Vysoko si vážim pána prof. Dr. h. c. Paula Róberta Magocsiho, FRSC za všetko, čo v prospech Rusínov urobil. Prečítal som si jeho článok: «Malorusko, alebo Ukrajina: euroázijský Východ, alebo európsky Západ? [1]» Otázka sa dotýka vážnej problematiky prežitia Rusínov a Karpatskej Rusi. Svojim kritickým príspevkom chcem prispieť k dosiahnutiu objektívneho pohľadu. 

Myslím si, že riešenie tohto okruhu otázok si vyžaduje iný uhol pohľadu.
Pohľad rusínskeho vlastenectva:
1. Dáva na prvé miesto dodržovanie - zachovanie idey rusínskych más – vernosť odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda - zachovanie darov sv. bratov[2] t.j.:
a) byzantskej – ruskej viery;
b) slovanobyzantskej – ruskej kultúry;
c) cyriliky – prvého spisovného rusínskeho jazyka. Ak by autora k napísaniu predmetného článku motivovalo rusínske vlastenectvo nemohol by si dať takúto otázku. Nedovolila by mu to priorita rusínskeho vlastenectva. Formuloval by názov nadpisu článku asi takto: „Cyrilometodská duchovnosť a kultúra, alebo wichingovská (anglosaská) duchovnosť a kultúra“. Pri tejto motivácii sa všetky nasledujúce hodnoty a konanie podriaďujú rusínskemu vlastenectvu ktorého podstatou je vernosť odkazu sv. Cyrila a Metoda.
2. Pohľad geopolitického záujmu:
Dáva na prvé miesto geopolitický záujem – príslušnosť k euroázijskému Východu, alebo európskemu Západu. Všetko ostatné («idea rusínskych más», «odkaz sv. Cyrila a Metoda», «ľudské práva» ...) sa podriaďuje geopolitickým záujmom. Takto motivovaná činnosť a tvorba je z pohľadu rusínskeho patriotizmu «nemasná, neslaná». Nevinie sa ňou idea rusínskych más, ktorá dávala život a silu rusínskemu národu, ktorá ho motivovala k činom, ktoré tvoria históriu rusínskeho národa. Chýba jej tá správna vlastenecká iskra – reálna hrdosť na to, čo konkrétne Rusíni v tak ťažkých podmienkach dokázali. Preto takéto rusínske hnutie snažiace sa zjednotiť Rusínov na báze vykastrovanej histórie a wichingovskej anglosaskej duchovnosti a kultúry považujem:
- v lepšom prípade za eutanáziu;
- v horšom prípade za cestu, ktorá nás môže po cca. 20 rokoch priviesť na rusínsky Majdan.
 Charakteristické pre vytláčanie cyrilometodskej duchovnosti a kultúry zo slovanských zemí wichingovskou (anglosaskou) duchovnosťou a kultúrou je, že sa to uskutočňovalo, ako v minulosti, tak v súčasnosti fašistickými metódami [3] [4].
Rusko: Autor kritizuje Rusko za ideologické ciele prezidenta Vladimíra Putina, založené na dlhodobých kultúrnych tradíciách zdedených od Kyjevskej Rusi. Nemôžem sa nespýtať: «Aké sú ideologické ciele na ktorých bola založená anexia Texasu (1845) [5] Spojenými štátmi a všetky nasledujúce intervencie USA počínajúc prvou americkou intervenciou[6] do Mexika (1846) až po intervenciu do Afganistanu, Iraku, ... „humanitárneho“ bombardovania Juhoslávie, Líbye ... [7] ». Ako sa do týchto ideologických cieľov USA vpratáva veľké vojenské cvičenie NATO na Ukrajine «Rapid Trident - Rýchly trojzubec» 15.09.2014 – 26.09.2014 http://www.aktuality.sk/clanok/261678/na-ukrajine-sa-zacalo-velke-vojens... Možno by obdobné ideologické zdôvodnenie poslúžilo Rusom na uskutočnenie vojenského cvičenia v Mexiku, alebo v Kanade pri plnej spokojnosti svetovej verejnosti. Na geopolitickú motiváciu autora navádza čitateľa skutočnosť, že nespomenul existenciu Novorosijskej gubernie. Aspoň z pohľadu ochrany ľudských práv obyvateľstva tejto časti juhovýchodnej Ukrajiny (Donecka, Luganska ...). Nebola spomenutá problematika obyvateľstva Zakarpatskej Ukrajiny, ďalších národov, národností, ako i problematika inakozmýšľajúcich obyvateľov Ukrajiny).
Novorosijská gubernia: (1764 – 1873) [8];
 Predtým to bolo Divé pole;
* v roku 1776 pripojené ku guberniji Záporožie; Porovnaj: 04.07.1776 založenie USA (Deň nezávislosti - Independence Day)
* v roku 1783 pripojený ku guberniji Krym[9]; Porovnaj: 3.09.1783 skončila vojna za nezávislosť USA britským uznaním nového štátu;
* v roku 1822 vznik Novorosijsko Besarábskeho generál gubernátorstva so sídlom v Odese[10].
Krym: Chápem, že navrátenie Krymu Rusku nebolo v súlade s americkými geopolitickými záujmami, pri presadzovaní ktorých Európa len slepo sekunduje Spojeným štátom. Európa nateraz nebola schopná oceniť skutočnosť, že:
- jej Rusko vždy «držalo chrbát» od tlaku nestabilného islamského sveta;
- vďaka navráteniu Krymu Rusku je od tohto tlaku [11] podstatne účinnejšie chránená.
Autor píše, že: «...najvhodnejšou by bola zvučná fráza: „Krym – historická zem krymských Tatárov“». Ja si len dovolím vzhľadom na vyššie uvedené parafrázovať:„Amerika – historická zem Indiánov“ [12].
 Ukrajina:
 Nosnou myšlienkou je tu: „nezávislosť“. Nie je jasné akú nezávislosť má autor na mysli. Relatívne nezávislé štáty sú podľa môjho názoru len tri štáty na svete: USA, Rusko a Čína. O akej nezávislosti Ukrajiny sa dá hovoriť, keď je fakticky bankrot? Možno by bolo čestnejšie hovoriť o nezávislosti Ukrajiny od Ruska, no nie od USA. Respektíve o výmene závislosti Ukrajiny od Ruska a štátov SNŠ, BRIKS, za závislosť Ukrajiny od USA a štátov EU a NATO. Pokiaľ autor miluje Ukrajinu vrátane Karpatskej Rusi tak by:
- napísal, že sa zasadí o to, aby (podľa vzoru prezidenta Putina vo vzťahu ku obyvateľom Krymu) sa zvýšila životná úroveň obyvateľov Ukrajiny na úroveň USA, alebo aspoň západnej Európy;
- spomenul, že Majdan, zmena režimu na fašistický, zmena geopolitickej orientácie Ukrajiny, občianska vojna, vrhli bankrotujúcu Ukrajinu do čiernej diery;
- postupoval podľa morálnych zásad západného sveta v smere obrany ľudských práv obyvateľstva juhovýchodnej Ukrajiny ...;
- dôrazne vyzval Ukrajinu na dôsledné vyšetrenie všetkých vojnových zločinov vrátane tragédie v Odese, Slaviansku ... [13].
- nabádal Ukrajinu k nájdeniu diplomatického riešenia konfliktu. Napriek rôznym snahám sa medzi Rusínmi a celkove medzi obyvateľstvom Slovenska nepodarilo vyvolať ukrajinofóbiu a nepodarí sa vyvolať ani rusofóbiu[14]. Autor článku svojou rečníckou otázkou uvedenou v záhlaví článku podsúva geopolitické riešenie problémov. Také riešenie môže uspokojiť niekoho geopolitické záujmy, ale nič dobrého neprinesie ľuďom – viď príklad Ukrajiny ... . Úspech rusínskemu hnutiu môže priniesť jedine rozvíjanie rusínskeho vlastenectva na báze idey rusínskych más – vernosti odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda. To chce menej festivalov, menej kabinetnej politiky, menej suplovania činnosti politických strán (strašenia rusofóbiou a lákania na medové motúzy „vysokej kvality života na Západe v Európe, USA ...)“. To chce viac drobnej práce v teréne - medzi národom, to chce viac školstva.
Poznámky:
[1] «Русин» културно-хрістіаньскый часопис р. ХХІV, ч. 3/2014, www.rusynacademy.sk;
[2] «Náš pôvod (všeruský)[1]» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/nas_povod_vserusky_
[3] Likvidácia cyrilometodského centra na Veľkej Morave – začiatok genocídy Rusínskeho národa: «Které slovo může vyjádřit, co potom napáchala zloba, když se ujala moci? Vskutku [to byl] oheň v lese rozdmýchaný větrem. Jedni byli nuceni, aby se připojili k lživému učení, druzí se odvolávali na víru [svatých] Otců. Jedni se připravovali učinit vše, druzí všechno trpět. Jedny nelidsky mučili a druhým vykrádali příbytky, spojujíce ziskuchtivost s bezbožností. Jiné vláčeli nahé v trní, a to lidi staré a takové, kteří již překročili Davidovy hranice věku [100]. A kteří z kněží a jáhnů byli mladší, ty prodávali Židům, [sami] hodni Jidášova osudu a oprátky. ... Kdo měli hodnost učitelů, jako byl onen Gorazd, jehož jsme častokráte vzpomněli, kterého jako rodáka z Moravy a zcela zběhlého v obou jazycích, jak ve slovanském, tak i v řeckém, povznesla ctnost na Metodějův stolec, avšak zloba heretiků odstraněním toho muže zbavila onen stolec ozdoby, a rovněž kněz Kliment, muž nejznamenitější, i Laurentius, Naum a Angelár, tyto tedy a ještě více jiných významných mužů zavřeli v okovech do vězení, kde se jim odepřela veškerá útěcha, když ani příbuzní [je] nesměli nijakým způsobem navštěvovat...» Život Klimenta, biskupa Bulharov, Theofylakt – arcibiskup ochridský (1094 – 1107), viď: http://www.moraviamagna.cz/legendy/l_klim.htm http://macedonia.kroraina.com/bugarash/ko/index.html
[4] «Nič som si tak nežiadal, jako abych deje Nitry v smeru tomto vyskúmať mohol. I tu ale zavisnul nad nami osud... Letopisy, jakoby sa boly uriekli, mlčia o hlavních príbehoch. A hľa! Toto jejich mlčanie dôvodom nám je toho že sa tu niečo konalo... Verte mi, že tam, kde kroniky o našej minulosti mlčia: stalo sa to zo závisti proti, v ničom nezavinivšiemu sa menu i národu... A tak to máš... – jakoby sa prepadly jej deje od roku 885 až 1135. Všade ticho, všade hlucho. Obledla sláva Nitry, jako sláva Jeruzalema pod návalom Saracenov» Trudoviny k dejopisu slovensko-obradnej cirkve v Uhrách, František Víťazoslav Sasinek, Slovesnosť, Skalica, II/16 (1864) s. 249-250;
[5] Anexia Texasu Spojenými štátmi v roku 1845 viď: https://history.state.gov/milestones/1830-1860/texas-annexation
[6] Viď: Mexicko americká vojna (anexia Texasu 25.04.1846-02.1848. Invázia USA do Nového Mexika, Kalifornskej republiky a Severného Mexika). Výsledkom boli obšírne teritoriálne ústupky Mexika. USA získali Hornú Kaliforniu a Nové Mexiko — zeme súčasných štátov: Kalifornia, Nové Mexiko, Arizona, Nevada a Utah. http://sk.wikipedia.org/wiki/Mexicko-americk%C3%A1_vojna
[7] Viď: https://en.wikipedia.org/wiki/Timeline_of_United_States_military_operations
[8] Viď: https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D1%81%D1%81%D0%B8%D1%8F
[9] Viď: https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D1%80%D1%8B%D0%BC
[10] Viď: https://ru.wikipedia.org/wiki/Новороссийско-Бессарабское_генерал-губернаторство
[11] Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne ! http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/bez_rusofilstva_rusinske_hnutie_zanikne_
[12] Viď: http://julianbosak.blog.sme.sk/c/134440/Lakotski-Indiani-v-USA-vyhlasili...
[13] «Rusko 24, archív Správy v sobotu 27.09.2014 od 23,00» viď: http://www.ontvtime.ru/index.php?option=com_content&task=view_record&id=...
[14] Vystúpenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER-SD: PhDr. Ľuboša Bláhu, PhD v parlamente Slovenskej republiky viď: https://www.youtube.com/watch?v=q4lv_5zsKZQ#t=1671
Súvisiace články:
- «K posledným udalostiam na juhovýchode Ukrajiny» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/k_poslednym_udalostiam_na_juhovychode_ukrajiny
- «Vyhlásené nezávislé Zakarpatsko – Rusínia!» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/vyhlasene_nezavisle_zakarpatsko_rusinia_
- «Situácia na Ukrajine – klasici» http://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/situacia_na_ukrajine_klasici
  (Dostojevskij F. M. - prorocké slová o Slovanoch)
- «Ad: Druhý list Slavku Zahor´skoho» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ad_druhy_list_slavku_zahor_skoho
- «Môj pohľad na súčasné rusínske hnutie» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/zagholovok_stat_i0123
- «Ruský dom v Prešove: 85-ročná tradícia a súčasnosť» http://rusyn-narod.ru/istoriia_inyie_stati/rusky_dom_v_presove_85_rocna_tradicia_a_sucasnost
- «Ad: List o situácii na Ukrajine ...» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/zagholovok_stat_i
- «Reakcie na súčasné hnutie Rusínov 1» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/reakcie_na_sucasne_hnutie_rusinov_1
- «Ad: List Svetovej rady Rusínov na podporu Vláde Ukrajiny pred vstupom krajiny do Európskej únie» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ad_list_svetovej_rady_rusinov_na_podporu_vlade_ukrajiny_pred_vstupom_krajiny_do_europskej_unie
- «Cyrilometodská duchovnosť a kultúra (pokus o definíciu)» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/cyrilometodska_duchovnost_a_kultura_
- «Exkurz do histórie Rusínov a námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku» http://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/exkurz_do_historie_rusinov_a_namety_na_riesenie_situacie_v_rusinskom_hnuti_na_slovensku
- «Sme jednoznačne Rusíni» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/sme_jednoznacne_rusini
- «Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne !» http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/bez_rusofilstva_rusinske_hnutie_zanikne_
- «Ad: Rusíni by chceli za splnomocnenca človeka s podporou vlády?» http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/rusini_by_chceli_za_splnomocnenca_cloveka_s_podporou_vlady_
- «Что будет дальше с государством Украина = Čo bude ďalej so štátom Ukrajina. Андрей Фурсов.» https://www.youtube.com/watch?v=vH2L8vLDPM8
- «Volyň (film dráma, historický, vojnový)» https://www.csfd.cz/film/434921-volyn/prehled/
  Milan Semančík
 Zverejnené: 7. októbra 2014 na www.holosy.sk – vymazané ! Obnovené na www.rusyn-narod.ru Aktualizované 25.09.2019***