Zdalo by sa, že takáto téma nie je národnostnou témou. Donedávna som si to myslel i ja. ...

Dostal som však mail od organizátorov petície viď: http://skutocnysnem.sk/list/zastavme-schvalenie-zakona-o-vyvoze-vody-do-zahranicia, ktorý ma nabudil zamyslieť sa nad touto témou z pohľadu občana – Rusína. Vieme, že slnko, voda a vzduch sú základné zdroje - podmienky života na tejto našej Zemi. A preto patria všetkým. Sv. Cyril v Benátkach v roku 867 (?) pred zástupcami cirkevnej kultúry povedal: «... podľa Božej vôle slnko svieti a dážď padá na všetkých ľudí bez výnimky» (porovnaj: Mt 5,45.) a dodal: «Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? ...»[1]
 O 988 rokov v roku 1855 na opačnom konci sveta v svojej odpovedi na výzvu prezidenta Spojených štátov amerických (Franklina Pierce) predať svoje územie bielym osadníkom indiánsky náčelník Seattle, kmeňa Duwamishov mimo iného povedal: «... Ako je možné oblohu, alebo teplo zeme kúpiť, či predať? Táto predstava je nám cudzia. Keď nevlastníme sviežosť vzduchu a trblietanie vody, ako to od nás môžete kúpiť? ... Vieme, že biely muž našej povahe nerozumie. ... Zaobchádza so svojou matkou zemou a svojim bratom nebom, ako s vecami ku kúpe a drancovaniu, predáva sa ako ovca, či lesklé perly. Jeho hlad pohltí zem a nenechá nič než púšť. ... Vzduch je drahocenný pre červenokožca lebo všetko zdieľa ten samý dych. Zviera, strom, človek – tí všetci zdieľajú ten istý dych. ...» [2]
 O 74 (sedemdesiat štyri) rokov napísal sovietsky spisovateľ Alexander Beľajev vedeckofantastický román «Predavač vzduchu». Obsahom tohto diela je skvapalňovanie atmosférického vzduchu podnikateľom Bejli v tajne vybudovanej továrni, čo viedlo k zmene klímy, nedostatku vzduchu na Zemi, vzniku masovej paniky. Vzduch sa stáva tovarom na predaj. ...[3]
 Pamätám sa, že v 70 (sedemdesiatych) rokoch sa môj otec tiež zamyslel nad tým, ako je to s poplatkami za vodu, keď táto patrí medzi základné podmienky života a patrí všetkým. V mojej prítomnosti niekde zatelefonoval, kde mu síce nevedeli odpovedať, ale poradili mu kde má napísať. Otec nelenil a hneď na danú inštitúciu napísal. Po čase prišla odpoveď. Z toho čo z nej môj otec prečítal, si pamätám nasledujúce:
«1/ Neplatíte za vodu – ako takú. Tá je skutočne zadarmo;
  2/ Platíte za náklady spojené:
  2a) s vyhľadaním a vybudovaním zdroja;
  2b) s jej úpravou, aby zodpovedala štátnej norme (ČSN, STN);
  2c) s jej dopravou k Vám do bytu.
Preto tí, ktorí si vyhľadali a vybudovali vlastný zdroj pitnej vody na vlastnom pozemku a čerpajú si vodu sami, „za vodu“ neplatia.»
Ako zabezpečiť, aby voda patrila všetkým ?
A/ treba rozlíšiť:
A1/ medzi spotrebou vody pre vlastnú (osobnú) potrebu;
A2/ a spotrebou pre podnikanie (pre vytvorenie zisku);
Podľa materiálu: Trend vývoja spotreby vody v domácnostiach, Katarína Ižová, TU Košice, Katedra podnikania a manažmentu 28.06.2006. V roku 1988 bola spotreba vody na osobu a deň 240 litrov. O 16 rokov neskôr je to už len 110 litrov na osobu a deň pričom celková spotreba činí 118 litrov z toho:
* sprchovanie a kúpanie – 40 litrov
* pranie – 40 litrov
* WC – 40 litrov
* osobná hygiena – 15 litrov
* upratovanie – 10 litrov
* umývanie riadu – 7 litrov
* pitie a varenie – 6 litrov.
Podľa VÚVH v posledných rokoch patrí Slovenská republika medzi štáty s najnižšou spotrebou pitnej vody na jedného obyvateľa počas dňa. [4] V roku 2014 sa spotreba pohybuje v ČR a SR na úrovni 120 litrov pitnej vody na osobu a deň. [5] Optimum spotreby je niekde smerom k vyššiemu stredu. Jednoducho, či už stroj, alebo človek je programovaný na nejakú prevádzkovú spotrebu. Ak takáto kvalita a množstvo spotreby nie je dodaná, prejaví sa to na opotrebení človeka a či stroja – v mimoriadnych zdravotných a či údržbových (opravárenských) nákladoch.
Z uvedeného je možné urobiť záver:
Ad A1/ spotreba vody pre vlastnú (osobnú) potrebu sa môže pohybovať s malou rezervou na úrovni cca 160 litrov pitnej vody na osobu a deň;
Ad A2/ spotrebu pitnej vody nad danú úroveň a na účely podnikania (pre vytvorenie zisku) je potrebné prísne kontrolovať a primerane zdaniť.
Ďalším okruhom otázok je:
a) vytváranie nových zdrojov pitnej vody;
b) odškodňovanie regiónu, miestneho obyvateľstva za škody spôsobené vytvorením vodného zdroja a ťažbou pitnej vody (jednorázové odškodnenie, platenie miestnych daní ...); Mám tu na mysli prípady, ako napríklad vybudovanie Stariny – vodárenskej nádrže pod Kremencom. Keď kvôli jej vybudovaniu bolo násilne vysťahovaných viac ako 3500 obyvateľov 7 (siedmych) rusínskych dedín Starina, Veľká Poľana, Zvaľa, Smolník, Dara, Ostružnica a Ruské. V takom prípade by sa mohli miestne dane platiť «združeniu presídlencov z oblasti». [6]
c) vytvorenie – prijatie právnych noriem, ktoré by umožnili miestnej samospráve mať spravodlivú primeranú pozíciu v rozhodovaní o možnom vývoze prebytočnej pitnej vody.
Poznámky:
[1] Slavorum apostoli, Encyklika pápeža Jána Pavla II., SÚSCM, Rím, 1988 http://www.moraviamagna.cz/dokumenty/d_slavor.htm»
[2] Reč náčelníka Seattlea viď: http://www.stromyazivot.cz/texty/rec-nacelnika-seattlea.html
[3] Vedeckofanstastický román: Predavač vzduchu, Alexander Beľajev, 1929, viď:https://ru.wikipedia.org/wiki/ Продавец_воздуха https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9F%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%B0%D0%B2%D0%B5%D1%86_%D0%B2%D0%BE%D0%B7%D0%B4%D1%83%D1%85%D0%B0
[4] viď: http://actamont.tuke.sk/pdf/2006/n2/11izova.pdf
[5] viď: http://www.tvs.sk/kolko-vody-spotrebujeme
[6] viď: http://holosy.sk/starina http://www.finstat.sk/36157953
Súvisiace články:
1. http://skutocnysnem.sk/list/zastavme-schvalenie-zakona-o-vyvoze-vody-do-zahranicia
2. http://jurinova.blog.sme.sk/c/360342/po-teplom-vzduchu-nam-chce-smer-ukradnut-aj-vodu.html Pozri: http://www.holosy.sk/sk/m%D1%96lan-semanch%D1%96k-23 − vymazané!
3. Slovensko vo vojne o vodu a pôdu, Ing. Rudolf Huliak, Ing. Pavel Zacharovský, Slobodný vysielač 23.06.2021
    https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/videos/slovensko-vo-vojne-o-vodu-a-p%C3%B4du/550756136377955/
Milan Semančík, (Zverejnené dňa 10. septembra 2014 v sieti e mail, následne na www.rusyn-narod.ru; aktualizované 24.11.2021)***