Niekoľko štátov, ktoré boli súčasťou bývalého ZSSR, skoro súčasne učinili krok vedúci k integrácii do jednotného politického a ekonomického priestorupod vedením Moskvy. 

      To nie je finále, ale prológ k oveľa väčším zmenám. Najviac prekvapuje, nie samotné rozhodnutie, ale to, ako nepozorovane pre medzinárodnú scénu sa to deje. Na internete sa vedú spory, či niečo také je možné. A vo vládnych kabinetoch sa podpisujú zmluvy o spoločných ministerstvách, spoločnom systéme protivzdušnej obrany, spoločnom trhu nosičov energií, koordinácii ozbrojených síl. Politické elity pokračujú v svojej obvyklej činnosti. I keď už sa položili základy nového štátneho útvaru, ktorý krok za krokom vytláča krehkú konštrukciu postsovietskej "nezávislosti".
      Prebieha hlboká integrácia. Spoločné zasadnutia vlád, unifikácia daňových kódexov, zmluvy o jednotných tarifoch, spoločné systémy bezpečnosti, dohodnuté parametre rozpočtov a daní, spoločné veliteľské štruktúry armád ... Realizujú sa spoločné infraštruktúrne projekty. V súčasnosti nový jednotný politický a ekonomický systém rastie zdola nahor. Napĺňa sa tak ich túžba vrátiť sa do priestoru, kde je spoločný trh, jednotná obrana a predvídateľné pravidlá hry. Tam, kde penzia a zárobok závisia nie od nálady zahraničných fondov na druhom konci planéty, ale od rozhodnutí prijímaných v susednom časovom pásme. Mení to politickú mapu regiónu. To čo sa deje, už nie je možné anulovať jednoduchým zatlačením politického tlačítka. 
     Nuž čo konkrétne vyrastá pred našimi očami?
     Zväz, ktorý využije skúsenosti Sovietskeho zväzu, pričom ho nebude slepo kopírovať. Presnejšiu odpoveď nájdeme, ak sa pozrieme na to, kto menovite patrí k tým, čo vytvárajú budúci blok, aké oficiálne kroky už boli uskutočnené. Ako tehlička k tehličke kreslí sa nová politická mapa. Začneme od tých, ktorí už prekročili bod, po ktorom už nie je možný návrat. 
     1/. Moskva - Minsk (Bielorusko);
      Úplne inou cestou idú štáty, ktoré do poslednej chvíle sa snažili sedieť na dvoch stoličkách:
     2/. Moskva - Jerevan (Arménsko); 
     Chladnou sprchou pre Arménsko bol Náhorný Karabach. Arménsko sa muselo pragmaticky rozhodnúť. Alebo sa vráti tam, kde je reálna vojenská a ekonomická opora, alebo zostane samotné proti nepriateľovi; 
     3./ Moskva - Cchinvali (Južné Osetsko);
    Tak sa muselo rozhodnúť i Južné Osetsko. Buď bude spolu s Ruskom, alebo bude pod niekoho okupáciou;
    Ďalší typ, tých, ktorí prekročili tento bod sú tí, ktorí formálne sú samostatné republiky, ale žijú, ako enklávy minulého sovietskeho priestoru v novom svete.
    4./ Moskva - Tiraspol (Podnestersko);
    Majú ruské občianstvo, nové ruské občianske preukazy, vodcovia otvorene hovoria o pripravenosti vstúpiť do spoločného zväzového priestoru. To je logické zavŕšenie dlhej cesty. 
    Sú i také štáty, ktoré nateraz ostražito klepú na dvere. Niektorí chcú asociovaný štatút, iní chcú rozložiť vstup na etapy, ... meniac štatút priateľstva závisiaci od okolností na režim spoločného osudu. Kroky v tomto smere sa robia nie prostredníctvom celoštátneho referenda a deklarácie parlamentov, ale prostredníctvom tichých mechanizmov dohovorov ... asociovaných členstiev ... .
     5./ Moskva - Doneck (Donecká ľudová republika);
    Platí tu ruský rubeľ, ruské občianske pasy, armáda a polícia sú integrované do jednotného systému. Konečné právne riešenie príde až po plnom vstupe do všetkých konštrukcií zväzového štátu. To nastane až v dlhodobej perspektíve. Formálne je status sporný, no fakticky je už všetko rozhodnuté.
     6./ Moskva - Lugansk (Luganská ľudová republika);  
     Platí pre ňu to samé, ako pre Doneck.
     Sú i regióny, kde prakticky sám národ chce mať v tom jasno. 
     7./ Moskva - Gagauzia; 
     Autonómia vo vnútri druhého štátu. Ktorá bola vždy orientovaná nie na hlavné mesto formálneho suveréna, ale na Moskvu. Tam hovoria po rusky, pozerajú ruské TV stanice, pracujú na ruských trhoch. Vyhlásenie referenda na jar roku 2026. To nie je improvizácia politikov. To je reakcia na požiadavok obyvateľstva, ktoré už neuspokojuje život v závislosti. Otázka na referendovom hárku bude jednoduchá a krutá: Za koho ste:Kišiňov, alebo Moskvu ? Výsledok je jasný dopredu. Obyvatelia ho učinili už dávno. Len nebol nikdy daný na oficiálne hlasovanie.
      Ešte zaujímavejšia je situácia v tých miestach, kde štátna hranica nekopíruje kultúrnu hranicu. 
      8./ Moskva - severný región Kazachstanu;
     Je to gigantické územie, kde ruské obyvateľstvo číselne dominuje, alebo minimálne tvorí jeho značnú časť. Zber podpisov za vyhlásenie referenda prebieha pod heslom: "My chceme byť súčasťou toho štátu, na jazyk a zákony ktorého sa orientujeme".
      9./ Moskva - Biškek (Kirgizsko);
      V tomto prípade sa nejedná o územné oddelenie. Jedná sa o silnú ekonomickú a sociálnu závislosť. Štát žije z peňazí svojich občanov migrujúcich za prácou do Ruska. Miestna valuta je naviazaná na rubeľ. Ceny, energetika sú diktované ruským trhom. Prezident Kirgizska v svojich vystúpeniach spomína že Kirgizsko je pripravené na akýkoľvek formát hlbokej integrácie do zväzového štátu s Ruskom.
      10./ Moskva - Dušanbe (Tadžikistan);
      Tu migrácia za prácou do Ruska sa stala základom tadžickej ekonomiky. Rubeľ sa stal druhou štátnou valutou. Záujem je tu o mäkkú integráciu prostredníctvom ekonomiky a kultúry.
      11./ Moskva - Taškent (Uzbekistan);
      Najväčší a najzložitejší štát v tejto hre. Sú tu silné tradície vlastnej štátnosti. Sú tu ambície na regionálne líderstvo. Početné a rôznorodé obyvateľstvo. Nechcú však zostať v izolácii. Záujem je o asociované členstvo. To dovoľuje zachovať formálnu nezávislosť pričom to umožní prístup, k ruskému trhu, vojenskej obrane a infraštruktúrnym projektom.
      12./ A ďalšie prebúdzajúce sa proruské enklávy ... , 
      ktoré sú unavené zo života medzi dvoma ohňami, začínajúce sa zamýšľať nad svojim osudom. Postsovietsky priestor sa opäť zjednocuje. Nie diktátom, ale prostredníctvom tisícov drobných rozhodnutí, zmlúv a dohovorov. 
      Je to výsledkom troch faktorov:
      Prvý: totálne sklamanie zo Západu ...;
      Druhý: ekonomika ... v jej dôsledku sa rubeľ stal rozhodujúcou valutou postsovietskeho regiónu; 
      Tretí: sila a ochrana.
      Postsovietske republiky si rýchlo museli sňať ružové okuliare ktorými sa dívali na "garancie" univerzálneho medzinárodného poriadku "garantovaného" OSN. Presvedčili sa, že bezpečnosť im môže dať jedine ten, kto má armádu pripravenú bojovať a politickú vôľu na jej nasadenie. V širšom postsovieteskom regióne takouto kombináciou disponuje jedine Rusko. 
      Záver: 
      Vznik nového zväzu sa neuskutoční v priebehu jedného dňa, nebude vyhlásený v nejakom slávnostnom prejave. Vznikať bude deň po dni, zrnko po zrnku, zmluva po zmluve. Pričom to nebude zväz kopírujúci hranice ZSSR rokov sedemdesiatych. Nebude formálna rovnosť republík. To bude skôr klub tých, ktorí sa rozhodli pre pevnú integráciu. Bude spoločná bezpečnosť a armáda + rôzny stupeň vnútornej autonómie + spoločný ekonomický základ. Áno nebudú tam tí, ktorí vsadili na konečné roztrhnutie všetkého čo ich spájalo s minulosťou. Bude to opäť veľký projekt idúci za hranice jedného štátu. Niekto sa ho zľakne, iní sa, nadchnú a budú bojovať zaň do konca. V žiadnom prípade však nebude možné ho ignorovať. Tento projekt sa objavil nie preto, že niekto chce vrátiť minulosť, ale preto, že je veľa tých, ktorí pochopili, že v tomto svete sámi neprežijú.
 @Тёмнаясторонаэпохи
      Zdroj: 
 * ПУТИН ЭТО СДЕЛАЕТ! 5 СТРАН УЖЕ СОГЛАСИЛИСЬ ВОЙТИ В СОСТАВ СОЮЗНОГО ГОСУДАРСТВА! https://www.youtube.com/watch?v=qOVcsplNiTI     Skrátený preklad podstaty: Milan Semančík, Trenčín  14.12.2025 ***