruský názov, ale zachovali si (vďaka svojim štruktúram – ukrajinským organizáciám, pravoslávnej viere, školstvu) viac z cyrilometodského dedičstva. Treba to vedieť, a treba to akceptovať, inak si neuvedomujeme, že fakticky bojujeme proti jadru Rusínov – dnes Ukrajincov, ktorých preťahovaním na svoju rusínsku stranu fakticky latinizujeme. Minimálne to tak bude dovtedy, pokiaľ sa jasne neprihlásime k nášmu cyrilometodskému dedičstvu ako k podstate svojej identity, pokiaľ obrodenecké hnutie Rusínskeho národa nebude vedome budovať na duchovnosti a kultúre cyrilometodskej tradície. Bohužiaľ už dlhodobo niektorí rusínsky funkcionári nechcú vidieť a pripustiť, že môžu byť ľudia, pre ktorých je rusínska orientácia za danej situácie veľmi slovenská. Pri článku tohto typu by som čakal obhajobu – propagáciu rusínskeho smeru na výške doby – to jest porovnanie rusínskej orientácie s ukrajinskou orientáciou a slovenskou orientáciou z pohľadu tradičných vyšších všeľudských hodnôt umožňujúcich vyššiu prosperitu a kvalitu života.
Odkazy, poznámky:
[1] Haličina a) východná = približne oblasť súčasnej Ľvovskej, Rovenskej oblastí ... Ukrajiny; b) západná = Lemkovčina viď: http://uk.wikipedia.org/wiki/Галичина
[2] Severovýchodné Uhorsko = Podkarpatská Rus a Bukovina viď: http://ru.wikipedia.org/wiki/Буковина
[3] Otázka slovensko – rusínskeho pomeru na východnom Slovensku, Z poverenia Ústrednej správy Slovenskej ligy napísal Ján Ruman, oblastný tajomník Slovenskej ligy v Košiciach, Kníhtlačiareň Andreja úč. spol., Bratislava 1935, s. 1 až 47.
[4] Stanovisko Spoločenskovedného ústavu SAV (Slovenskej akadémie vied) k autochtónnosti ruskej národnostnej menšiny na území Slovenskej republiky viď: http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=1&ved=0CBcQFjAA&url=http%3A%... viď: http://rusyn-narod.ru/kultura_inyie_stati/stanovisko_spolocenskovedneho_ustavu_sav_k_autochtonnosti_ruskej_narodnostnej_mensiny_na_uzemi_slovenskej_republiky
Súvisiace materiály:
▪ «Наше походжіня (общоруське)»
- http://www.rusynacademy.sk/image/nn15-16-10.pdf
- http://www.rusynacademy.sk/image/nn17-18-10.pdf
- http://www.rusynacademy.sk/image/nn19%20-10.pdf
- http://www.rusynacademy.sk/image/nn%2020-2010.pdf
▪ «Náš pôvod (všeruský)[1]» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/nas_povod_vserusky_
▪ «Exkurz do histórie Rusínov a námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/exkurz_do_historie_rusinov_a_namety_na_riesenie_situacie_v_rusinskom_hnuti_na_slovensku
▪ «Sme jednoznačne Rusíni» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/sme_jednoznacne_rusini
▪ «Ked ja pojdzem maširovac» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ked_ja_pojdzem_masirovac0
▪ «Divide et impera !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/divide_et_impera_
▪ «Ad: „O okrúhlom stole Rusínov Slovenska“ http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i01234567
▪ «Môj pohľad na súčasné rusínske hnutie» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i0123
▪ «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov
▪ «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov_1
▪ «Ad: Slabá identita» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ad_slaba_identita
▪ «Є то гра без змыслу-Je to hra bez zmyslu» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ie_to_ghra_biez_zmyslu_je_to_hra_bez_zmyslu_
▪ «Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/bez_rusofilstva_rusinske_hnutie_zanikne_
▪ «Programové tézy rozvoja rusínskeho národa (Propozície)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i012345
▪ «Programové tézy rozvoja Rusínskeho národa (reakcia)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/programove_tezy_rozvoja_rusinskeho_naroda_
▪ «Діскусія-Diskusia» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/diskusiia_diskusia_
▪ «Diskusia 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/diskusia_1
▪ «Venčanije» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i0
▪ «Sv. Liturgia» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i
▪ «Posledný kríž slovanskej cirkvi» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/posledny_kriz_slovanskej_cirkvi
▪ «Cyrilometodská duchovnosť a kultúra» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/cyrilometodska_duchovnost_a_kultura_
▪ «Ad: Malorusko, alebo Ukrajina: euroázijský Východ, alebo európsky Západ?» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ad_malorusko_alebo_ukrajina_euroazijsky_vychod_alebo_europsky_zapad_
▪ «Fundament nie len pre Rusínov» (kniha) http://rusyn-narod.ru/knighi__moi_knighi
Milan Semančík, Trenčín. Zverejnené dňa 26.06.2013, zámena odkazov na vymazané články, odakazmi na obnovené články 28.09.2018. Aktualizácia 23.02.2019***