Našu históriu treba vidieť v kontexte doby a v širších súvislostiach. Nedajú sa vytrhávať jednotlivé jej udalosti.

  Na komplikované obdobie našich dejín nie sú jednoduché odpovede. Archívy tiež všeličo skrývajú ... A predovšetkým platí:
"Kto nepozná svoju históriu ten si ju musí zopakovať."
  A veru občanom Slovenska bola a je veľká časť našej histórie zamlčiavaná. A teraz konkrétne k téme.
  A/ Kontext doby:
  1). Český priemysel plne pracoval v prospech Fašistického Nemecka. Odboj proti Nemcom bol skôr symbolický;
  2). 24. novembra 1940 slovenská delegácia, ktorú viedol predseda vtedajšej slovenskej vlády a aj minister zahraničných vecí v jednej osobe Vojtech Tuka, podpísala v Berlíne pristúpenie k fašistickému paktu: Berlín - Rím - Tokio;
  3). Slovensko malo ešte ďalšie hriechy:
  - 01.09.1939 spolu s Fašistickým Nemeckom rozpútalo 2. svetovú vojnu, keď zaútočilo z juhu na Poľsko;
  - 23.06.1941 veľvyslanec Slovenska v ZSSR Julián Šimko oficiálne odovzdal ministrovi zahraničných vecí ZSSR Viačeslavovi Michajlovičovi Molotovovi nótu o vyhlásení vojny a ukončení všetkých diplomatických vzťahov. A Slovensko skutočne bojovalo proti Sovietskemu Rusku. Do bojov nasadilo Slovenský expedičný zbor pod velením gen. Ferdinanda Čatloša, ktorý sa skladal z dvoch divízií (o celkovej sile 50 685 vojakov a dôstojníkov) ktoré boli súčasťou 17. nemeckej armády, ktorá bola súčasťou skupiny nemeckých armád "JUH";
  - Slovensko bolo skutočne frajerským štátom - 12.12.1941 vyhlásilo vojnu i USA (!!!)
  B/ Odpustok a rozhrešenie:
  Česko, ale predovšetkým Slovensko mali ako porazené štáty sedieť na "trestnej lavici" v Norimberku. A čo tu vidíme? Česko a Slovensko sa ako Československo dostali na lavicu víťazov 2. svetovej vojny. Ako sa to mohlo stať? Nuž jednoducho. Beneš si kúpil odpustok u Stalina. A tou cenou bola Podkarpatská Rus. Teda Podkarpatská Rus nebola odovzdaná Sovietskemu Rusku na podnet J.V. Stalina - ale na podnet obľúbenca demokratov Eduarda Beneša. Ponechám stranou otázku chamtivosti Ukrajincov a Chruščova. A čo bolo výhodnejšie pre občanov Podkarpatskej Rusi je otázkou ako individuálnej tak i národnej skúsenosti. Z hľadiska národného nám odpoveď dajú jednoznačné čísla: Počet Rusínov a Ukrajincov na Slovensku v roku 1951 (1,4%) a v roku 2011 (0,7%).
  ➙ Mám veľmi zlý pocit z rozohrávania tejto karty v súčasnom období a konkrétne rozohrávania týmto spôsobom. Nakoľko:
  1./ Podľa ruských politológov, Poľsko poskytne vojenskú "internacionálnu pomoc" Ukrajine v relatívne krátkom čase. V skutočnosti sa bude jednať o anexiu časti Ukrajiny;
  2./ Sú náznaky, že Slovensko sa bude chcieť na tejto avantúre podieľať ... Otázka je, či to nedopadne tak, že Slovensko príde i o východné Slovensko (?!);
  3./ Potom by som videl zmysel v šírení fám o sovietskej anexii Podkarpatskej Rusi a na tom založených územných nárokoch Slovenska ...;
  4./ A treba si tiež uvedomiť, kto bol štátoprávnym národom za bývalej ČSR. Jasné, že to bolo Česko. Podkarpatská Rus nikdy nebola súčasťou Slovenska !!!
  Súvisiaci článok:
  * SRR - súčasť genocídy Rusínov a Rusofilov https://rusyn- narod.ru/istoriia__moi_stati/zagholovok_stat_i
  (O tom, ako to bolo s pomerom Slovákov a Rusínov na súčasnom východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi a celkove so štátotvorným usporiadaním tohto územia.)
  * Exkurz do histórie Rusínov a námety na riešenie situácie v rusínskom hnutí na Slovensku https://rusyn- narod.ru/istoriia__moi_stati/exkurz_do_historie_rusinov_a_namety_na_riesenie_situacie_v _rusinskom_hnuti_na_slovensku
  * Екскурз до історії Русинів і ідеї на рїшіня сітуації в русиньскім русї на Словакії https://rusyn- narod.ru/istoriia__moi_stati/iekskurz_do_istoriyi_rusiniv_i_idieyi_na_ryishinia_situatsiyi_v_ rusin_skim_rusyi_na_slovakiyi
  Milan Semančík, Trenčín 03.07.2023***