My do súčasnosti sa hádame o tom, kto je vinný za rozpad Sovietskeho zväzu. Spomínajúc na ГКЧП (Štátny výbor pre pre mimoriadny stav) referendá, akty o vyhlásení nezávislých «bratských republík», my sa doslovne snažíme dokázať jeden druhému, že história sa mohla vyvíjať ináč… My si myslíme, že keby nie Gorbačov, Jelcin, Kravčuk, zahraničné agentúry, sankcie západných štátov, tak SSSR by existoval do súčasnosti. My ľahko operujeme dátami i udalosťami, no zabúdame na nálady, ktoré vládli vtedy v spoločnosti.
Čo znamená podpis troch prezidentov na zdrape papiera v Bielovežskom pralese v porovnaní s našim neželaním žiť spolu v jednom štáte? Možno dnes je nám hanba priznať, že Sovietsky zväz sa rozpadol preto, že sa stal nepotrebný miliónom obyvateľov, jednym z ktorých si bol ty sám? A veď skutočne, SSSR sa zo začiatku rozpadol vo vedomí ľudí, a všetky akty i deklarácie o suverenitách len uzákonili zmiznutie veľkého štátu. Dnes Ukrajina ide tou istou cestou rozpadu. Ju už nespasie ani АТО (antiteroristická operácia) ani neonacistický ГКЧП (Štátny výbor pre pre mimoriadny stav), ani zázrak, nakoľko rozpad sa uskutočnil v hlavách, a po línii zlomu tečú rieky ľudskej krvi. Ani Rusko, ani Európa.Téza daná do titulku knihy prezidenta Leonida Kučmu «Ukrajina — nie Rusko» veľmi zdarne charakterizuje domajdanovské obdobie historie «nezávislej». Všetko i všetká v nej bolo podriadené jedinej ideji — nebyť s Ruskom. Ukrajina žila len pre seba, nástojčivo dokazujúc i ospravedlňujúc fakt svojej existencie. Ukrajinci prepisovali históriu, hľadali národných hrdinov, komicky sa snažili osvojiť rodný jazyk, a život išiel pomimo. Mučivo dlho a bezvýsledne sa realizovali nejaké reformy, zmysel ktorých nebol známy ani tým, ktorí ich uskutočňovali. Avšak výsledok reforiem videl každý. Národ biedil, štát degradoval. Čarodejná ruka trhu, na ktorú tak spoliehali po rozpade SSSR, sa ukázala byť lepkavou labou okoloidúceho, ktorá šikovne kutrala po skladoch Vlasti a v peňaženkách občanov.
Keď bankrot ukrajinského projektu sa stal viditeľný všetkým, objavilo sa ďalšie idiotské heslo «Ukrajina — to je Európa». Pritom, problém nie je natoľko v tom, že štát ležal v troskách, ale v tom, že obyvateľstvo v ničote pretendovalo na líderstvo medzi európskymi národmi. Pre Ukrajincov je to ešte jeden dôvod pre smútok. Oni vždy s bolestivou žiarlivosťou sa chovali ku všetkému čo sa dialo v Rusku, a porovnávali seba s Rusmi. S príchodom k moci Vladimíra Putina premeny k lepšiemu sa stali očividné a udreli po samoľúbosti Ukrajincov silnejšie, než bankrot vlastného štátneho projektu. Už ku koncu nulových [2000] Ukrajinci prešli od porovnávania svojej úrovne života s Rusmi k porovnávaniu Ukrajiny s Európou. Tak sa stali Ukrajinci európskym národom…Hlúpy a chamtivý ľudia nazvali februárový prevrat v Kyjeve «revolúciou národnej dôstojnosti». Dnes je očividné, že pátosný názov neodráža skutočný zmysel toho čo sa udialo na Ukrajine. Euromajdan spieval hymny, skákal a kričal «Sláva Ukrajine», túžiac po ničnerobení a o európskej zemeguli. Majdan by bol nemožný, ak by v hlavách miliónov nesedel mýtus o bezvízovom režime a európskych 2000 eurových platoch. Euromajdan sa nestal len počiatočným bodom rozpadu štátu, ale on i určil cenu Ukrajiny pre jej občanov. Ak Ukrajinci boli schopní obetovať svoj štát za «klobásu», tak toľko stojí ich nezávislosť. Po euromajdane geopolitická voľba Ukrajiny závisí len od sumy.
Dnes milovníci alternatívnej histórie vedú spory o tom, či bolo možné vyhnúť sa februárovému štátnemu prevratu a zachrániť štát? Podľa môjho názoru, nie. Janukovič mohol rozohnať dav, Američania nemuseli dávať «pečivo», no vzbura bola nevyhnutná bola len otázka času, kedy vypukne. Tí, ktorí dnes porovnávajú «režim Janukovičа» s «režimom Porošenka», robia mnohoznačné vyhlásenia o tom, že po prevrate Ukrajinci žijú horšie, si nevšímajú jednú prostú vec: Ukrajina dávno vyčerpala ekonomickú základňu svojej existencie. Žije sa horšie, pretože kvôli získaniu západných kreditov je nutné plniť podmienky kreditov žiť «na čo máš». Či je to nespravodlivé?
Ukrajinci si mysleli, že zlatý dážď z Európy príde len vďaka faktu ich existencie, no dokonca snívať o ňom bolo možné len do tej doby, pokiaľ Ukrajina mala na výber. Po euromajdane a jednoznačnej preorientácii na Západ nemá zmysel ju «podporovať materiálne». Okrem toho Ukrajina stratila svojho «generálneho sponzora», ktorým vždy bolo Rusko. Ukrajinci môžu sto krát za deň kričať, že blahobyt Rusov sa dosahuje vďaka nafte a plynu, no pravda spočíva v tom, že ich blahobyt závisel od Ruska, od obchodno-ekonomických vzťahov s ňou a najlacnejšieho vo svete plynu, ktorý Ukrajinci ťažili do nedávnej doby z «gazpromovskej» rúry.Ukrajinci si nikdy nepriznali, že nenávidia svoj štát. Je to akože nízke a nevlastenecké. Popritom s ľahkosťou priznávajú nenávisť ku každej vláde, domajdanovskej i pomajdanovskej. No nemožno oddeliť moc od štátu, ako i národ od vlády. Je to jeden celok, vzájomne zviazaný i vzájomne závislý. Ak došlo k výbuchu, to znamená, že štát sa stal bremenom pre národ, od ktorého sa proste chce zbaviť. V svojej podstate idea eurointegrácie je kolektívnym odmietnutím Ukrajincov svojho národného projektu.
Je veľmi symbolické, že deň 21 novembra, ktorý sa považuje za deň počiatku udalostí na Majdane Nezávislosti v Kyjeve v 2013 roku, bol na Ukrajine vyhlásený za Deň dôstojnosti a slobody. Deň, ktorý sa stal prvopočiatočným bodom pre vyhlásenie nezávislosti Krymu, Doneckej a Luganskej oblastí, v podstate — deň začiatku rozpadu štátu sa stal národným sviatkom. Ukrajina už bola «nie Ruskom» urobila pokus sa stať Európou, no prišla k svojmu finišu s heslom «Ukrajina — to nie je štát». Ak do februárového prevratu z Ukrajiny utekali jednotlivci, tak teraz utekajú celé regióny. Prvým od Ukrajiny «ušiel» Krym. Dnes obyvatelia poloostrova s úžasom spomínajú na roky spoločného života «v» Ukrajine. Oni sa hanbia volať Ukrajinu macochou, ktorá nie len vysávala z regiónu všetky šťavy, ale i morálne utláčala Krymčanov. Po tej istej ceste odchodu a pre tie isté príčiny sa dalо Novorusko a jeho teritórium, ktoré, vôbec nebude ohraničené dvoma oblasťami. Nie je za horami rast «separatistických nálad» v najeurópskejšej provincii Ukrajiny — Haličine. Obyvateľom regiónu už začína dochádzať, že europeizácia Jednotnej Ukrajiny je nemožná. Myslíte, nenájde sa medzi Haličanmi dobrodruh, ktorý navrhne svojim krajanom integrovať sa do Európskej únie len trom západným oblastiam? Pre Haličanov precendent znovuzjednotenia Krymu s Ruskom je skvelým dôvodom porozmýšľať o znovuzjednotení Haliče s Európou. Pri tom čím aktívnejšie bude centrálna vláda uskutočňovať reformy, tým bude viac želajúcich vyhlásiť svoju nezávislosť.
Propagandou možno zabiť mozog, ale nemožno naplniť žalúdok a vyhriať domy. Tí čo sa narodili v SSSR si dobre pamätajú pútavé spory v bratských republikách o tom, «kto koho kŕmi». Či naozaj sa môže Ukrajina vyhnúť podobným náladám? Alebo kyjevské vedenie vie, ako sa dajú pre obyvateľstvo bezbolestne riešiť finančno-ekonomické problémy štátu? Možno je ukrajinská politická elita jednotná a medzi oligarchami sa neobjavia vlastní regionálny cárkovia, ktorým sa nezachce prestať sa deliť s republikovým centrom?
V 1990 roku som si ja nemohol predstaviť, že veľmi rýchlo SSSR ukončí svoju existenciu. Tiež Krymčania celkom len pred rokom nemohli snívať o odchode zo zostavy Ukrajiny. Avšak proces bol spustený. Dekorácie sú druhé, no podstata je tá istá. Perestrojka. Urýchlenie. Publičnosť. 500 dní Javlinského. Peňažná reforma Pavlova. Boris Jelcin bojuje o moc s Michailom Gorbačovom. Obyvateľstvo je nehorázne politizované a nadšene sleduje prenosy zo zasadaní «Najvyššej Rady» SSSR. Na «najvyšších miestach» chaos a motanica. Táraniny politických šarlatánov prekonávajú všetky mysliteľné hranice. Ulica mítinguje a s krajnou zúrivosťou a besnením váľa pamätníky sovietskym idolom nechápajúc, že ničí svoju históriu a spolu s ňou — štát. Národ biedi. Armáda a milícia sú demoralizované. Zradili ich. Vydajúc príkaz rozohnať búriaci sa dav – ráno si nepamätá na vydaný príkaz. Zväzové republiky sa vymykajú z pod kontroly. Na okrajoch impérie zúri vojna. Kto potrebuje taký štát? Kvôli čomu hladovať a umierať?
História nemá rada originálne deje. Zaiste ako v SSSR tak i na Ukrajine sa objaví skupina osôb s trasúcimi sa rukami, ktorí budú považovať za svoju povinnosť zaviesť mimoriadny stav, vytvoriť nejaký výbor pre záchranu štátu, no ich stihne ten istý osud, ako členov ГКЧП (Štátneho výboru pre mimoriadny stav). Nemožno zachrániť štát, v ktorom ľudia nechcú žiť. Pokus o ďalší štátny prevrat povedie k prehliadke suverenít, objaveniu sa nových samozvaných republík. Môže sa Ukrajina zachrániť ako jednotný štát? Môže?! Ak lídri ukrajinských nacionalistov prehovoria po-rusky…
Сергей Белов — независимый эксперт (Украина), специально для ИА REGNUM, 05.12.2014
Подробности: http://www.regnum.ru/news/polit/1873897.html#ixzz3LcYurXMBhttp://www.regnum.ru/news/polit/1873897.html
Súvisiace materiály:
- Галичина-Halyčyna http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/galichina_halycyna_
- Ad: Malorusko, alebo Ukrajina: euroázijský Východ, alebo európsky Západ? http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ad_malorusko_alebo_ukrajina_euroazijsky_vychod_alebo_europsky_zapad_
- Bez rusofilstva rusínske hnutie zanikne! http://rusyn-narod.ru/kultura__moi_stati/bez_rusofilstva_rusinske_hnutie_zanikne_
- Ad: List Svetovej rady Rusínov na podporu Vláde Ukrajiny pred vstupom krajiny do Európskej únie http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/ad_list_svetovej_rady_rusinov_na_podporu_vlade_ukrajiny_pred_vstupom_krajiny_do_europskej_unie
- Zbohom zbraniam http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/zbohom_zbraniam_
- Ad: List o situácii na Ukrajine ... http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/zagholovok_stat_i
- Koncentračný tábor Terezín 1914-1919 http://rusyn-narod.ru/istoriia_inyie_stati/title
- Banderovci - Nech žije Ukrajina! http://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/banderovci_nech_zije_ukrajina_
- Situácia na Ukrajine – klasici http://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/situacia_na_ukrajine_klasici
- Monsanto a Ukrajina http://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/monsanto_a_ukrajina
- Globálne súvislosti občianskej vojny na Ukrajine http://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/globalne_suvislosti_obcianskej_vojny_na_ukrajine_
Preložil Milan Semančík, zverejnené v sieti e mail 14.12.2014, doplnené o súvisiace materiály 07.02.2019***