25.11.2016 zomrel Fidel Alejandro Castro Ruz, líder kubánskej revolúcie, vládca Kuby, jeden z posledných symbolov obdobia studenej vojny medzi kapitalistickým Západom a socialistickým Východom. Prežil vládu 10 (desiatich) prezidentov USA, 5 (piatich) vodcov Sovietskeho Ruska a neuveriteľných 638 (šesťsto tridsať osem) atentátov. Narodil sa 13. augusta 1926 v Biráne na Kube. 

 Bol nemanželským synom bohatého farmára a jeho kuchárky. Zobrali sa oveľa neskôr, keď mal Fidel už 15 rokov. Absolvoval strednú jezuitskú školu. Časť absolvoval v Santiago de Cuba a štúdium ukončil v Havane. Po maturite pokračoval štúdiom práva na Havanskej univerzite. Do politiky sa zapojil už počas študentských čias. V roku 1947 vstúpil do sociálne orientovanej Ortodoxnej strany, ktorá požadovala rozsiahlu reformu skorumpovanej vlády. Študoval diela V. I. Lenina, J. V. Stalina a G. I. Petrovského. Fidel viedol na univerzite viacero študentských protestov, počas jedného z nich v roku 1948 bol políciou ťažko zbitý. Ten istý rok spolu s ďalšími kubánskymi študentmi absolvoval krátku cestu po niekoľkých krajinách Latinskej Ameriky, pričom v Kolumbii zažil rozsiahle nepokoje, ktoré vypukli po zavraždení obľúbeného prezidenta Jorge Eliécer Gaitána. V októbri 1948 sa oženil so študentkou filozofie Mirtou Díaz Balart tiež z bohatej kubánskej rodiny, s ktorou mal neskôr syna Fidelita. V roku 1950 po absolvovaní univerzity začal Castro vykonávať právnickú prax. Stále bol aktívny v Ortodoxnej strane, a stal sa známym pre svoj nacionalizmus a odpor proti vplyvu USA na Kubu. V roku 1951 na protest proti vládnym represiám a korupcii vodca Ortodoxnej strany Eduardo Chibás spáchal samovraždu počas živého rozhlasového vysielania. Strana sa stala veľmi populárna a Castro sa dostal medzi jej čelných predstaviteľov, pričom ako poslanecký kandidát sa pripravoval na parlamentné voľby, ktoré sa mali konať nasledujúci rok. 10. marca 1952 však Fulgencio Batista uskutočnil štátny prevrat, chopil sa moci a plánované voľby zrušil. Už aj tak chabá demokracia na Kube definitívne padla a pod Batistovým vedením sa korupcia a represie ešte zintenzívnili. Po prevrate Castro vystúpil z Ortodoxnej strany a obvinil Batistu z porušenia ústavy, na súde ale neuspel.
* Po neúspešných pokusoch o zákonné zbavenie Batistu moci sa Castro rozhodol uskutočniť akciu, ktorá by proti nemu podnietila všeľudové povstanie. S desiatkami svojich priateľov a priaznivcov zorganizoval ozbrojené útoky 26. júla 1953 na kasárne Moncada v Santiagu a kasárne v meste Bayamo. Útoky boli neúspešné. Časť vzbúrencov sa vzdala, časť spolu s Fidelom padla do zajatia. Počas pobytu vo väzení sa s ním rozviedla manželka a jeho nepriatelia sa ho pokúsili otráviť.
* V súdnom procese bol Fidel Castro odsúdený na 15 rokov väzenia. Na konci procesu predniesol Fidel rozsiahlu obhajovaciu reč (stala sa známa podľa jeho výroku "Historia me librará - História ma oslobodí"), v ktorej predostrel program svojich plánovaných reforiem.
* Vo väzení však vďaka všeobecnej amnestii, ktorú vyhlásil diktátor Batista v roku 1955, aby upokojil napätú domácu situáciu, pobudol menej ako 2 roky.
* 7. júla 1955 odišiel do exilu do Mexika.
* V Mexiku sa Fidel spojil s ďalšími exulantmi a založil Hnutie 26. júla, pomenované podľa dátumu útoku na kasárne Moncada. Z Mexika odišli do USA, kde získavali financie od tam žijúcich Kubáncov. Ku skupine vedenej Fidélom a jeho bratom Raúlom sa pripojil i argentínsky doktor medicíny Ernesto „Che“ Guevara. Z USA sa vrátili do Mexika, kde skupinu trénoval vojnový veterán španielskej občianskej vojny Alberto Bayo Giraud. 26. novembra 1956 skupina vyplávala z Tuxpanu na Kubu na jachte Granma.
* Pristáli 2. decembra v Los Cayuelos v blízkosti mesta Manzanillo na východe Kuby. Omeškali sa o 2 dni oproti plánovanému príchodu a zakrátko boli napadnutí Batistovým vojskom. Iba asi 12 až 16 mužov z pôvodne 82-člennej Fidelovej skupiny prežilo zrážku s kubánskou armádou a podarilo sa im ujsť do hôr Sierra Maestra, kde odštartovali partizánsku vojnu proti diktátorovi Batistovi, ktorá trvala 3 (tri) roky. 30. novembra iná skupina Fidelových prívržencov zorganizovala pod vedením Franka Paisa vzburu v Santiagu, neskôr sa pripojili ku Fidelovi. Fidelovo hnutie si získavalo popularitu a čoskoro sa rozrástlo na 800 mužov.
* 24. mája 1958 vyslal Batista proti Fidelovi a ďalším protivládnym skupinám asi 10 tisíc vojakov. Napriek veľkej číselnej prevahe vládnych vojsk, Fidelovi partizáni v horách zvíťazili a to aj vďaka masívnej dezercii zle trénovaných, nezaangažovaných mladých odvedencov Batistovej armády. Povzbudený týmto úspechom organizuje Fidel vlastnú ofenzívu a jeho partizánske jednotky za veľkej podpory obyvateľstva, postupne obsadzujú jedno kubánske mesto za druhým.
* 1. januára 1959 vstupuje povstalecká armáda v čele s Fidelom Castrom a jeho bratom Raúlom do Havany. Diktátor Fulgencio Batista y Zaldívar rezignuje na všetky svoje funkcie, a spolu s rodinou, najbližšími spolupracovníkmi, svojim bratom Francisko «Panchin» Batistom, gubernátorom Havany a mafiánom Meer Lansky uteká na lietadle do Santo Dominga (Dominikánskej republiky).
* Fidel od začiatku presadzoval ľavicovo orientovanú politiku. V počiatkoch svojej vlády Fidel komunizmus verejne odmietal. Jeho prvotné sociálno-ekonomické reformy boli pomerne umiernené. Odlieta do USA. Stretáva sa s jej vtedajším viceprezidentom Richard Milhous Nixonom. Nenachádza však pochopenie a podporu. Po návrate uskutočňuje agrárnu reformu (ktorá zoštátnila majetok mnohých amerických firiem). Dochádza k rapídnemu zhoršovaniu vzťahov s USA. USA tak sami odstrčili Fidela Castra a Kubu do objatia Sovietskeho zväzu.
* Fidel následne transformuje Kubu na štát komunistického typu podľa sovietskeho vzoru. V októbri 1965 zakladá zo Zjednotenej revolučnej organizácie (ktorá predtým vznikla spojením Hnutia 26. júla s ďalšími organizáciami) Komunistickú stranu Kuby, v ktorej sa Fidel Castro zároveň stáva Prvým tajomníkom.
* v októbri 1962 bola Karibská kríza. ZSSR a USA si z nej zobrali svoje poučenia. ... Kuba tiež. Stala sa verným spolupracovníkom a priateľom ZSSR a socialistického tábora. Fidel aby odviedol pozornosť imperialistov od Kuby zamestnával ich ako mohol podporou národnooslobodzovacieho hnutia (zbraňami, jednotkami z kubánskych dobrovoľníkov) v bratských krajinách kdekoľvek vo svete: Alžíri, Venezuele, Angole, Etiópii, Guinea, Guinea-Bissau, Mozambiku, Benine ...). Kuba bola verným priateľom ZSSR a socialistického tábora do začiatku Gorbačovovej „perestrojky“ t.j. do Gorbačovovej zrady. I táto zrada mala pre kubánskych vodcov svoju cenu. Poučili sa.
* Kubánsky vodcovia túto Gorbačovovú zradu vnímali ako veľkú krivdu. Neraz toto slovo «zrada» znelo z úst Fidela. Nie však verejne. Len na uzatvorených straníckych aktívoch;
* Dá sa povedať, že Kuba zostala verná väčšine ideálov socialistickej revolúcie, ako i prijatým záväzkom.
- po Černobylskej tragédii (26. apríla 1986) Fidel vyhlásil program «Deti Černobyľa» a povedal budeme liečiť, budeme pomáhať - bezplatne. Neďaleko Havany postavili pre tieto deti rehabilitačné centrum – 500 domov. Boli postavené na kubánske a nie len na kubánske pomery neskutočne rýchlo – za niekoľko mesiacov. Už v tej dobe bola Kuba gigantom farmaceutického priemyslu. Oni mohli už v tej dobe liečiť takú pokročilú leukémiu, ktorú v tej dobe sovietsky lekári považovali za neliečiteľnú. Od černobyľskej tragédie po súčasnosť vyliečili viac ako 23000 detí postihnutých tragédiou na čo venovali viac ako 300 miliónov US dolárov. Tento program funguje do súčasnej doby.
* Kubánsky vodcovia od začiatku boli nútení nájsť kompromis medzi tými, ktorí sú ochotní niečo obetovať za realizáciu a udržanie ideálov revolúcie a tými, ktorí tiahnu k užívaniu si komfortu života, ktorí sú ochotní kde čo obetovať z ideálov revolúcie len aby mali k dispozícii 40 druhov klobás ... Len tak mohla prežiť kubánska spoločnosť v podmienkach komplexnej Washingtonskej blokády Ostrova Slobody. Zvlášť v období 90 rokov minulého storočia, keď zanikol Sovietsky zväz a socialistický tábor a keď následne prestala od nich prúdiť finančná a ekonomická pomoc na Kubu.
* Kubánsky národ v porovnaní s proklamovanou ukrajinskou majdanovou revolúciou „гідності - dôstojnosti“ uskutočnil skutočnú revolúciu dôstojnosti. Kuba z masového bordelu (množstva casín, verejných domov, bezbrehej prostitúcie, kriminality –na ulice v ktorejkoľvek časti Kuby v tej dobe bolo životu nebezpečné vychádzať) sa za 60 (šesťdesiat) rokov vlády Fidela a budovania socializmu vypracovala tak, že dosiahla v niektorých oblastiach atribút svetovosti konkrétne:
- kultúry (kubánske kino, divadlo, hudba);
- niektoré oblasti vedy (biotechnológie, farmaceutika, onkológia, endokrinológia, vakcíny, liečenie ťažkých stavov nemocí Hepatitída B,C – t.j. nemocí, u ktorých pokrokom v liečbe sa nik iný nezaoberá);
- bezpečnosti (Kuba je najbezpečnejším štátom Latinskej Ameriky);
- kľud (na Kube sa nikto neponáhľa);
- cene áut (kúpiť nové auto na Kube je skoro nemožné. Cena auta na Kube je 3-4 krát vyššia ako je ich svetový priemer. Osobné vlastníctvo auta je vyjadrené i na ŠPZ písmenom «P».
* Pokiaľ by Kuba pod vedením Fidela pokračovala v ceste svojho boja proti nenávidenej korupcii pod patronátom USA. A predpokladajme, že by sa jej to podarilo. Nepodarilo by sa jej prekonať rámec neveľkého koloniálneho štátu so svojimi neveľkými úspechmi, s možno nie najnižšou životnou úrovňou. No iste by podľa indexu HDI bola v súčasnosti na oveľa nižšej úrovni;
* Svetonázorový boj na Kube existoval a existuje. Bojuje medzi sebou buržoázny názor na jednej strane a kolektivistický na strane druhej. Prevláda kolektivistický názor a smerovanie. Buržoázny je na Kube tiež prítomný. Jedným z jeho prameňov sú drobní vlastníci pôdy. Fidel nikdy nesiahol na drobných vlastníkov pôdy. Je jasné, že stará generácia bojovníkov - revolucionárov a budovateľov socializmu odíde. Prídu mladí, ktorí budú chcieť možno nie 40 druhov klobások, ale povedzme Coca Colu a hudbu z Miami ... Nateraz na Kube nesklamala inteligencia, ktorá reálne rozmýšľa, kde sa nachádza, aká cesta pre Kubu je optimálna. Prebiehajú spory, kde sa veľmi kriticky vyjadrujú k tomu, čo skutočne dosiahli. Vydáva sa masa zaujímavých novín a časopisov. Ľudia majú kde sa vyjadrovať a konfrontovať svoje názory a nachádzať konsensus. Spomeňme si na našu „socialistickú“ inteligenciu. I keď nie všetci, ale väčšina jej príslušníkov pobehla medzi prvými po klobásky. A tá menšina sa rýchlo stala marginálnou;
* Fidelov odchod do večnosti iste nebude znamenať zmenu osudu Kuby – Ostrova Slobody. Vo vedení Kuby sú bývalí Fidelovi spolubojovníci a spolupracovníci. Jeho brat Raúl už viac rokov riadi Kubu. Takže po tie roky bol Fidel symbolom revolúcie a nie jej skutočným vodcom.
Вѣчная памьять!
Zdrojové materiály:
 ⋆ «Международное обозрение» autorská relácia medzinárodného komentátora Eugenija Primakova https://www.vesti.ru/videos/show/vid/699697/cid/3881/#/video/https%3A%2F%2Fplayer.vgtrk.com%2Fiframe%2Fvideo%2Fid%2F1602958%2Fstart_zoom%2Ftrue%2FshowZoomBtn%
 - https://www.vesti.ru/videos/show/vid/699697/cid/3881/#/video/https%3A%2F%2Fplayer.vgtrk.com%2Fiframe%2Fvideo%2Fid%2F1602958%2Fstart_zoom%2Ftrue%2FshowZoomBtn%2Ffalse%2Fsid%2Fvesti%2FisPlay%2Ftrue%2F%3Facc_video_id%3D699697
 ⋆ «Фидель Кастро» https://ru.wikiquote.org/wiki/%D0%A4%D0%B8%D0%B4%D0%B5%D0%BB%D1%8C_%D0%9A%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%80%D0%BE
 ⋆ «Фидель Кастро цитаты» https://ru.citaty.net/avtory/fidel-kastro/
 ▪ «Fulgencio Batista» https://cs.wikipedia.org/wiki/Fulgencio_Batista+http://urokiistorii.ru/history/event/51611
 Súvisiace materiály:
 * Волк и собака (басня) Толстой Л. Н. http://www.skazayka.ru/volk-i-sobaka-basnya/
 Bol som celkom spokojný s napísaným článkom, aj som ho publikoval, ale stále som mal taký pocit, že mu niečo chýba. Niečo také kubánske, šťavnaté. Až nakoniec som si spomenul. Veď ako to bolo v tých 60- 70 – tych rokoch? Všade sa dalo čítať a všade bolo počuť Cuba si Yankee no! Takéto heslo však v súčasnosti na internete a tobôž v médiách nenájdete. Nenájdete ho ani v internetom (?) precenzúrovaných Fidélových prejavoch.
Milan Semančík, Trenčín, publikované v sieti e mail 08.12.2016, oprava nepresností 17.11.2018, aktualizácia 30.09.2019.
 Foto: Comandante Fidel Alejandro Castro Ruz 

 ***