Назад к списку

Záporný úrok

 Čo je záporný úrok? Jednoducho povedané to je situácia, keď svojej banke za uložené peniaze platíte úrok. A na druhej strane ak vám banka platí za to, že si zoberiete pôžičku. 


 Za posledných 5 tisíc rokov — od Starobylej Mezopotámie vrátane predposledného desaťročia — história nepoznala záporné úrokové sadzby. Výnimkou je obdobie protobankovníctva poskytujúceho čiastočné finančné zálohovanie. V tomto období (kňazi, zlatníci, veksláci a pod.) si nechávali platiť za úschovu peňazí.
 V súčasnom období novodobé európske finančníctvo už praktizuje záporné úrokové sadzby na finančné produkty. Približne pred desiatimi rokmi Centrálne banky (bankoví regulátori) jednotlivých krajín zaviedli "zápornú úrokovú sadzbu". Prvý krát takúto prax zaviedla v 70-rokoch minulého storočia Národná banka Švajčiarska (Centrálna Banka štátu) na zahraničné depozity vo švajčiarskych frankoch, aby zastavila nadbytočný prítok kapitálu. Bola to však záporná úroková sadzba na depozity a nie na pôžičku. Po kríze v rokoch 2007 až 2008 záporné úrokové sadzby začali zavádzať ďalšie centrálne banky vo svete. Bola to Centrálna banka Dánska a to v júli 2012. Nasledovala ECB (Európska centrálna banka), ktorá ju zaviedla v júni 2014, aby sa vyhla defláci. Následne Národná banka Švajčiarska zaviedla záporný úrok -0,25% aby zabránila revalvácii franku. Ďalej sa to už sypalo: vo februári 2015 RIX banka (CB Švédska) zaviedla úrok -0,1%. V septembri 2015 Banka Nórska zaviedla úrok -0,25%. V marci 2016 CB Maďarska tiež prešla na záporné úrokové sadzby. Tak učinila i CB Japonska. V týchto pretekoch sa lídrom zápornej úrokovej sadzby stalo Švajčiarsko. Skúsenosti so zápornými úrokovými sadzbami v Európe už majú ako fyzické, tak i právnicke osoby. Nateraz sa záporná úroková sadzba (okrem jednotlivých výnimiek) netýkala pôžičiek.
 Čo bolo cieľom tohto finančného opatrenia?
  Cieľom bolo zmeniť situáciu, donútiť komerčné banky zbaviť sa prebytočných finančných rezerv v zmysle:"nechceš dávať peniaze do ekonomiky - plať". Pričom centrálne banky očakávali, že tak dosiahnu stimuláciu ekonomického rastu.
  Mohlo sa takéto opatrenie kladne odraziť u poberateľov úveru?
  
Ako u koho. V princípe za takejto situácie klienti môžu získať finančné prostriedky s oveľa nižšou úrokovou sadzbou, zlepšovať svoju finančnú situáciu celkove rozvíjať svoj biznis. No to je opäť viac teoretické, ako praktické plus. Totiž ak klient väčšinu svojho života si bral úver povedzme s úrokovou sadzbou 10% a ponúkajú mu úver so sadzbou 2%. Je vysoká pravdepodobnosť, že si vezme veľký úver. A taká istá pravdepodobnosť je že zvýši svoje výdaje. Otázka je len v tom, ako bude splácať úver, pretože v tejto etape v dôsledku zobrania úveru sa spravidla jeho príjmy nijako nezmenia. A teda úspech alebo neúspech je v mnohom i otázka disciplíny poberateľa úveru. Ak poberateľ úveru po znížení úrokovej sadzby ponechá žiadanú výšku úveru takú akú mal pred znížením úrokovej sadzby, tak je v pluse, on na tom vyhráva. Ak bez rozmyslu utráca peniaze, tak to je preňho mínus.
  Bohužiaľ opatrenie neuspelo, respektíve len čiastočne.
  - extrémne sa znížila výnosnosť štátnych obligácií;
  - na pozadí výkupu aktívov, ktorý organizujú CB sa zvyšuje objem likvidity na trhu, čo ďalej zvyšuje cenu finančných aktívov;
  - vidina lacného financovania láka klientov brať úver. Súčasne však narastá riziko pre investorov, ktorí hľadajúc výnosnosť, sú ochotní kupovať riskantné aktíva;
  - rast objemu svetového trhu s dlhmi - obligáciami so zápornou výnosnosťou hrozivo rastie. Agentúra Bloomberg uvádza, že hodnota tohto trhu sa za posledný rok 2019 zvýšila zo $6 trln na $17 trln dolárov. Čo to znamená? — Táto situácia je porovnateľná so situáciou, keď na vás letí veľký meteorit, o ktorom sa vie, že Zem iste neminie. Zostáva len spočítať si, aký čas ešte bude meteorit letieť. Môže niekto namietnúť, ale veď sú i takí, čo do dlhov so zápornou úrokovou sadzbou investujú. Nuž ale spravidla sa investuje s cieľom zarobiť. V tomto súčasnom kontexte «investovaním» sa chápe vyhnutie sa horšiemu variantu;
  → Záporné úrokové sadzby mali byť nejakým liekom, ktorý sa mal užívať po dobu liečby. Súčasne však mali byť prijímané nejaké opatrenia, ktoré by liečili samotnú chorobu a nie jej príznaky. A čo vidíme? Už desať rokov žijeme s okolonulovými úrokovými sadzbami, a päť rokov so zápornými úrokovými sadzbami. To sa už podobá na drogovú závislosť.
  ⇉ Opatrenie, ktoré bolo prijímané, ako dočasné, protikrízové sa stáva opatrením trvalým. Mnohé centrálne banky ako napríklad Švajčiarska, Švédska, Dánska ale i Japonska toto opatrenie (záporné úrokové sadzby) používajú. Vývoj svetovej ekonomiky naďalej v sebe obsahuje hrozbu recesie. Preto sa očakáva, že centrálne banky budú pokračovať vo využívaní nástroja (záporné úrokové sadzby). To svedčí o tom, že centrálne banky sú bezmocné pri realizácii svojej finančno-kreditnej politiky v podmienkach súčasného finančného modelu (nech už sa nazýva akokoľvek: Inflation targeting = monetary policy a pod.), ktorého podstatou je, že je riadený prostredníctvom stanovovania výšky úrokovej sadzby. A tak je jasné, ak centrálne banky stanovili nulovú, alebo zápornú sadzbu, že sú na dne a možno už i pod dnom svojich možností znížiť úrokovú sadzbu. Pre zaujímavosť — pokiaľ záporná úroková sadzba do súčasnosti dosiahla najvyššiu hodnotu -0,75%, tak v období krízy v roku 2014 CB Ruska zvýšila úrokovú sadzbu na 17%. A napríklad Centrálna banka Švédska zdvihla úrokovú sadzbu až na o niečo viac ako 900 (deväťsto) %. Je síce pravda, že len na dva dni, aby zvládla krízu atď. Záporné úrokové sadzby však takýto rozsah (-900%) nemôžu mať. Ak by totiž niektorá banka stanovila jej výšku na - (mínus) 1%, tak žiadny rozumný človek vôbec nič do takejto banky nedonesie. Každý ekonomický subjekt v takomto prípade jednoducho prejde na platbu keš (cash);
  ⇛ 23 júla 2019 agentúra Bloomberg zverejnila článok «Extrémizmus ľahkých peňazí - niektoré švajčiarske banky platia svojim klientom, aby si zobrali pôžičku», v ktorom sa píše: «Švajčiarsky experiment so zápornou úrokovou sadzbou upevňuje svoje pozície na hypotekárnom trhu, pričom niektorí miestny poskytovatelia hypoték hovoria, že oni efektívne platia ľuďom, aby si požičali peniaze. […] V jednolivých prípadoch poskytujeme krátkodobé pôžičky s nulovou, alebo zápornou úrokovou sadzbou inštitucionálnym klientom […]», — napísala tlačová tajomníčka Zuger Kantonalbank Karmen Viss».
  ⇨ Záporné úrokové sadzby — to sú «raňajky zadarmo». Zobral som si v banke pôžičku v hotovosti, uložil si hotovosť do trezoru, banka mi vyplatila percentá (a nie ja som zaplatil percentá), vybral som peniaze z trezoru a vrátil ich banke. Čistý zostatok — percentá «zo vzduchu».
  Ako je to v USA? Aká je pravdepodobnosť, že za danej situácie dolárové úrokové sadzby sa tiež budú pohybovať v záporných číslach?
 Pravdepodobnosť vzniku takejto situácie je veľmi vysoká.
 Prečo teda USA do súčasnosti udržujú relatívne vysoké úrokové sadzby v kladných číslach?
 Určite nie preto, že tam pracujú šikovnejší a uvedomelejší ľudia a že uskutočňujú zdravšiu finančne-úrokovú politiku. Veď napríklad: v juhovýchodných štátoch USA sú spoločnosti, ktoré predávajú nimi vyťažený bridlicový plyn za záporné ceny. To znamená, že takéto spoločnosti platia tomu, kto od nich odoberá plyn ! Áno, dochádza k tomu i preto, že existuje konjuktúrny nedostatok kapacít potrebných na uskladnenie a prepravu. Za týchto podmienok aby spoločnosti neboli nútené zastaviť výrobu, a niesť oveľa väčšie straty spojené s utilizáciou, konzerváciou výroby atď., ťažobné spoločnosti radšej predajú plyn za zápornú cenu. A takýto "biznis" nekrachuje, nakoľko ťažobné spoločnosti ho môžu udržať vďaka veľmi nízkym úrokovým sadzbám. V USA chápu, že ak by úrokvé sadzby znížili na nulu, tak dolár značne stratí na svojej súčasnej príťažlivosti. Dolár sa v značnej miere drží na prítoku kapitálu, ktorý prichádza v podstate preto, že v USA je naň úroková sadzba o 200‱ (b.p.) vyššia. I keď je táto úroková sadzba vyššia ako v Európe, je z hľadiska relatívne nedávnej minulosti ultranízka. Napriek tomu štátny dlh USA utešene rastie v dôsledku neuhradenia úrokov z istiny dlhu. USA už fakticky požierajú svoj rozpočet. V ich rozpočte sa zvyšuje podiel takzvaných záväzných výdavkov. Zmenšuje sa podiel takzvaných slobodných výdavkov. Ďalej len budeme sledovať dokedy vydržia znižovať podiel slobodných výdavkov. Treba však povedať, že na to si budeme musieť ešte počkať. Nakoľko USA majú určité rezervy ktoré iste využijú na to, aby sa nedostali do zápornej zóny. Ich aktívom je i to, že sú veľkým trhom. Majú síce veľký deficit štátneho rozpočtu, no majú i možnosť tlačiť veľa obligácií. Možno sa pousilujú a podarí sa im zdvihnúť krivku US treasuries do zápornej zóny. A čo sa týka potencionálneho rozhodnutia US regulátora ohľadne prechodu na záporné úrokové sadzby to je pre Američanov pritvrdý a radikálny krok. Aby takéto rozhodnutie bolo prijaté, bude musieť uplynúť dosť času, aby tento ukázal, že iné opatrenia neprinášajú požadovaný výsledok.
  Ako je to v Rusku? V blízkej budúcnosti zavedenie záporných úrokových sadzieb Rusku nehrozí. Rusko jednoducho nestihne «prebehnúť túto cestu» nakopenia dlhov. Skôr než sa Rusko stihne pripojiť k «exkluzívnemu klubu» štátov s vysokou úrovňou dlhu, príde svetová kríza. Navyše Rusko v súčasnosti kráča inou cestou. Západ sa zadĺžil v značnej miere vďaka uplatňovaniu modelu trhovej ekonomiky a systému jej financovania, ktorá vznikla v Európe, Amerike a Japonsku. A pokiaľ pre názornosť má Rusko napríklad 100 podnikov a z nich je 80 štátnych, a má 20 bánk, a z nich je 15 štátnych, tak vôbec nezáleží na tom, aká výška úrokovej sadzby je stanovená.
  Je možné zaviesť záporné úrokové sadzby na finančné produkty v národnej mene (rubľoch) v Rusku?
  Áno. Nie však v súčasných podmienkach, keď čistý odtok súkromného kapitálu v roku 2018 tvoril 63 miliárd dolárov a v roku 2019 tvoril 26,7 miliárd dolárov (odhad CB Ruska) a v podmienkach relatívne vysokej inflácie 3.05 %. Pokiaľ bude pokračovať expanzia antiruských sankcií, čistý odtok súkromného kapitálu z Ruska bude pokračovať. Ruské banky sa tiež stretávajú so zápornými úrokovými sadzbami, no na svetovom trhu. Predkladať ponuku k nákupu takýchto "aktív" napríklad v zóne Euro svojim klientom ruské banky však nemôžu, nakoľko je to zakázané Občianskym kódexom. A tak v prípade záujmu ruské banky predávajú takéto "aktíva" svojim klientom za výhodnejších podmienok, ako samé nakupujú.V septembri 2019 ruský regulátor CB (Centrálna banka) Ruska posudzoval otázku zavedenia záporných úrokových sadzieb na valutové depozity v Rusku. Ak takáto zmena bude schválená, tak ruské banky budú mať právo zaviesť záporné úrokové sadzby, pravda len na valutové depozity právnických osôb. Táto novinka sa nebude týkať vkladov občanov.
  Záporné úrokové sadzby sa stali v súčasnej ekonomike normou. Кam nás povedú záporné úrokové sadzby? Sú problémom svetovej ekonomiky ?
  Samotné záporné úrokové sadzby môžu mať ako kladné, tak záporné aspekty. To závisí od toho, z akej strany sa na ne dívate, a za akým účelom ich používate. To že sú príznakom problémov v ekonomike veľkého počtu štátov je jednoznačné, a proti tomuto konštatovaniu ťažko bude niekto niečo namietať. Sú príznakom "nadvýroby" (peňazí). Obecne, keď vzniká situácia nadvýroby, tak cena tovaru na trhu je nižšia, ako je jeho skutočná cena. Fakticky to je podstatou zápornej úrokovej sadzby na príslušný tovar t.j. na peniaze. Ďalej už nech každý sám posúdi: je to problém, alebo nie je to problém? Je to dočasný jav, ktorý pominie? Alebo je to niečo, čo bude mať dlhotrvajúce a veľmi vážne následky? Ja sa prikláňam k druhému názoru.
  Kto je (bude) najviac postihnutý zápornými úrokovými sadzbami?
  
Prvé, čo mi hneď prichádza na um, možno vás to udiví, to sú - banky. Hrozí to kolapsom bankového systému. Pretože svojou podstatou banka je povinná:
 а) budiť dôveru klienta, aby mu títo prinášali svoje finančné prostriedky;
 b) zarábať na tom, že banka na prijímané peniaze dáva nižší úrok a požiačiava ich za vyšší úrok;
 c) opatrne narábať s rizikami, ktoré vznikajú v súvislosti s činnosťou banky. Pokiaľ to rozmeníme na drobné, pri zápornej úrokovej sadzbe sú diskreditované všetky tri vyššie uvedené charakteristiky.
 Ad a) Dôvera nie je potrebná, nakoľko klient netúži po tom niesť peniaze do banky poskytujúcej záporný úrok;
 Ad b) Banka v tejto situácii nezískava maržu, nakoľko ak banke niekto priniesol peniaze v situácii keď poskytuje úrok - (mínus) 0,5% , tak ťažko sa nájde nejaký blázon, ktorý si ich v banke požičia s úrokom - (mínus) 1%. (Klient za tejto situácie očakáva, že mu banka bude platiť za to, že si zobral pôžičku);
 Ad c) Nuž a pri takomto scénari "opatrné narábanie s rizikami" sa mení na nejakú fantatazmagóriu. Okrem toho, nízke a tým viac záporné úrokové sadzby vytláčajú úspory obyvateľstva z bankového sektoru na fondový trh, na trh s nehnuteľnosťami, vznikajú a nadúvajú sa finančné bubliny. Táto situácia je nebezpečná i tým, že bankári relatívne profesionálne investujú peniaze. Pričom «ľudoví investori» v štátoch s nízkou úrovňou finančnej kultúry obyvateľstva nosia svoje úspory hocikde - to do tej,  to do druhej finančnej pyramídy, pokiaľ dostanú prísľub vysokých úrokov. Teda za takejto situácie úspory obyvateľstva budú vytláčané do zóny zvýšeného rizika, čo so sebou nesie rast sociálneho napätia. Ďalej namiesto depozitov sú stále populárnejšie štrukturované finančné produkty (investície) s vysokými úrokovými sadzbami. Neprofesionálny inverstor by o ne nemal ani zavadiť. Veď na pohľad jednoduchý a zrozumiteľný štrukturovaný finančný produkt v sebe obsahuje odvodené, druhotné finančné nástroje, meniace túto čiernu skrinku na mínu.
  → Postihnutí budú ale všetci. Len budú takí, ktorí budú postihnutí skôr a budú takí, ktorí budú postihnutí neskôr. Nedávno predsedníčka ECB Christine Madeleine Odette Lagarde, povedala európskym občanom zjednodušene povedané toto: «Radujte sa z toho, že máte prácu a plácu, zabudnite na svoje penzie». Prečo to povedala ? Preto, že uchrániť fondy dôchodkového zabezpečenia v situácii záporných úrokových sadzieb je krajne zložité;
  ⇉ Prečo je tomu tak? Záporné úrokové sadzby vedú k degradácii bankového systému a systému dôchodkového zabezpečenia. Nasledujú problémy s obehom peňazí. Nie náhodou v súčasnosti prakticky všetky centrálne banky vyspelých štátov skúmajú možnosť vydávať svoju kryptomenu (virtuálnu menu). Je to pokus «oživiť situáciu». Vo Švédsku sú už v štádiu prijímania zákonnej normy;
  ⇛ Nakoniec dlhodobé používanie záporných úrokových sadzieb vedie k tej najhlbšej deformácii podmienok ekonomickej činnosti, keď bude možné fakticky na "dlhovej ihle" veľmi dlho udržiavať pri živote neefektívnu, alebo stratovú výrobu.
  My sme síce konštatovali, že záporné úrokové sadzby sú príznakom nadvýroby peňazí, ale aké sú príčiny takéhoto stavu súčasnej ekonomiky?
  ► Nadvýroba peňazí — to je popis situácie a nie jej objasnenie. Prvotnou príčinou je nakopenie dlhov v dôsledku toho, že pre elitu a obyvateľstvo západného sveta je neprijateľné žiť v rámci svojich prostriedkov;
  ► A aké sú možné východiská zo súčasného stavu? Je to jednoduché - žiť v súlade s výškou svojich prostriedkov. A čo sa týka dlhu:
  a) Reštrukturalizácia existujúceho veľkého dlhu = snaha rázne znížiť cenu spravovaného dlhu:
   - Formou «odkladu» jeho splatnosti. Nie náhodou mnohé štáty experimentujú s vydávaním 30-ročných, 50-ročných, 100-ročných dlhopisov = obligácií a pod.;
   - V minulosti sa dlhy spravidla odpisovali, alebo reštrukturalizovali v prípade dobrej vôle veľkého štátu vo vzťahu k malým štátom. Tak postupovali napríklad USA ale i ZSSR vo vzťahu k rozvojovým štátom;
   b) A čo v prípade, keď dlžníkom sú USA, Japonsko, Španielsko ... alebo Veľká Británia? A to nie jednotlivo, ale všetci spolu? Kto týmto štátom bude odpisovať dlh?
   - Pri vzniku problémov takýchto rozmerov vo svetovej histórii sa používal iný recept. On sa volal "svetová vojna". Nuž ale chápeme, že v súčasnosti z použitia takéhoto lieku by sme mohli mať zažívacie ťažkosti. Takže ako? Prvý liek nezaberá, respektíve je na chorobu slabý. Druhý liek je nateraz neprijateľný. Nuž pokúsme sa nájsť tretí spôsob;
 
 c) Záporné úrokové sadzby to je on - skrytý spôsob odpísania dlhov. Nuž ale ako? Už som spomínal, že za súčasného stavu finančného systému centrálne banky nemôžu stanoviť nižšiu úrokovú sadzbu ako -0,75%. Ale v novom modeli finančného systému, kde budeme hovoriť o kryptomene (virtuálnej mene) to teoreticky bude možné. Takéto peniaze bude možné vydávať s discontom (zľavou) a prostredníctvom modelovaného výmenného kurzu bude možné stanovovať podstatne vyšší záporný úrok. Aby sa to mohlo uskutočniť, najprv bude potrebné taký finančný model vytvoriť.
  Sú i iné názory ekonómov a či financmajstrov.
  Celú situáciu so zápornými úrokovými sadzbami vidia ako:
  A) normálnu situáciu, ktorá je v súlade s ekonomickými a finančnými postulátmi. Veď:
  - klesanie výšky úrokových sadzieb je postupný a dlhotrvajúci proces, ktorý prebieha na celom svete;
  - paralelene s tým klesá inflácia;
  - svetová ekonomika rastie oveľa pomalšie;
  - obyvateľstvo starne;
  - znižuje sa dopyt po investíciách, nakoľko niet objavných myšlienok a niet prelomových projektov, ktoré by mohli dať rýchly výnos z vloženého kapitálu.
  → Vychádzajúc z uvedených skutočností táto skupina ekonómov vyvodzuje názor, že zníženie úrokových sadzieb je normálny jav, ktorý "nie je problémom v globálnom zmysle". Bez ich zníženia v nutných prípadoch až na úroveň záporných úrokových sadzieb a paralelného kvantitatívneho uvoľňovania = skupovania finančných aktív komerčných bánk, čím centrálne banky uvoľňovali hotovosť do obehu, by svetová ekonomika bola na tom podstatne horšie. Toto finančné opatrenie pomohlo európskej ekonomike dostať sa z krízy a tak európska ekonomika sa začala ako tak rozvíjať. Z hľadiska krátkodobej perspektívy už možno povedať, že bol dosiahnutý skôr pozitívny efekt.
  • Všetko hovorí o tom, že v tejto úvodnej - vleklej časti krízy najviac budú postihnutí dôchodcovia. Nie je tajomstvom, že výnos penzijných fondov sa zabezpečuje vkladmi do bezrizikových obligácií vydávaných Department of the Treasury = Ministerstvom financií USA. Tu sa dosahoval výnos cca 5%. A aký je výnos v súčasnoti? Dve percentá a možno i menej. Inde vo svete to nie je o nič lepšie. Niečo je možné nájsť, no s vyšším rizikom. Sú už určité informácie o tom, že v Holandsku uvažovali o možnosti zníženia penzií, nakoľko penzijné fondy trpia nedofinancovaním. Nemajú dostatok prostriedkov na vyplatenie penzií súčasným penzistom;
  • problémy budú mať i banky. A to z týchto dôvodov:
  - európske reálie sú také, že banky pre veľkých klientov - korporácie sú ešte schopné ponúknuť výhodné podmienky nakoľko ECB drží depozitné úrokové sadzby v zápornej zóne. A pre Retail Investor = obyčajných ľudí banky spravidla nie sú schopné ponúknuť obdobné podmienky. Jednoducho na to nemajú dosť prostriedkov. Títo ľudia strácajú nervy a vyberajú svoje úspory. V dôsledku toho sa bankám skracujú výnosy. Sú niektoré príznaky, ktoré naznačujú, že to povedie k zníženiu rastu ekonomiky, nakoľko banky s nižším výnosom majú menší záujem a možnosti poskytovať pôžičky za účelom investovania;
  - je všeobecne známe, že komerčné banky len s obtiažami sú schopné zarobiť na záporných úrokových sadzbách. Tieto banky majú ohraničené možnosti preložiť záporné úrokové sadzby na svojich klientov. Ak na úrovni korporatívnych klientov je to ešte ako tak možné, tak na úrovni individuálneho podnikateľa to vôbec nejde. Takýto klient vyberie celú sumu v hotovosti ...;
  • iná časť ekonómov, je toho názoru, že v súčasnosti zápornými úrokmi sú najviac postihnutí takzvaní inštitucionálny investori, ktorí postupujú na trhu cenných papierov v súlade so stratégiou buy&hold. Čo znamená, že kupujú cenné papiere a držia ich až do ich vyplatenia. To je reálny problém, nakoľko pre nich kúpiť obligáciu so zápornou úrokovou sadzbou znamená jednoducho prísť o peniaze.
  ⇉ Vyzerá to tak, že i pokus regulátorov stimulovať banky "
c) Zápornými úrokovými sadzbami ..." aby úverovali ekonomiku, nie je východiskom zo súčasnej ekonomickej situácie.Prečo? Monetárne prostriedky a metódy riadenia financií nepostačujú na úspešné prekonanie globálneho spadu v ekonomike. Pričom bohužiaľ to je kľúčové a rozhodujúce riziko súčasnej situácie. Túto situáciu vidia všetci. Tento faktor silne negatívne vplýva na investičnú aktivitu. Ak sa pozriete na to čím sa v súčasnosti zaoberajú vysokokvalitní poberatelia úverov, tak uvidíte, že uskutočňujú finančné operácie svojou podstatou predstavujúce deleverage = znížujú svoju zadĺženosť. A teda nezaoberajú sa získavaním nových financií za účelom nových investícií;
  ⇛ Je jasné, že nízke a či záporné úrokové sadzby nemôžu pretrvávať nekonečne dlho. Nie je jasné, ako z tejto situácie vyjsť. Regulátor sa rozhodol potrestať banky zápornou úrokovou sadzbou. Očakávaný efekt nedosiahol. Aký efekt môže očakávať, keď trest zruší? Ešte horší? Vidíme, že i u týchto ekonómov sa tak či onak vykľúva šidlo z vreca. A tak prichádzame k bodu:
  B) Stále viac sa ukazuje, že k tomu, aby sa situácia v svetovej ekonomike zmenila, musí prejsť mohutnou recesiou, krízou, ktorá zasiahne všetky ekonomiky sveta, alebo svet musí prejsť nejakým iným šokom, ktorý povedie k ekonomickému rastu. Pripomínam, pre niektorých "ekonómov", ktorých názor som vyššie uviedol, je to "malina" = jednoducho normálny jav z hľadiska ekonomiky kapitalizmu. A čo na to povieme my: tá mlčiaca väčšina?
  Celkový záver: tá mlčiaca väčšina, nie je jednorodá. Každý z nás sme iný. Každý z nás má iný svetonázor. Každý z nás je na inom stupni spoločenského rebríčka. Celkový záver pre seba a svoju rodinu ... nech si každý urobí sám.
  Zdrojové materiály:
  * Куда заведут рынки отрицательные процентные ставки и чем это грозит инвесторам Автор: Антонина Тер-Аствацатурова
https://yango.pro/blog/otritsatelnye-stavki/
  * Отрицательные процентные ставки. Бесплатный завтрак в мышеловке Автор: Максим Осадчий начальник аналитического управления БКФ
https://www.banki.ru/news/columnists/?id=10902482
  * Záporný úrok na vkladoch? Môže prísť už čoskoro https://www.investujeme.sk/clanky/zaporny-urok-na-vkladoch-moze-prist-uz-coskoro/
   Súvisiace materiály:
  ▣ Európa a budúcnosť
http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/europa_a_buducnost
  ▣ USA a budúcnosť http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/usa_a_bu
  ▣ Doba temna – kurz prežitia http://rusyn-narod.ru/istoriia_inyie_stati/doba_temna_kurz_prezitia
 
▣ Komu zvonia do hrobu? http://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/komu_zvonia_do_hrobu_
  ▣ VOSR 100 výročie – význam http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/zagholovok_stat_i0
 
▣ Putinov prejav 01.03.2018 – podstata a význam http://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/putinov_prejav_01_03_2018_podstata_a_vyznam
  ▣ DRAŽOBA https://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/drazoba
     Preložil, spracoval a napísal: Milan Semančík, Trenčín 18.02.2020, doplnenie 25.09.2021***