Back to the list

Alkoholik - taktika

Alkoholický nápoj je nápoj obsahujúci etanol. Hoci sú alkoholické nápoje vo väčšine krajín legálne, ich predaj a používanie je často obmedzované. Ich sústavným požívaním v nadmernej miere sa môže vyvinúť ochorenie – alkoholizmus. Naopak v primeranej miere môžu niektoré alkoholické nápoje organizmu prospieť.


 Alkoholizmus je jednou z príčin vzniku rôznych chorôb, ako i sociálnych a ekonomických problémov spoločnosti. Alkohol je psychoaktívny. Ľudia ho konzumujú, nakoľko táto "spoločenská droga" uvoľňuje zábavu, odbúrava zábrany. Mnoho ľudí sa pokúša v alkohole utopiť svoje depresie. Každý konzument alkoholu však za krátke obdobie eufórie platí nasledujúcim obdobím depresie. V svojej podstate je alkohol depresívom.
 V spoločnosti je ale problematické sa vyhnúť konzumácii alkoholu. Ako ale piť alkohol? Tak ako všetko čo človek robí, je dobré ak to robí premyslene, ak na to ide s rozumom. Každý z nás dospelých má už svoje skúsenosti s alkoholom. A pokiaľ ide do krčmy alebo do zariadenia s obdobným účelom, tak sa na to pripraví. Správnu taktiku treba zvoliť i na čas pobytu v "krčme". Ako i na zvolenie správneho okamihu opustenia "krčmy" a spôsob návratu domov. Je dobre, ak vieme, ako na tom sme v otázke závislosti na alkohole. A tak:
 1. Abstinent – odmieta alkohol. Smäd hasí minerálkou, čajom a pod. Niekedy ho spoločnosť nechápe. A tak môže byť akýmsi outsiderom ("keď pijú všetci, prečo ty nie?").
 2. Konzument – tu patrí väčšina ľudí pijúcich „príležitostne.“ Pijú kvôli tomu aby pili tekutinu a kvôli chuti. Spravidla pri společenskom posedení alebo oslave narodenín.
 3. Pijak – pije pre účinky alkoholu, tj. predovšetkým pre pocit eufórie, lepšiu náladu, pocit uvoľnenia od starostí.
     Nakoľko som približne polovicu svojho života prežil na Východnom Slovensku (okr. Stará Ľubovňa, Prešov, Košice, Michalovce) a druhú polovicu života v Trenčíne a okolí, tak na základe týchto svojich životných skúseností musím povedať, že v pití alkoholu na východe a na západe Slovenskej republiky je veľký rozdiel. Keď som z východu prišiel do Trenčína, tak ma prekvapilo, že ľudia okolo mňa pri rôznych príležitostiach pili alkohol a sporiadane "slušne" sedeli. Nikdy nespievali. Pokiaľ sa u nich prejavovalo niečo ako uvoľnenie zábavy, odbúranie zábran a eufória, tak to bolo len vo väčšej výrečnosti. Ja som pri pití alkoholu a následnom uvoľnení eufórie potreboval si zatancovať a zaspievať a niečo zjesť. Toto moje správanie bolo a je na západe Slovenska vrcholom neslušnosti. Pripomína mi to situáciu, ktorú som videl v rozprávke «Pyšná princezná» cca na 18:00 minúte záznamu viď:
https://gloria.tv/post/1SrDxHaZJFMSBzASqBzktDGbw  Král Miroslav z Miroslavovy země sa vybral za princeznou Krasomilou do Půlnočního království. Na hranici medzi obidvoma kráľovstvami uvidel poddaného Půlnočního království – šveca, ako prebehol na druhú stranu hranice do Miroslavovho kráľovstva, a tam si schuti zaspieval, zatancoval a vrátil sa späť. Na otázku kráľa Miroslava, prečo tak činil, odpovedal: V Půlnočním království je zakázané spievať.
Záver k tomuto bodu: pokiaľ na východe je pijak chápaný ako normálny človek z mäsa a krvi, ktorý vie si vypiť, a vypije si schuti kvôli tomu aby sa dostal do eufórie, zaspieval si a zabavil sa, tak na západe to chápem tak, že ľudia ako keby pili "zo spoločenskej nutnosti" obávajúc sa, aby sa neuvoľnili a neprejavili žiadny znak eufórie, nakoľko sú pod spoločenskou kontrolou. Z môjho pohľadu "je to na mozog". Za celú dobu čo bývam v Trenčíne som si zaspieval asi tri krát. Dva krát na podnikovej slávnosti, keď som si v pracovnom kolektíve cca 20 osôb zaspieval s mojim pracovným kolegom B.L.. Spievali sme slovenské pesničky, rusínske, Kaťušu, Marseillaisu, My Bonnie is over the ocean ap. Druhý krát som sa so svojim iným pracovným kolegom F.L. dostal okolo polnoci do istej reštaurácie v Trenčíne. Potreboval som si zaspievať, aby som vybil nakopenú energiu a udržal sa relatívne triezvym. Kolega ma varoval, že to nejde. Na moje naliehanie mi poradil: spýtaj sa vrchného, či môžeš. Spýtal som sa. Odpovedal: zaspievajte si tak potichu. Zaspieval som si: Na košickej turni ... Kolega sa nepripojil. O chvíľku prišiel ku mne  vrchný čašník a povedal mi: pekne ste spievali. Môžte spievať koľko chcete.
 4. Alkoholik - pije všetko čo mu príde pod ruku od piva cez víno až po tvrdý alkohol typu vodka. Pije denne, je to pro neho droga.
  Medzi mojimi známymi a priateľmi bolo i niekoľko alkoholikov. Jeden z nich už nebohý V.K. nech mu je zem ľahká, bol takpovediac profesionálnym alkoholikom. On ma naučil «Prísahu ruského alkoholika». Na jeho pamiatku som ju zaradil do môjho článku v origináli:

  Клятва алькаголика:
  Мы не пьём а лечимся
  не по столовой ложке
  а по столовому стакану.
  Пусть в мире Бога всемогущего
  останется самый спирт.
  Аминь.
  Podučiť sa správnej taktike pitia alkoholu a pritom sa i pobaviť môžte zhliadnutím videoklipov viď: Dolito
https://www.youtube.com/watch?v=_RtAtEgz1tM
  
Zdrojové materiály:
  Dolito
https://www.youtube.com/watch?v=_RtAtEgz1tM
  Tu sa možno pdučiť správnej taktike pitia alkoholu a pritom sa i pobaviť. 
  Alkohol a jeho vplyv na psychiku človeka
https://zdravoteka.sk/magazin/alkohol-a-jeho-vplyv-na-psychiku-cloveka/
  Rozdělení konzumentů alkoholu, pijáků
https://www.alkoholik.cz/zavislost/psychika_a_telo/rozdeleni_konzumentu_alkoholu_pijaku.html
  
Čepování Plzeňského piva https://www.youtube.com/watch?v=Tn3xHSFTANA
 
Nedá mi nepripojiť jednu moju skúsenosť z tejto oblasti:
   Keď som po strednej škole nastúpil na Vojenskú akadémiu v Bratislave dostal som sa do zmiešaného kolektívu pochádzajúceho z celého Československa. Predovšetkým Češi kritizovali skoro všetko. Stravu, ktorú nám podávali na Akadémii (tá se nedá jíst), pivo, ktoré nám ponúkali v bratislavských reštauračných zariadeniach (blivajz = Jubilejné - Steiner), pečivo (predovšetkým žemle - s tými hrali futbal). Bral som to ako český šovinizmus. Keď som protestoval a či niečo namietal - neboj, někdy pojedem do Čech a uvidíš. A tak bolo. Onedlho sme išli, ako áno, ako nie, autobusom a to hneď do Prahy. V prvej moravskej obci žiadali zastaviť a nakúpili si moravské rožky a žemle. Boli vynikajúce. A prvé české čapované pivo som pil v Prahe - a bol to Smíchov 12. Bola to balada. Mám z toho fotky. A ja som sa s pokorou spolužiakom z Čiech ospravedlnil. Za dobu štúdia som sa od nich veľa naučil, a nie len veci okolo piva. Moji českí spolužiaci neznášali "slovenský" spôsob čapovania piva. Komentovali to asi takto: "nascal mi ho" alebo "nakapal" mi ho. Málokedy ho vypili, nakoľko hovorili, že pivo je nekvalitné a navyše je zlomené, nakoľko je načapované nesprávnym spôsobom. Všimnite si, či už "Hladinka" (ktorú mali Češi najradšej), tak Mlíko, Čochtan i Šicht sú načapované na jeden záťah. Iste tie pivá nie sú nakvapkané. Teda o čo sa jedná? Ako ho slovenskí výčapníci lámu? Nuž tak, že ho nečapujú "na jeden záťah", na jeden šup. A vždy majú jeden pohár piva pod pípou. A do tohto pivového pohára, ktorý je sčasti naplnený nakvapkaným pivom vám dočapujú pivo ! A i tá časť piva, ktorú vám dočapujú, nie je dočapovávaná na jeden záťah. Hnus. Bohužiaľ od tej doby, čo som študoval v Bratislave ubehlo už dosť desaťročí. Ale bohužiaľ, nič, ale nič, sa nezmenilo. Pokiaľ požadujem, aby mi správne načapovali pivo, pozerajú, na mňa, ako keby som spadol z mesiaca. A drzo tvrdia, že pivo čapovať vedia, a že ich ja nemám čo poučovať. A samozrejme, ak sa mi nepáči, nech idem inde. Bohužiaľ na Slovensku som nenatrafil na nikoho, kto by mi správne načapoval pivo. Bohužiaľ.  
  Milan Semančík, Trenčín 22.01.2020 aktualizácia 31.01.2020 a 23.02.2020***