Publikovaný materiál, jeho časti alebo myšlienky je možné stiahnuť, kopírovať za podmienky dodržania autorského zákona a uvedenia zdroja – www.rusyn-narod.ru
     Legnavský baziliánsky monastyr Medzi obcou Orlov a Legnava sa vyníma vrch Kurčínska Magura (n.v. 954 m). Jej pravá časť, ktorá sa tiahne do údolia rieky Poprad, sa nazýva Ostriž (Ostriež. Pôvod zo slov storožity, osterihaty). Na jeho severovýchodnom úbočí je kláštorisko - Monastyr, ktorého súčasťou je Cerkov sv. Nikolaja Čudotvorcu.

     V čase pred tatárskym vpádom (1241) nebol len nejakým bezvýznamným monastyrom. Mimoriadne prekvital najmä od X. do XIII. storočia (1). V tých časoch bol významným monastyrom, ktorý bol dokonca v povedomí uhorských a poľských kráľov ... Bolo to miesto, kde sa uhorskí a poľskí králi stretávali, aby viedli medzinárodné rozhovory a jednania. Bolo to vhodné miesto, nakoľko tento monastyr stál a dodnes stojí na hraniciach medzi Slovenskom a Poľskom.Práve na tomto mieste sa v roku 1211 stretol uhorský arpádovský kráľ Andrej II. (1205-1235) s poľským kráľom Leszkom I. (1206-1227). Toto stretnutie spomína Ipatijevská letopis pod rokom 1211.V tom čase to bol veľký monastyr - lavra, v ktorom žilo veľké, množstvo mníchov ...
     Legnavský monastyr bol spustošený o 30 rokov neskôr za tatárskeho vpádu v rokoch 1241-1242 (2). Po tatárskom spustošení tento monastyr už nikdy nenadobudol svoju niekdajšiu slávu, ani pôvodnú mnohopočetnosť baziliánskych mníchov ... Historici hovoria, že v porovnaní s inklinovaným obdobím slávneho 10. - 13. storočia, keď monastyr bol veľkou lavrov mníchov a strediskom cyrilometodskej vzdelanosti a kultúry, sa po tatárskom vpáde zmenil na «pustovňu» (3) s niekoľkými desiatkami baziliánskych mníchov. Až zanikol.
     14. storočie
     Monastyr sv. Nikolaja Myrlikejského Čudotvorca v Legnave bol obnovený. Svedčí o tom písomná zmienka z 22. septembra 1323, v ktorej sa tento starodávny monastyr spomína nepriamo. Vtedajší uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou daroval Plavečský a Staroľubovniansky hrad s pozemkami svojmu vernému rytierovi Filipovi Drugethovi, ktorý s ním prišiel do Uhorska z talianskeho Neapola a preukázal mu mnohé verné služby. V tejto hramote z roku 1323 sa spomína, že na darovaných pozemkoch sa nachádza Legnavský baziliánsky monastyr (4).
     Rok 1529 - staroslovanský Evanjeliár pre Legnavský baziliánsky monastyr
     Ďalšia veľmi významná písomná zmienka o jeho existencii je z roku 1529. Jedná sa o zápis v drahocennom, rukou písanom staroslovanskom Evanjeliári, ktorý sa v súčasnosti nachádza v knižnici Budapeštianskej univerzity. V ňom na strane 260 je zápis v cyrilike. Bol zverejnený v roku 1970. Znenie môjho prekladu:
     "Leto roku 6037. Sláva Pánu Bohu i svätej Bohorodičke prečistej, jeho Božej matke chvála i sláva svätému otcovi Nikolajovi. Od začiatku (prepisu tetraevanjélia prišiel)  koniec. Svätá trojica, Bože náš sláva Ti. Píšuc - prepisujúc túto knihu ... tetraevanjelium rukou veľahriešneho otroka Božieho Jurija Kostentinova syna z hospodárstva moskovského (podliehajúceho Veľkému kniežaťu Vasiliju Ivanovičovi - Cárovi a vládcovi Všetkej Rusi), rodom z Veľkého Novgorodu a podľa miesta práce z Veľkého Pskova. Píšuc - prepisujúc túto knihu bohabojného a Krista milujúceho muža Timofeja Ivanova z Dúbrovky, zo zeme Sanockej (je to jeho kniha, nakoľko si ju objednal). Spája sa toto sväté Evanjelie s otrokom Božím Timofejom, jeho manželkou Nastasiou, ich deťmi: Filimónom, Grigorijom, Fedorom i ich zomrelých detí Nazarom, Vasilijom, Matfejom, Jarijom, Máriou. ... (a ďalších príslušníkov rodiny) Ioanom, Jugom, Lukom, Vasulisom, Pavlom, Ignatom, Ofimiom, Orinom, Markom, Ioanom, Semionom, Ioanou, Lavrentiom, Michailom, Annou, Okulinou, Otimiou, Ostafom, Zachariom, Ogafiou, Orinou, Michailom. A tento bohabojný muž Timofej dal napísať toto sväté tetraevanjélium a položil ho na oltár nového monastyra svätého otca Nikolaja v poli Legnavskom, aby tam bolo v bezpečnom zväzku so svätou Cirkvou a svätým otcom Nikolajom. A kto by sa ho pokúsil ukradnúť svätému monastyru a svätému otcovi Nikolajovi, nech bude prekliaty týmto svätým otcom (Nikolajom) i všetkými 12 - timi apoštolmi a všetkým duchovenstvom na zemi pod nebesami. Žehnám na zdravie a spásu. ..." (5)
(Preklad: Milan Semančík)
     Teda stručne, bez vtedajšej kvetnatej reči, ktorá niekedy môže i zamotať zmysel textu : objednávku na tento staroslovanský Evanjeliár dal bohabojný muž Timofej Ivanov z Dubrovky zo zeme Sanockej. Napísal - prepísal ho v roku 1529 poddaný Cára všetkej Rusi Jurij Kostentinov rodom z Veľkého Novgorodu pracujúci v Pskove. Po jeho vyhotovení bohabojný muž Timofej Ivanov z Dubrovky zo zeme Sanockej Evanjeliár zaplatil a osobne podaroval - položil na oltár baziliánskeho monastyra zasväteného sv. Nikolajovi Čudotvorcovi nachádzajúcemu sa «pri Legnavskom poli» .
     Predmetný Evanjeliár z roku 1529 dokazuje, že krátko po bitke pri Moháči (r. 1526) baziliánsky monastyr nachádzajúci sa pri Legnave určite ešte existoval, mal cerkov zasvätenú sv. Nikolajovi Čudotvorcovi a darovaný Evanjeliár Ležal na jeho najčestnejšom mieste: «na prestole». V roku 1529 bol Legnavský monastyr už kamenný. Svedčí o tom množstvo štiepaného kameňa a základy akejsi veľkej stavby tesne pod vrcholom hory, na úpätí ktorej stojí dnešná «osamelá» cerkov «Prenesenia ostatkov sv. Nikolaja Myrlikijského Čudotvorca. Tento kameň sa nenechádza nikde v okolí, jedine na tomto mieste - na malej plošine strmého svahu vypínajúceho sa smerom na juh, nad ešte dnes stojacou cerkvou ... (6) Kedy bol zničený Legnavský baziliánsky monastyr, ktorý bol ešte plne aktívny v 16. storočí, nikto nevie. Písomné dokumenty mlčia a čakajú na svoje odhalenie ...
     18. storočie - osamelá cerkov v areáli monastyra
     Kedy bola postavená dodnes stojaca osamelá cerkov zasvätená sv. Nikolajovi Čudotvorcovi v areáli baziliánskeho monastyra tiež nikto nevie. Cerkov nemá vežu, a to dokazuje, že bola postavená v čase, keď si veže smeli budovať len rimokatolíci. Tento fakt ukazuje, že bola s vysokou pravdepodobnosťou postavená najneskôr pred koncom 18. storočia. Schématizmus Prešovskej eparchie na rok 1944 uvádza, že táto cerkov bola reštaurovaná v roku 1760 grófom Szirmayom (6). Ak je pravda, že bola v roku 1760 reštaurovaná, to znamená, že bola určite postavená ešte pred týmto rokom, čiže je ešte staršia. Pokiaľ zoberieme v úvahu použitie vtedajších stavebných technológií, materiálov a kvality práce. Tak nám vychádza, že takéto stavby boli reštaurované nie častejšie ako raz za 50 rokov. Keď odpočítame 50 rokov od doloženého termínu reštaurácie. Tak bola postavená minimálne niekedy okolo roku 1710 t.j. na začiatku 18. storočia. Táto cerkov sa nachádza asi 100 metrov od dnešného toku rieky Poprad, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi Slovenskom a Poľskom.
     Každý rok sa v Legnave uskutočňuje odpust a procesia k tejto osamelej cerkvi zasvätenej Preneseniu ostatkov sv. Nikolaja Čudotvorcu v termíne okolo 09. mája. Ľudia žijúci v jej okolí medzi sebou «gadajut - bisidujut» rozprávajú sa po rusínsky. Legnava je grekokatolíckou rusínskou farnosťou. Pri poslednej rekonštrukcii Legnavského monastyra, po ktorej bola uskutočnená vysviacka 15.05.2011 boli podľa mojich informácii nenávratne odstránené pôvodné maľby spolu s omietkou.
      Legnavčania pod vedením už nebohého Jána Štefančíka postavili pri prameni minerálnej vody - "Kvasnej voďi" prírodný amfiteáter na ktorom vystupovali miestne folklórne súbory vrátane profesionálneho folklórneho súboru: Poddukelského ukrajinského ľudového súboru (PUĽS).Táto tradícia pokračuje, i keď nie v Legnave, ale v neďalekej obci Malý Lipník. V dňoch 12. - 14. 07. 2024 sa v Malom Lipníku konal XIII. ročník folklórneho festivalu «Русиньска ватра = Rusínska vatra». Jeho organizátorom je rodák z Malého Lipníka: Peter Štefaňák, predseda Okrúhleho stola Rusínov Slovenska. Zúčastnil som sa tohto festivalu s celou rodinou. Odniesli sme si nezabudnuteľné dojmy. Prajem jeho organizátorovi veľa zdravia a многая і благая літа.
      Poznámky – odkazy:
     (1). «Hossszúvágás: Lagnó, Lagnó ...Szent Vazul monostora helyén, mely a X. századtóla tatár-jarásig állot fenn s utóbb remetehelyül szolgált, 1750-ben épülta Szirmay Tamás grof kápolnája. A község határában vasas ásványvíz-forrás s a kápolna felett vízesés van», (S. Tóth, Sáros vármegye monografiája, II. Budapest, 1910, s.408-409); ). «Hossszúvágáson maradt fenn emlékezete az egykori Szt. Bazil rend kolostorának, mely a X.századtól a tatárjárásig állot fenn, utóbbpedig remetehelyül szolgált» (Tamtiež, III, 1912, s. 233); porov. Tiež J. Škultéty, «Visľania a Veľká Morava», Slovenské pohľady, 2 (1929) s. 99.
     (2). Porov. Л. Лизак, «Легнавский Монастир», Kalendar Blahovistnika, Prešov, 1971, s. 114, 116; porov, Schematizmus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioeceseos Prešoviensis (Fragopolitanae) et AdministraturaeApostolicae Dioces. Munkačensis In Slovacchia Pro Anno Domini 1944, Prešov, 1944, s. 48.
     (3). Porov. S. Tóth, Sáros vármegye monografiája, II, Budapest, 1910, s.408-409; III, 1912, s.233;
     (4). «...Qui reversi retulentur, quod super faciem castri Poloucha vocati et terrarum ac villarum ad ipsum pertinecium accedento convocatis vicinis et commemetaneis ipsas reambulassent, videlicet, quod prima meta incipit ex illa parte cuiusdam heremite versus Poloniam; inde procedit transeundo fluvium Poprad et ascendit in montem, vulgarited Pezzer Jawor dictum; inde procedit ad caput cuiusdam fluvii Musina vocati procedendo pervenit ad quendam montem Chorgo vocatum, a quo monte descendit ad ... », (V. Sedlák, Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae, II, Bratislava, 1987, s. 456-457; porov. Л. Лизак, «Легнавский Монастир», Kalendar Blahovistnika, Prešov, 1971, s. 113); Teda hranica išla: od hradu Plaveč k prvému opornému bodu, ktorým bol Legnavský monastyr, potom po rieke Poprad k Hore Jawor ...;
     (5). Porov. I. Панькевич, «Матеріали до історії мови південнокарпатських Українців», Науковий збірник Музею української культури у Свиднику, 4/2, Prešov, 1970, s. 73-74;
     (6). Porov. Schématizmus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioeceseos Prešoviensis (Fragopolitanae) et Administraturae Apostolicae Dioec. Munkačensis In Slovacchia Pro Anno Domini 1944, Prešov, 1944, s. 48;
      Zdroj:
      Letopis Bukovského monastyra (Bukovej Hory) a historické zmienky o iných baziliánskych monastyroch na východnom Slovensku | Jozafát V. Timkovič, OSBM, Prešov 2004, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku, s. 215 – 220.
      Foto:
      1. Čiernobiela fotografia Cervi sv. Nikolaja Čudotvorca pri Legnave pochádza z XVIII. Storočia. Stojí v areáli niekdajšieho baziliánskeho monastyra. Je bez veže, lebo veže vtedy smeli mať na svojich kostoloch len rimokatolíci. Fotografia prevzatá z o zdrojového materiálu: Letpis ... Jozafát V. Timkovič, OSBM, Prešov 2004, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku.
      2. Čiernobiela fotografia vchodu do Cervi sv. Nikolaja Čudotvorca pri Legnave z roku 1960. Pred vchodom sprava doľava Štefan Feduš (koščulnyk), Milan Semančík, Anna Semančíková r. Fedušová. Fotografoval Štefan Semančík.
      3. Farebná fotografia Cerkvi sv. Nikolaja Čudotvorca pri Legnave (rok ?) z internetovej stránky obce https://legnava.sk/
      4. Foto prepisu textu Zápisu zo staroslovanského Evanjeliára (1529) z prestola oltáru baziliánskeho monastyra pri Legnave, tak ako bol zverejnený v roku 1970 a v roku 2004 opätovne zverejnený v Letopise Bukovského monastyra (Bukovej Hory) a historické zmienky o iných baziliánskych monastyroch na východnom Slovensku | Jozafát V. Timkovič, OSBM, Prešov 2004, Rád sv. Bazila Veľkého na Slovensku, s. 216 – 217.
      
      Spracoval, doplnil a napísal: Milan Semančík, Trenčín 26.07.2024***