Назад к списку

Sme jednoznačne Rusíni

21. mája 2011 na celom Slovensku bude sčítanie obyvateľstva, bytov a domov. V súvislosti s tým nezaškodí keď sa my Rusíni poučíme. V Народных новинках, ročník ХХ, č. 15 – 16, s. 4; č. 17 – 18, s. 4; č. 19, s. 4; č. 20, s. 4; bol vytlačený môj článok Наше походжіня (общоруське) – Náš pôvod (všeruský). Na internete je možné si ho prečítať po rusínsky na adrese: www.rusynacademy.sk, po slovensky na: http://sites.google.com/site/newsbookinfo/nasa-historia-vseruska.


Tam som v histórii Rusínov napísal: „Traduje sa, a je to i fakt, že Rusín – prvotne Russyn je synom Rusa. Názov Rusín Русин (Ruten, Ruthen) sa začal používať a bol známy už v dávnej minulosti. Michail Lučkaj v svojej publikácii «Histоria Carpato-Ruthenorum» uvádza, že názov Rutén – Rusín používali v svojich dielach už dávny historici akými boli Heľmond, Bonfinij ...“ Niektorí ľudia sama pýtajú: A kto sme my, keď sa voláme Rusnaci, Rusňáci, Rusnáci? Hneď som mohol odpovedať len to, čo som si pamätal od svojho otca: „My sami sa nazývame Rusíni. A názvy: Rusnaci, Rusňáci, Rusnáci nám dali iní – Slováci, Maďari ... len ako prezývku, nadávku.“ Pozrel som sa i do starších kníh, aký názov sami používali, čo sami naši prekovia o tom písali.
«КНИЖИЦЯ ЧИТАЛЬНАЯ ДЛЯ НАЧИНАЮЩИХ», napísaná Alexandrom Duchnovičom v Budíne v 1847 roku, na stránke 98 uvádza: «9. Жизнь Русина− 9. Život Rusína»“. Tento názov, a len ten, používa vo všetkých svojich knihách, knížkach, písomných prácach.
A čo o tom píše Michail Lučkaj v svojej práci ? V «Historia Carpato-Ruthenorum Sacra et Civilis», Michaele Lutskay, B. M. V., Cassoviae 1843, Tom I., Caput 2. DE CARPATHO, pag. 55, napísanej latinsky, a v preklade na ukrajinský jazyk: «Історія Карпатських Русинів церковна і світська» (Науковий збірник Музею української культури у Свиднику, СПВ Братислава – Відділ української літератури в Пряшеві 1985 – 1990); alebo v preklade šesťdielna «Історія Карпатських Русинів» (Ужгород, Закарпаття 1999 – 2005). Znenie jeho poznámky je takéto:
► v originále latinsky+maďarsky
Caput 2
DE CARPATHO.
(4) a) Nonnuli Hungari admondum monsficam, suaeque lingvae Euphoniae trant suam ignorantiam Ethnogranon student, Ruthenos Rusznyákok compellando, ridiculo esset suis popularibus, qui scriberet: Bétsben, Drezdaban, és Hamburgban a lakosok Deutsch nyelven beszélnek, Árva Megyében a nép mind Szlovják, quia Germani se nominant Deutsch, Slavi Szlovják, sic ridiculum est dum Hungarus Ruthenos Rusznyák compellat ideo, quia Rutheni se Ruszin nominant. Nomen Germanorum civitate donatum est Németh. Slavorum Tóth, Ruthenorum Orosz, usuent has nomenclationec, tunc nec ignorantiae, nec studii traductionis arguentur.
► rusínsky:
Глава 2.,
часть О КАРПАТАХ.
під лініов (4) a) Окремы Мадяре проявляють повне незнаня етноґрафії і не старають ся о милозвучность, называючі Рутенів Русняками; смішно бы то вызерав про їх родаків тот, хто бы писав так: у Відню, Дрезденї і Гамбурзї жытельство говорить дойч языком, в области Арва вшытко жытельство – Словякы, зато мерькуйте, бо Нїмцї называють себе Дойч, а Славяне – Словяк. Таксамо смішно выходить, коли Мадяр называть Рутенів Русняками лем зато, же самы Рутены называють себе Русинами. Штатом прията назва про Ґерманів – Нїмцї, про Словаків – Товт, про Рутенів – Орос. Няй вжывають тоты назвы, тогды їх не будуть винити ани з нестранности перекладу.
► ukrajinsky
Глава 2
Про КАРПАТИ
примитка під лінейкой: (4) a) Окремі угорці проявляют повне незнаня етнографії та безтурботність про милозвучність називаючи рутенів русняками; смішним виявився б для їх земляків той, хто писав би так: у Відні, Дрездені та Гамбурзі населеня розмовляє дойч мовою, в області Арва все населеня – слов´яки, тому, бачте, бо німці називають себе дойч, а слов´яни - слов´як. Так само смішно виходить, коли угорець називає рутенів русняками лише тому, що самі рутени називають себе русинами. Державою прийнята назва для германців – німці, для словаків – товт, для рутенів – орос. Хай користуються цими назвами, тоді їх не будуть звинучувати ні в в упереджености перекладу.
► slovensky:
Hlava 2
O KARPATOCH
poznámka pod čiarou (4) a) Niektorí Maďari prejavujú plnú neznalosť etnografie a nestarajú sa o milé znenie nazývajúc Ruthénov Rusňákmi; smiešnym by bol pre ich rodákov ten, kto písal by tak: vo Viedni, Drážďanoch a v Hamburgu obyvateľstvo hovorí dojč jazykom, v oblasti Arva všetko obyvateľstvo – Slovjaky, tak, pozorne, lebo Nemci nazývajú seba Dojč, a Slovania - Slovjak. Obdobne je smiešne, keď Maďar nazýva Ruthénov Rusnákmi len preto, že sami Ruthéni nazývajú seba Rusínmi. Štátom prijatý názov pre Germánov – Nemci, pre Slovákov – Tóth, pre Ruthénov – Orosz. Nech používajú tieto názvy, potom ich nikto nebude viniť ani z nestrannosti prekladu.
Z uvedeného vyplýva, že niet pochýb, že najneskôr do polovice ХІХ. storočia všetci Rusíni sami seba nazývali Rusínmi. No a tam, kde teraz sami seba volajú Руснаци, Rusnáci, Rusňáci, prijali za svoj názov cudzie prezývky. Takže pri sčítaní obyvateľstva 21. mája 2011 všetci Rusíni, Русины, Руснаци, Русняци, Rusnáci vedzme, že oficiálne sa voláme Rusíni a tak sme uznaní Slovenskou republikou, a tak sa pri sčítaní treba zapísať.
Odkaz:
 - «Сьме єднозначно Русины» 
http://www.rusynacademy.sk/cms/-1057;-1100;-1084;-1077;-1108;-1076;-1085;-1086;-1079;-1085;-1072;-1095;-1085;-1086;-1056;-1091;-1089;-1080;-1085;-1099;,864.html)*
Súvisiace materiály:
 ▪ «Наше походжіня (общоруське)»
 - http://www.rusynacademy.sk/image/nn15-16-10.pdf
 - http://www.rusynacademy.sk/image/nn17-18-10.pdf
 - http://www.rusynacademy.sk/image/nn19%20-10.pdf
 - http://www.rusynacademy.sk/image/nn%2020-2010.pdf
 ▪ «Náš pôvod (všeruský) [1]» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/nas_povod_vserusky_
 ▪ «Exkurz do histórie Rusínov a námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/exkurz_do_historie_rusinov_a_namety_na_riesenie_situacie_v_rusinskom_hnuti_na_slovensku
 ▪ «Ked ja pojdzem maširovac» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ked_ja_pojdzem_masirovac0
 ▪ «Divide et impera !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/divide_et_impera_
 ▪ «Ad: „O okrúhlom stole Rusínov Slovenska“» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i01234567
 ▪ «Môj pohľad na súčasné rusínske hnutie» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i0123
 ▪ «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov
 ▪ «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov_1
 ▪ «Ad: Slabá identita» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ad_slaba_identita
 ▪ «Є то гра без змыслу-Je to hra bez zmyslu» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/ie_to_ghra_biez_zmyslu_je_to_hra_bez_zmyslu_
 ▪ «Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/bez_rusofilstva_rusinske_hnutie_zanikne_
 ▪ «Programové tézy rozvoja rusínskeho národa (Propozície)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i012345
 ▪ «Programové tézy rozvoja Rusínskeho národa (reakcia)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/programove_tezy_rozvoja_rusinskeho_naroda_
 ▪ «Діскусія-Diskusia» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/diskusiia_diskusia_
 ▪ «Diskusia 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/diskusia_1
 ▪ «Venčanije» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i01
 
▪ «Sv. Liturgia» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i
 ▪
«Posledný kríž slovanskej cirkvi» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/posledny_kriz_slovanskej_cirkvi
 
▪ «Cyrilometodská duchovnosť a kultúra» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/cyrilometodska_duchovnost_a_kultura_
 ▪ «Ad: Malorusko, alebo Ukrajina: euroázijský Východ, alebo európsky Západ?» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ad_malorusko_alebo_ukrajina_euroazijsky_vychod_alebo_europsky_zapad_
 ▪ «Fundament nie len pre Rusínov» http://rusyn-narod.ru/knighi__moi_knighi
Milan Semančík, Trenčín; Zverejnené: 10. 12. 2010; Náhrada odkazov na vymazané články z www.holosy.sk a doplnenie odkazov na súvisiace materiály 26.09.2018. Aktualizácia 23.02.2019***