Ponúkam vám preklad textu hovoreného slova videa: Как цивилизованные европейцы в 1968 году пытались линчевать русскую жену словацкого генерала = Ako civilizovaní Európania sa v roku 1968 pokúsili lynčovať ruskú manželku slovenského generála.

     Žena to bola už v solídnom veku, matka majúca deti. Šla po Hlavnej ulici mesta Košice. Bola celá ošpliechaná červenou farbou a tak sa zdalo, akoby bola obliata krvou. Okolo ženy šli kričiaci muži obzerajúci si ju od hlavy po päty. Žena bola veľmi vystrašená, nevediaca čo robiť. Túto situáciu zvečnil fotograf v ďalekom, zdalo by sa pokojnom európskom meste v roku 1968. O tri roky za terorizmus - napadnutie tejto ženy boli odsúdení štytia muži. 
Povstanie "vlastencov"
      Incident sa stal 23. augusta v roku 1968. Potom, čo sovietske vojská vstúpili do Československa. Samozrejme všetky hlavné udalosti toho búrlivého roka sa odohrávali v hlavnom meste. No i v relatívne malých mestách došlo k povstaniam. Pravda boli nie tak veľké, ako v Prahe. Tak tomu bolo i v mestečku Košice. Miestny pseudovlastenci, ktorí sa nemohli otvorene postaviť soviestskym vojskám sa rozhodli vybiť svoju nevôľu na tých, koho podozrievali v zrade a podpore sovietskej okupácie. V skutočnosti sovietske vojská neboli žiadnymi okupantami. Oni bránili Československo pred zničením. Ale pseudovlastenci na to mali iný názor. Rozvešali vo všetkých kútoch mesta plagáty, kde si každý mohol prečítať mená a domáce adresy "zradcov". V zoznamoch boli hlavne zamestnanci silových štruktúr Českolovenska a ich rodinní príslušníci. V jednom z takýchto zoznamov bolo i priezvisko Jozefa Belasa – generála Československej ľudovej armády. Ženu mal z Ruska. Napriek tomu, že bola manželkou generála Belasa už skoro desať rokov zachovala si občianstvo ZSSR. Generál Belas sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Valentínou v Moskve, keď študoval na vojenskej akadémii. Po ukončení štúdia spolu odcestovali do Československa. Tu generál Belas pokračoval v svojej úspešnej vojenskej kariére. A stal sa jednym z vplyvných vojenských veliteľov na východnom Slovensku.
"Umelec" rusofób Petr Kalmus - rodák z Košíc povedal o generálovi: "všetci vedeli, že generál Belas podporuje vstup, preto sa i pomstili jeho žene". 
Na ten čas, Belasovci žili v Košiciach už osem rokov. V tom roku Valentína dosiahla vek 48 rokov. V ich rodine vyrastali dve deti. A v ten nešťastný deň 23. augusta 1968 Valentína vyšla na ulicu vybavovať si svoje veci. Odrazu jej do očí padol plagát prilepený na jednom z rohov domu. Podišla bližšie a prečítala si tú provokáciu s priezviskom jej muža a ich domácou adresou. Z rozhorčenosti a možno i zo strachu začala strhávať tento plagát. Ľudia idúci okolo, vidiac, čo žena robí, nechápavo na seba pozerali. Valentína im to chcela objasniť, no okolostojaci ľudia počujúc že hovorí rusky sa rozzúrili a napadli neozbrojenú ruskú ženu mstiac jej za "okupantov". A nakoľko ona strhla plagát, oni z nej strhli oblečenie. Najväčšiu aktivitu v tejto činnosti vyvinula skupinka mladých osôb, ktorých vidíte na fotografii. Oni idú vedľa obnaženej Valentíny a vylievajú si svoju zlosť na bezbrannej žene. Ak by nebola zakročila VB (polícia), tak oblievaním farbou by napadnutie neskončilo. "Majdanutí" strkali holú ženu - nútiac ju tak kráčať po Hlavnej ulici v Košiciach. Niečo na ňu kričali ako i na tých, ktorí sa dívali. Čo sa stalo potom, ako fotograf zvečnil moment na fotografii svedkovia opisujú rôzne.
Časť svedkov tvrdila že:
 - proti konaniu teroristov zasiahla polícia a rozohnala dav; 
 - druhí, že polícia, a časť okolostojacich (nie ľahostajných k dianiu) pomohli chudere bezbrannej žene skryť sa v neďalekom obchode;
 - ďalší hovorili, že k Valentíne pristúpil nejaký muž, zahalil ju do svojho kabáta a zaviedol do neďalekého obchodu. 
V každom prípade teroristi si nedovolili prebíjať sa do budovy a či ju lynčovať. Zostali na ulici, kde sa správali nahnevane a vyjadrovali svoju nevraživosť voči Valentíne, ktorá sa vďaka pomoci uchýlila do obchodu. Onedlho na hlavných aktivistov teroristického prepadu vrátane Vojtecha Pastora bola uvalená väzba. A následne boli postavení pred súd: "Za chuligánstvo a obmedzovanie osobnej slobody". 
     Ukázalo sa, že hlavným iniciátorom nezákonného konania bol Vojtech Pastor otvorene prehlasujúci, že: ” Valentína Belasová je Ruska. A preto s ňou tak kruto zaobchádzali a strhli z nej odev. Mstili sa takto občianke ZSSR za strhnutý plagát. Nepovažuje to za lynčovanie”. Pravda popieral, že by on osobne strhol z nej odev. A ďalej tvrdil: "Ona sama bola príčinou toho, čo sa s ňou stalo. A keď ona začala hovoriť po rusky, chápete ... Okrem toho, ja keď som tam prišiel s priateľmi, ona už bola holou ..." 
     Je zrejmé, že sa zľakol dôsledkov svojho činu a rozhodol sa časť obvinení hodiť na plecia iných. Svedecké výpovede však dokázali vinu Vojtecha Pastora. Preto okresný súd Mesta Košice ho odsúdil za chuligánstvo na sedem mesiacov väzenia. Následne sa však prípad dostal na Krajský súd v Košiciach, ktorý mu vymeral trest vo výške 2 (dvoch) rokov. A v roku 1970 vec bola opäť otvorená, nakoľko sa zistili ďalšie skutočnosti súvisiace s prípadom. V konečnom dôsledku bol sumárne za tento zločin odsúdený na 7 (sedem) rokov väzenia. Tento terorista sa dostal na slobodu až v roku 1976. Na slobode vždy spomínal na roky strávené vo väzbe, ako na najstrašnejšie. "Vo väzení ma veľakrát zbili. Raz mi dali inekciu, po ktorej som na veľa hodín stratil vedomie. A oni so mnou robili, čo chceli". Vojtech Pastor sa dožil "Nežnej revolúcie" v Československu v roku 1989. Samozrejme tešil sa z toho, že k nej došlo. Napriek tomu, neskôr sa priznal novinárom, že ďalšie udalosti nenaplnili jeho očakávania v smere lepšej budúcnosti štátu. Vyjadril veľké sklamanie zrejme i preto, že nová vláda nesňala z neho obvinenia, nerehabilitovala ho. Z pohľadu zákona on zostal teroristom. Ostatní účastníci útoku na Valentínu si odsedeli oveľa menej. Vojtech Pastor spomínal na svoj čin výlučne kladne. Ani trochu nezapochyboval o správnosti svojho postupu, v zmysle, že je normálne strhnúť zo ženy odev, obliať ju farbou, vodiť ju takto po ulici. On sa chválil, že v prvých dňoch po príchode sovietskych vojsk do Českolovenska hádzal kamene do tankov, podpaľoval vozidlá. Na jednej z takýchto fotografií bol identifikovaný. Takže niet pochybností o správnosti nad ním vyneseným rozsudkom. On sám priznal svoje útoky na tanky. A svoj hnusný čin proti žene ospravedlňoval hovoriac: "…že s tým nič nemá…". Jeho trestnú vec však prokuratúra prekvalifikovala na pokus o vraždu. Rozhodnutie prokuratúry bolo podoprené množstvom svedkov. 
     V roku 1990 poskytol masmédiám niekoľko rozhovorov na danú tému. Tvrdil, že žalobe sa nepodarilo dokázať, že Valentínu chceli hodiť pod električku. Nakoľko v tej dobe už nechodili ani električky ani trolejbusy. Tu sa opäť do veci mieša historik Kašický. Ospravedlňuje konanie Pastora. Tvrdí: "Na tú dobu bola sadzba 7 (sedem) rokov za terorizmus nezvyčajná - vysoká. Zrejme bolo nutné sformulovať žalobu tak, aby dostal vyššiu sadzbu". Na súde samozrejme boli prítomní i predstavitelia zo ZSSR. Veď pokus o vraždu bol uskutočnený proti občianke ZSSR. No Pastor si o tom myslel svoje: “Sudca z Ruska prišiel len kvôli zastrašeniu, báli sa, že vec pôjde "inou" cestou a on (Pastor) bude oslobodený.” A čo píšu iní historici: “Ruskí konzultanti pracovali tu (v Košiciach) po celú dobu. Hoci niektorí o tom pochybujú, táto trestná vec mohla byť len jednou z mnohých, ak zoberieme do úvahy, že sa týkala občana ZSSR. Oni mohli splnomocňovať, mohli sa zúčastňovať kolégia, bezprostredne riadiť kolégium s cieľom vyniesť verdikt. Takže sa nediaľo nič nezvyčajné.”
     Ak by sa takého trestného činu Vojtech (Pastor) dopustil v súčasnosti, hrozilo by mu doživotie za terorizmus a pokus o vraždu. On mal šťastie, že v tej dobe podobných incidentov bolo málo, a tak sa ešte nevedelo ako takú vec kvalifikovať. Valentína Belasová - manželka vojaka z povolania v ten, pre ňu strašný deň utrpela silnú traumu. Sláva Bohu, len morálnu. Verdikt nad iniciátorom trestného činu, očistil ju v očiach verejnosti. 
     Rodina generála Belasa žila v Košiciach do roku 1974. Jozef Belas však náhle zomrel, a tak Valentína Belasová sa z tohto mestečka odsťahovala. O tom, aký bol jej ďalší osud, história mlčí. Možno potomkovia tejto rodiny žijú i v súčasnosti na Slovensku. Je však tiež možné, že deti Valentíny sa vrátili do historickej vlasti svojej matky - do ZSSR.
     "Film o zvláštnej pomste" - o príbehu Valentíny Belas bol natočený známym filmovým režisérom a žurnalistom Ferom Feničom v roku 1974. Film je umelecký. Zachovaná je identickosť kostry príbehu, plagáty, šikanovanie obnaženej ženy. Fero Fenič sa narodil na Východnom Slovensku a nie raz bol v Košiaciach. On je jediný novinár, ktorému sa podarilo pohovoriť s Valentínou. Pán Fenič o tom napísal: "Našiel som ju neobvyklým spôsobom. Podplatil som poštárku na jej starej adrese. Valentína hovorila so mnou cez dvere. Ona sa bála hovoriť: Bála sa o život svojich synov. Kvôli tomu i strhla ten plagát". 
     V súčasnosti tento film nepremietajú, nedávajú v televízii. Je v slovenskom archíve, hoci by sa mal premietať. Neobsahuje žiadnu propagandu. Len rozpráva príbeh o zvláštnych fotografiách. 
Preklad hovoreného textu: Milan Semančík
Zdroj: 
Как цивилизованные европейцы в 1968 году пытались линчевать русскую жену словацкого генерала = Ako civilizovaní Európania sa v roku 1968 pokúsili lynčovať ruskú manželku slovenského generálahttps://www.youtube.com/watch?v=5B0sfXqBkv0
Moja poznámka:
Po zhliadnutí predmetného videa nadobudnete dojem, že pokiaľ by nedošlo k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, situácia by sa vyvíjala pokojne, nedošlo by k žiadnym tragickým udalostiam. Nie je tomu tak.
V tej dobe naša rodina vrátane mňa žila v Košiciach. Rusofóbia v Košiaciach bola vždy na vysokej úrovni. Agresívne sa začala prejavovať s nástupom "Pražskej jari 1968". V tom roku som študoval na SVŠ Šrobárova 46 v Košiciach. Na škole sa agresívna rusofóbia voči mne vystupňovala natoľko, že na konci školského roka 1967/1968 sa ma moji rodičia rozhodli preložiť do Prešova na SVŠ Revolučná 13s vyučovacím jazykom ukrajinským. Tu som i úspešne zmaturoval v roku 1970. Nebyť vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa aktivisti "socializmu s ľudskou tvárou" by mi nedovolili ukončiť nie to vysokú školu, ale ani strednú. A už vtedy by pozatvárali všetkú "proruskú svoloč". O to usilujú do súčasnosti. 
Súvis:
* Šialené vyjadrenia ktoré rozhorčili Fica! ... https://www.youtube.com/watch?v=DYKVJeetE2o
(02:30 pán premiér Fico cituje vyjadrenia predsedu Demokratickej strany pána Jaroslava Naďa:"Jedným z prioritných a mimoriadne dôležitých krokov novej vlády po voľbách bude pozatvárať proruskú svoloč").
* Poďakovanie Varšavskej zmluve https://rusyn-narod.ru/politika_inyie_stati/zagholovok_stat_i0 
* Skrivený národ a zlomená chrbtica https://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/zagholovok_stat_i01
* Skrivený národ a zlomená chrbtica (Podrobnejšie) https://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/skriveny_narod_a_zlomena_chrbtica_podrobnejsie_0
* Skrivený národ a zlomená chrbtica (Diskusia) https://rusyn-narod.ru/istoriia__moi_stati/zagholoskriveny_narod_a_zlomena_chrbtica_diskusia_vok_stat_i
* Kto je humánny ? https://rusyn-narod.ru/politika__moi_stati/zagholovok_stat_i01234567891011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041
Milan Semančík, Trenčín 24.07.2025***